Piatok, 23. apríl, 2021 | Meniny má VojtechKrížovkyKrížovky

Nemci vyvraždili Fedorovi Gálovi rodinu, nakrútil o tom film

Fedor Gál sa narodil v koncentračnom tábore. Jeho prvý celovečerný dokument Krátká dlouhá cesta hovorí o tienistej stránke našej histórie, ktorou sa veľmi pred svetom nechválime.

Fedor Gál žije s tou traumou celý život, ale snaží sa s ňou popasovať.Fedor Gál žije s tou traumou celý život, ale snaží sa s ňou popasovať. (Zdroj: MARTIN DROPPA)

Film Fefora Gála hovorí o tom, prečo zomrel jeho otec. Ale je predovšetkým sondou o ľuďoch, ktorí sa dokážu z noci na ráno zmeniť zo suseda na nepriateľa.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK.Film Krátka Dlhá cesta premietli v Ružomberku aj Liptovskom Hrádku. Po ňom sme sa s Fedorom Gálom porozprávali aj o iných veciach ako o transportoch do táborov smrti. V roku 1989 stál pri porážke komunistického režimu, po rozpade spoločného štátu Slovákov a Čechov sa odsťahoval do Prahy.

Ak mám byť úprimný, myslel som si, že váš film bude veľmi osobný a trošku som sa toho obával. Opak je však pravdou...

- Mal by som vzdať hold režisérovi Martinovi Hanzlíkovi. Ja som mu od začiatku hovoril, že tam nechcem Gála, nech spracuje tú silnú tému. Nakoniec, keď som mal pocit, že je ma tam aj tak stále veľa a vyčítal som mu to, tak mi povedal, že ak by robil film o svišťoch, tak v ňom svište byť musia. Ale aj tak si myslím, že je ma tam priveľa... Na druhej strane mi je jasné, že aby bol takýto film úderný a emocionálny, tak to musí byť naozajstný príbeh.

V tom filme síce Fedor Gál je, ale v prvom rade je to príbeh o človeku. Takže je to v poriadku.

- O to mi išlo. Takýchto príbehov by sa dalo spracovať milióny. To by nemuseli byť Židia. Mohli by to byť Rómovia, Rwanďania, Arméni, Kurdi - čo chcete. Chcel som, aby to bolo posolstvo presahujúce jednu etnickú či národnostnú skupinu a jednu rodinu. To určite.

Podarilo sa vám počas práce na filme aspoň priblížiť k odpovedi na otázku, kde sa v ľuďoch dokáže zobrať tá nenávisť - alebo čo to je - ktorá ich vedie k takému správaniu?

- Neverím tomu, že existuje človek, ktorý je čisto biely. V každom je množstvo všelijakých emócií, pudov a vášní. Kúzlo správneho života spočíva pravdepodobne v tom, aby sa negatívne potlačilo a pozitívnemu sa otvorili dvere von. So svojimi sklonmi musí človek pracovať sám. Mnohí sa utiekajú k náboženstvu v márnej nádeji, že viera z nich urobí dobrého človeka. Ďalší sa utiekajú k vodcom a veria, že vyriešia ich problémy. Ale opak je pravdou. Môžu sa z nich stať otroci a závislí ľudia.

Stáli ste pri historických zmenách v tejto krajine v roku 1989 a otvárali ste ľuďom oči. V roku 1991 je ste zvádzali boj o charakter čerstvo získanej demokracie, dnes prehovárate prostredníctvom vášho filmu národu do duše a jatríte hlboké rany. Je takto načrtnutá línia udalostí výsledkom náhody? Ako sa vyrovnávate s tým, že opäť vstupujete tomuto národu do svedomia?

- Neviem, ako som sa k tomu vlastne dostal, ale keď som robil rozhovory s ľuďmi, ktorí prežili holokaust, tak som zistil, že keď človek nosí v sebe nejakú traumu, tak sa s ňou musí popasovať. Ja to robím celý život. Možno to moje narodenie v Terezíne ma nejakým spôsobom predznamenalo k tomu, o čom hovoríte. Naozaj neviem. Fakt je ten, že mám pocit, že to, čo robím je to, čo chcem a svojim spôsobom aj musím. Ja nechcem ľudí štvať a rozčuľovať, nechcem vedome patriť k tým, čo neustále bubnujú na nejaký bubon. Možno to vyznie hlúpo, ale mňa to baví. (smiech) Lebo mám spätnú väzbu. Aj keď niekedy dokážu byť tie reakcie veľmi drsné. Ale som vďačný aj za ne.

