LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pred jedenástimi rokmi Miroslav Partsch z Liptovského Mikuláša sa rozhodol skoncovať s alkoholom. Takmer len vlastnými silami sa dostával z problémov a vtedy stretol psychologičku Janu Brezinovú. „Dali sme hlavy dokopy a rozhodli sa založiť klub pre tých, ktorí sa stávali abstinujúci alkoholici. Prečo? Aby sme neboli osamelí," povedal.
Nových absentujúcich alkoholikov v klube pribúda
Spočiatku na stretnutia chodievali traja, štyria, postupne prichádzali ďalší. Aj odborníci. Miestnosť u psychologičky nestačila, hľadali väčšie priestory, a tak vyskúšali faru i múzeum, v súčasnosti sídlia v mikulášskom Dome kultúry. Z malého klubu abstinujúcich alkoholikov vyrástlo občianske združenie (OZ) Nádej. „Je nás asi štyridsať až päťdesiat členov. Niektorí prídu len raz, dvakrát do roka, asi pätnásti sme stáli členovia. Tí, čo stretnutia už nepotrebujú, prestanú chodiť, držia sa. Prídu však noví a my radíme, rozprávame sa s nimi," začal o náplni klubových posedení hovoriť M. Partsch.
Na stretnutí pri príležitosti desiateho výročia občianskeho združenia Nádej sa 24. apríla zúčastnila, okrem iných, aj primárka psychiatrického oddelenia mikulášskej nemocnice Zuzana Janíková, primár z liečebne na Prednej Hore Jozef Benkovič, bývalý primár interného oddelenia Ivan Rusnák a psychologička Jana Brezinová, ktorá priniesla na stretnutie tortu.
Bývalý alkoholik sa takmer vždy vracia do toho istého prostredia
Je veľmi dôležité najmä pre začínajúcich abstinujúcich, aby sa stretali s tými, ktorí podobnou cestou už prešli. Keď sa totiž vracia bývalý alkoholik napríklad z liečenia na Prednej Hore, potrebuje podporu tých, ktorí mu rozumejú. Veď z protialkoholického liečenia sa vracia do tej istej rodiny, do tej istej roboty, do toho istého problému. Zvyčajne mu aj manželka či manžel robí výčitky. „My mu pomáhame zaradiť sa do života, ktorý nie je taký jednoduchý, ako si ho na liečení vysníval. Pitím sa nič nekončí, naopak - len začína. Problémy si musí riešiť sám, ale s triezvou hlavou. My sme pre neho zázemie a snažíme sa ho držať," povedal M. Partsch.
Okrem pravidelných stretnutí a rozhovorov sa členovia občianskeho združenia Nádej stretávajú dvakrát do roka na slávnostnejších stretnutiach. Na Petra a Pavla varia guláš, pred Vianocami kapustnicu.
Ženy sú väčšinou skriňové alkoholičky
Helena Pirohová je členka výboru OZ Nádej a vraj neoficiálny hovorca skupiny. Prezradila, že celej veľkej skupiny bývalého Klubu abstinujúcich alkoholikov a súčasného OZ Nádej sú len dvaja členovia, ktorí sa dostali z alkoholu vlastnými silami a bez liečenia - Mirko Partsch a Janko Macek. Sú vraj pre všetkých veľkými vzormi.
„Nechceli sme fungovať ako kávičkári, a preto vznikol najprv klub, ktorý sa pretransformoval na občianske združenie a fungujeme ako svojpomocná skupina," vysvetlila Helena Pirohová a pridala vlastný príbeh:
„V našej skupine sme aj ženy ukážkovo rozdelené. Hoci sme ženy, je rozdiel medzi nami v tom, ako sme pili. U mužov pitie prebieha rovnako, my ženy sme každá iná. Napríklad Bibka robila typicky ženské pitie. Pila doma a bola ukážkovou skriňovou alkoholičkou. Ja paradoxne - ako žena som typ mužského pitia - exibionistka. Rada som sa ukazovala. Dnes hovorím - Pán Boh zaplať, lebo vďaka exibionizmu som skôr bola nútená ísť sa liečiť. Zvyčajne ženám veľmi dlho trvá, kým sa odhodlajú priznať si, že pijú. Ja som od malička bola vychovávaná ako chlapec a aj moje pitie sa tak prejavovalo. Pila som zásadne v krčme s chlapmi, a tak moje pitie aj moje liečenie nabralo rýchly spád.
Človek si musí najprv priznať, že je alkoholik. Ja som toto mala vyriešené veľmi dávno. Hovorila som si ako každý správny chlap - no a čo, je to moja vec. Prešla som liečením.
Obdivujem, že Miro Partsch zvládol pitie bez liečenia. Nás, čo sme prešli liečením, naučili také mechanizmy, ako odolávať v živote a nepiť. On bez liečenia nastúpil na takúto cestu. O tom je abstinencia. Pomohol najprv seba, ale zároveň pomáha nám všetkým. Je to velikánska, až nie najväčšia pomoc, že sa navzájom podporíme."
Viac sa dočítate v MY Liptovské noviny, ktoré vyjdu 5. mája.
