Štafetu zorganizovalo ministerstvo obrany pri príležitosti 90. výročia tragickej smrti M. R. Štefánika. Jej cieľom je uctiť si jeho pamiatku a symbolicky prepojiť mestá a obce na Slovensku, kde je jeho socha, pamätník, či pamätná tabuľa. Na každej zastávke pripevnili na štafetový kolík stuhu.
LIPTOV. Pamätník M. R. Štefánikovi a padlým v 1. svetovej vojne odhalili v Partizánskej Ľupči v roku 1928 pri príležitosti 10. výročia vzniku Československej republiky. Program pri ňom pripravili ôsmaci z miestnej školy. Na hodinách dejepisu urobili projekt, zhotovili niekoľko veľkých plagátov, ktoré priniesli k pamätníku a porozprávali pri ňom aj o živote M. R. Štefánika. Predstavili ho ako politika, ktorý sa zaslúžil o vznik Československa, ako vojaka, letca, generála aj ako astronóma. Stuhu na štafetový kolík pripevnil starosta Partizánskej Ľupče Ľubomír Frič.
Z Partizánskej Ľupče smerovala štafeta na Chatu M. R. Štefánika pod Ďumbierom. Kým vĽupči bolo takmer leto, pod Ďumbierom boli ešte haldy snehu.
Chatu otvorili v roku 1928. Pôvodne ju začali stavať stavbári z Moravy, ale nevydržali krutú zimu a odišli. Dostavali ju Podtatranci, Liptáci a vojaci. Materiál pod Ďumbier vynášali najskôr mulice aj ľudia na vlastných chrbtoch. Za každý kilogram vyneseného materiáli dostali korunu. Keď chatu otvorili, pivo v nej stálo oäť korún. Počas 2. svetovej vojny sa v chate ukrývali vojaci, partizáni aj Židia. Po vojne ju premenovali na Chatu SNP a pôvodný názov jej vrátili až v roku 1990. Vtedy na ňu dali aj pamätnú tabuľu. Stuhu na štafetový kolík pripevnil chatár Igor Fabricius.
Treťou štafetovou zastávkou v Liptove bola Akadémia ozbrojených síl generála M. R. Štefánika. Meno po slávnom generálovi nesie od roku 2004. Účastnikov štafety privítal a dalšiu štafetovú stuhu pridal prorektor Juraj Vyrostok. Spolu by ich malo byť viac ako tridsať.
V rámci celonárodnej spomienky na Milana Rastislava Štefánika, ktorá bude 3. mája pri Mohyle na Bradle, by mali stuhy na štafetu pripnúť aj najvyšší ústavní činitelia.