Pre mnohých čitateľov bude asi prekvapením, že máte korene v Liptove. Vaši rodičia žili pred deportáciou v Partizánskej Ľupči, po vojne ste tam niekoľko rokov vyrastali, vaša rodina tam mala dom...

- Z rodiny sa do Liptova okrem mojej mamy čakajúcej na otca vrátila iba jej sestra, ktorá prežila Osvienčim, ostatní - okrem ďalšieho brata, ktorý okamžite emigroval do Venezuely - zahynuli. V istom momente sa prestala cítiť v Ľupči bezpečne, pretože tí istí ľudia, ktorí sa kedysi prizerali, ako Židov odvážajú, teraz pochodovali popod okná a vyhrážali sa kulakom a boháčom. Moja mama sa chcela o mňa s bratom postarať, zabezpečiť istotu a bezpečie. A tak sa s nami presťahovala do Bratislavy. Ten dom tam celé desaťročia stál a chátral. Keď som začal nakrúcať film, tak som sa dozvedel, že ho kúpil nejaký Slovák - emigrant a chce tam urobiť múzeum. Prekvapilo ma to, lebo som zvyknutý, že takéto nehnuteľnosti kupujú ľudia zo zištných dôvodov, aby tam urobili hotel, krčmu či bordel. Tak som mu podal ruku a poprial veľa šťastia. Ten človek mi dal istotu, že ten barak nespadne.

Môžeme po skúsenostiach vašej mamy povedať o Liptákoch, že boli antisemiti?

- Antisemitizmus je zvláštny pud a emócia, sklon ľudí obviňovať Židov z toho, že - keď berieme len tú náboženskú stránku veci - ukrižovali Krista. A zabúdajú, že Kristus bol obrezaný Žid, že všetci apoštoli boli Židia. K tomuto tradičnému antisemitizmu prispeli trošku aj niektoré dogmy katolíckej cirkvi a predstavitelia kléru. Toto je ale historický antisemitizmus. Existuje aj moderný, ten obviňuje Židov, že obsadili Hollywood, že môžu za globálne finančné krízy... Ale takýto antisemitizmus v krajinách ako Slovensko je smiešny, je antisemitizmom bez Židov. Uvedomme si, že ich tu žije možno tritisíc, väčšina ako sekulárni občania. A väčšina z nich sú starci. Čiže antisemitizmus v takejto podobe je iba hľadaním si obetného baránka, na ktorého zvalím všetky svoje prehry. V konečnom dôsledku je to únik pred realitou a bezpečný spôsob, ako kanalizovať svoju nenávisť. Keby nenávideli niekoho silného a dobre organizovaného...

Vo filme účinkuje aj Eugen Gindl - človek, ktorého časť predkov stála v čase transportov na druhej strane barikády. Jeho prítomnosť je preto prekvapujúca a vedie ma k otázke, čo si myslieť o ľuďoch, ktorí nejakým spôsobom z nejakého dôvodu - v Gindlovom prípade to tak asi nie je a film o tom hovorí - robia v súvislosti s hriechmi predkov zvláštne veci. Napríklad 17. novembra chodí k tabuli účastníkov táborov nútených prác klásť vence bývalý komunista, syn vysokého komunistického funkcionára. Viem, že nie je nič ľahšie ako niekoho súdiť, ale ako máme vnímať takýchto ľudí a ich rodinné pozadia?

- To sú hajzli! (pauza) Eugen Gindl je pre mňa výnimočný človek tým, že mal silu pozrieť sa pravde do očí. A práve preto som s ním kamarát. Na strašne veľa vecí máme diametrálne odlišné názory, ale máme sa radi a sme schopní sa spolu rozprávať. Takto si predstavujem život a riešenie konfliktov, dialóg. Vedieť sa posadiť za stôl s niekým, kto sa pozerá na svet inak ako ja - a nech to iskrí. Nech to jedného aj druhého inšpiruje, ale nech sa nezmení kamarátstvo medzi nimi na nepriateľstvo. Eugena mám veľmi rád a obdivujem ho, že v tomto filme urobil to, čo urobil.

