„Keď mám ťažkosti, často myslím na jeden príbeh, ktorý som čítala. Veľmi mi pomáha," zamyslela sa Leona a začala rozprávať. „Po piesku kráčal chlapík a zanechával v ňom stopy. Vedľa jeho stôp sa objavovali ešte jedny. To s ním kráčal Boh. Keď mal chlapík problémy, pozrel na zem a videl len jedny stopy. Opýtal sa Boha: „Kde si bol, keď som ťa potreboval?" Boh odpovedal: „Niesol som ťa."
Leona má pocit, že ju nesie často a vtedy sa jej ľahšie dýcha. Poradí si aj so zložitejšími situá- ciami so svojimi dievčatami. Najmä staršia už vchádza do puberty a treba k nej pristupovať citlivo. Veď dievčina by chcela mnoho vecí, ktoré majú jej rovesníčky.
„U dievčat teraz letia drobné, ale drahé figúrky. Každá ich má niekoľko, moja len štyri. Keď chcela peniaze na ďalšie, nedala som jej, ale opýtala som sa, koľko ich má jej spolužiačka z detského domova. Ani jednu, odpovedala dcéra."
Večer vraj dievča prišlo za matkou a pýtalo si ozdobnú škatuľku. Pre spolužiačku z detského domova. Chcela jej darovať najkrajšiu figúrku, ale rozhodla sa, nech si vyberie spolužiačka. Ona si vybrala presne tú, ktorú jej Leonina dcéra chcela dať. „Povedala som jej, že si navzájom čítali v srdiečkach," zakončila Leona.
(DAG)
