Petra Sekeráková chodí životom s otvorenými očami. Ak jej brnkne do srdca ľudská bolesť a bezmocnosť, napíše projekt. Týmto spôsobom cez jedného mobilného operátora pomohla už niekoľkým rodinám. Uznanie a vďaku neočakáva. Vraj ako projekt uzavrie, vypúšťa ho z hlavy. Tí, ktorým pomohla, nechcú byť ani medializovaní. „Zvyčajne ide o ťažké životné situácie," doplnila Petra Sekeráková.
Verí, že nič nie je náhoda
Prvý projekt napísala v roku 2003. Bola s najstaršou dcérkou v mikulášskej nemocnici s ťažkým zápalom obličky. Videla, že na detskom oddelení potrebujú teplomery, plienky či detské knihy pre malých pacientov. Akoby „náhodou" sa jej v hodine dvanástej dostal do rúk časopis s výzvou na písanie projektov.
Rozhodla sa konať a hneď prvý projekt bol úspešný. Samozrejme, musela ho aj zrealizovať, ale s radosťou šla nakúpiť knihy za sedemtisíc korún. Odvtedy napísala ďalšie projekty a všetky prešli.
„Niektoré prešli ľahko, pri poslednom sa situácia trošku zdramatizovala," potvrdila P. Sekeráková. Snažila sa získať peniaze na nákup zariadenia detskej izby pre chlapčeka, ktorý má leukémiu. „Koncom minulého roka sme prechádzali na euro, sklady v obchodoch s nábytkom zatvárali, na špeciálny stôl a stoličku sme museli čakať, takže sme požiadali o predĺženie," povedala autorka projektu a dodala, že práca na projekte je aj o telefónovaní, vybavovaní, sledovaní času aj pridelených peňazí. „Je to normálne a určite všetko stojí za to," uzavrela.
Komu pomáha
Podľa akého kľúča Petra Sekeráková vyberá, komu pomôcť? „Vo všetkých prípadoch som sa s ľuďmi osobne poznala."
Napriek tomu ju musí životný príbeh človeka zaujať a, podľa jej slov, osobne dotknúť. Nikto jej nemôže poradiť, ona sama musí vo svojom vnútri cítiť, že treba pomôcť. „Vlani som si už od septembra hovorila, že nemám komu projekt napísať," vysvetlila.
„Nevedela som, či niekto v mojom okolí potrebuje pomoc. V novembri som sa dozvedela, že syn jednej známej má leukémiu."
Opýtala sa, čo rodina, ktorá býva v jednoizbovom byte, potrebuje. Keďže chlapča pôjde v septembri do prvej triedy, ale vzhľadom na chorobu má zníženú imunitu, nebude môcť chodiť normálne do školy. Vypracovala projekt na nákup špeciálneho detského nábytku. Projekt prešiel.
Každý osud precíti
Prečo P. Sekeráková pomáha v podstate cudzím ľuďom a deťom? „Nemám taký problém, že by som niečo pre seba alebo svoju rodinu potrebovala, ale viem, že je veľa ťažkých osudov," uzavrela tému.
Všetky jej projekty boli stopercentne úspešné. „Keď sa nad situáciou spätne zamyslím, nie je to o tom, že chcem niečo dosiahnuť. V prvom rade som rada, že je šanca pomôcť ľuďom. Dalo by sa napísať aj viac projektov, ale rozhodla som sa, že radšej urobím jeden, ktorý precítim.
Verím, že každý človek má na tomto svete nejaké poslanie, ktorému sa nevyhne. Pán Boh si ma našiel, aby to, čo mi dal, bolo využité. Jednoducho, musím," povedala Petra Sekeráková. ⋌
⋌DAGMARA