No dobre, ale čo aj keď - ako vravíte - tí hajzli - napríklad ten pokladač vencov - príde a povie, že sa pozrel pravde do očí a že mu je to ľúto a...

- A už to niekedy povedal? (pauza) Ono - mýliť sa môže každý, ale je strašne dôležité, aby si našiel tú chvíľu a povedal „prepáčte, pardon, ublížil som, uškodil som". Myslím si ale, že papaláši, o ktorých hovoríme, takúto silu a odvahu v sebe nikdy nenašli. Budú rozprávať o tom, ako vstupovali do strany, aby ju zvnútra rozkladali, aby mohli zvnútra naprávať systém. Aby sa ich deti dostali na vysokú školu... Ale nikdy som nepočul z ich úst „prepáčte za tých uväznených, za ukradnuté majetky, za zdevastované životy, prepáčte za to, že ľudia nemohli normálne cestovať, normálne hovoriť, rozmýšľať, čítať normálne veci". Tak to som od nich nepočul.

Časť pohrobkov komunistických pohlavárov je dnes pri moci, alebo podniká, prípadne oboje. Nebolo v novembri 1989 chybou, že ste komunistov neodstavili?

- Nezdieľam ten názor. Aj keby ste hneď na druhý deň po novembri 1989 zakázali komunistickú stranu, tak na tretí deň si založia inú. Národno-sociálnu, sociálno-demokratickú... Tí ľudia by nezmizli. Ak mali ťah ísť po moci, chceli robiť kariéru a pochopili, že ich režim definitívne padol, tak si začali hľadať cestičky k moci, ku kariére, k peniazom... A hľadajú ich za každých okolností. Časť z nich povstupovala do práve vznikajúcich strán. A nejaký formálny úkon im v tom nezabráni. Lustračný zákon - nech bol akokoľvek nedokonalý - bol snahou obmedziť istým kategóriám ľudí prístup k politickým kariéram a dôležitým pozíciám v hierarchii moci. A čo sa stalo? Ten zákon na Slovensku napriek tomu, že bol právoplatne prijatý parlamentom - neplatí. Nebol nikdy dodržiavaný. Ukázalo sa, že to bol neúspešný pokus.

Keď už o tom hovoríme, verejnosti sú známi viacerí verejne činní ľudia, ktorí majú na jednej strane negatívne lustračné osvedčenia ako doklad o tom, že nikdy nespolupracovali s tajnou políciou, a na druhej strane sa zrazu našli pri skúmaní iných archívov spisy s ich podpismi. A ukazuje sa, že donášali aktívne a vedome a dokonca za to brali aj peniaze. Ako je to možné? Kde nastala chyba?

- Nenastala nikde. V čase, keď sa robili lustrácie prvýkrát - bolo to v čase pred voľbami v lete 1990 - tak ľudia, ktorí ich technicky zabezpečovali, o tom veľmi málo vedeli. Nemali ten archív systematizovaný, nemali o ňom dokonalý prehľad. Archív nebol jednoducho pripravený na naozajstné spracovanie. Nehovoriac o tom, že niektorým ľuďom z bývalých štruktúr sa podarilo ukryť či skartovať spústu dokumentov. Ešte dnes sa objavujú nové a nové informácie. Tá procedúra spracovania archívov bola veľmi náročná a jediný, kto sa v nich naozaj vyznal, boli samotní eštebáci. Preto trvá tak dlho urobiť v tých dokumentoch poriadok.

Sme svedkami toho, že človek má v ruke lustračné osvedčenie, vytiahnu na neho spisy s jeho udaniami či dokonca podpisom, on sa súdi a paradoxne získa verdikt, že nedonášal, aj keď spisy dokazujú, že s tajnými spolupracoval... Na čo je dobré potom robiť v tých dokumentoch poriadok?

- Dnes sa z agentúrnych zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti stávajú materiály, ktoré nám umožňujú pozrieť sa na históriu otvorenými očami. Ale neverím tomu, že sa podarí tých ľudí postaviť mimo štruktúr moci. Mnohí z nich mali do toho šancu šiahať, využívať tie materiály na vydieranie. (pauza) Malo to zmysel v deväťdesiatom roku pred voľbami. Bolo to veľmi nedokonalé... Dnes by mal slovenský i český Ústav pamäti národa plniť úlohu inštitúcie slúžiacej na spoznávanie a zverejňovanie zvlčilosti a zhovadilosti totalitného režimu.

