RUŽOMBEROK. Bolo to za trénera V. Weissa a je to i za M. Hippa.
„Vzhľadom na to, že zápas bol vedený, ako bol, nechce sa mi komentovať ho. Ja som sem prišiel len z povinnosti, aby som nebol pokutovaný, že som neprišiel. K stretnutiu nemám čo povedať.“ Takto na pozápasovej tlačovke vyjadril bezprostredné pocity domáci kormidelník Michal Bílek a vstal zo stoličky. Bolo očividné, že tréner MFK cítil veľkú krivdu. Žiaľ, nie prvý raz v tejto sezóne arbitri podkopli jeho tím.
Na druhý deň, na naše oslovenie, sa M. Bílek vrátil aj k samotnému dianiu na trávniku: „Za stavu 1:0 mali stopercentné príležitosti Pešíř a Peter Maslo. Bol tam i ďalší strelecký pokus Lačného. Chlapci tieto šance nepremenili, čo sa nám napokon vypomstilo. Úplne inak sa mohol zápas vyvíjať. Žiaľ, koncovka je stále našou veľkou bolesťou. Po penalte už zápas nemal takú úroveň ako predtým. Hráči cítili, že im bolo ublížené. Pre zlú koncovku a jeden sporný okamih mužstvo prišlo o lepšiu východiskovú pozíciu pred odvetou.“
Peter Maslo sa k inkriminovanej situácii zo 69. min jednoznačne vyjadril: „Nebol to faul, Paťo Mráz spadol na zem a zakričal. Nešlo ani o žiadny dotyk. Rozhodcove gesto som absolútne nechápal. Taký dôležitý zápas a on niečo takéto odpíska. Bol to moment, ktorý nás, svojím spôsobom, položil. Potom z našej strany to bol viac – menej vabank s nakopávaním lôpt dopredu. Priniesol i šance, lenže gól sme už nedali.“
„Zažil som už kde – čo, ale takýto pokutový kop ešte nie,“ vyhlásil ružomberský útočník Tomáš Pešíř. „Tento verdikt minimálne päť až desať minút nosí hráč v hlave, ťažko sa potom sústredí na hru.“ Český legionár trošku sypal popol aj na vlastnú hlavu: „Viedli sme 1:0 a hrali sme veľmi dobre. Mal som zvýšiť na 2:0. To bol, podľa mňa, kľúčový moment tohto súboja. A nevyužili sme ani ďalšie šance.“
JÁN SVRČEK