K tomu fašistickému má drvivá väčšina ľudí jasný negatívny postoj. Na druhej strane iný, ktorý sa skončil pred dvoma desaťročiami, vníma a posudzuje zhovievavejšie, aj keď bol neľudský a rovnako krutý a zvlčilý. Čím to je?

- Lebo ten fašistický sa ich priamo netýka. Dnes vymiera posledná generácia svedkov, ktorí prežili obdobie fašizmu. Ale svedkovia a páchatelia komunistického režimu sú tu, a sú v plnej sile. Je to ich život a urobia všetko pre to, aby sa neocitli pred nejakým tribunálom. Nehovoriac o tom, že ľudia majú celkom prirodzený sklon heroizovať si udalosti spojené s ich mladosťou. Rozumiete, ak budete dnes hovoriť s nejakým šesťdesiatročným komunistom o období, keď mal dvadsať či tridsaťpäť, tak budete počuť v jeho hlase tón, ktorý má s realitou strašne málo spoločného.

Pripravujete dokumentárny film o Nežnej revolúcii. Ako bude spracovaný?

- My sa chceme ubrániť tomu, aby bol o hrdinoch, o hovoriacich hlavách, sebazveličovaní, sebaprezentovaní a sebaheroizácii ľudí revolúcie. Chceme ukázať, že ju robili normálni ľudia s kusom odvahy a s istým rizikom. Súčasne chceme poukázať, že práve k týmto ľuďom sa spoločnosť zachovala macošsky a nepekne. A ukážeme aj to, že veľké dejinné zvraty so sebou prinášajú chvíľkovú eufóriu a veľmi, veľmi komplikované problémy. Na druhej strane - nejde nám o to, aby sme prebudili skepsu a pesimizmus či nejaké fatálne nazeranie na život, ale chceme ukázať a povedať - pozrite sa, takí sme!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dodávame len preverené riešenia, hovorí šéf ABRA Software
  2. Chýbajú vám peniaze, a výplata ešte neprišla? Vieme, čo robiť
  3. Chceli by ste televízor alebo práčku k nákupu ako bonus?
  4. SME mení akcionársku štruktúru
  5. Niečo pečie: Junior pripravuje novú kuchársku show
  6. Seychely: Pláže, korytnačky aj unikátny prales
  7. Rovnaká, a predsa iná - Zelená energia od SSE
  8. Luxusné dovolenky s osobným komorníkom už aj u nás
  9. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou
  10. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky?
  1. SME mení akcionársku štruktúru
  2. Chýbajú vám peniaze, a výplata ešte neprišla? Vieme, čo robiť
  3. Zlepšite svoje zdravie s novou sériou GPS hodiniek Garmin Venu 2
  4. HYZA uvádza na trh nový produktový rad Sous-vide
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK najsilnejšia prírodná prevencia proti korone
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK najsilnejšia prírodná prevencia proti korone
  7. Na Slovensko prichádza prvý ekologický kamión na čistú bionaftu
  8. Seychely: Pláže, korytnačky aj unikátny prales
  9. Niečo pečie: Junior pripravuje novú kuchársku show
  10. Svoj Dom snov nájdete pri OC Cassovia už tento víkend
  1. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 18 395
  2. Čo pomáha zdravotníkom? Týchto šesť vecí ich drží nad vodou 11 782
  3. 5 dôvodov, prečo si kupovať slovenskú zeleninu. Poznáte všetky? 11 469
  4. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 10 425
  5. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 6 818
  6. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 6 650
  7. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 6 649
  8. Svoj Dom snov nájdete pri OC Cassovia už tento víkend 6 612
  9. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze 6 540
  10. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 6 267
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ponuku môžete využiť aj vtedy, ak v súčasnosti máte aktívne predplatné - nové predplatné vám začne platiť automaticky po skončení vášho súčasného.

9 h
Ľudia sa tlačia pri nástupe na lanovku.

Stredisko otvorilo vo štvrtok. Chcú fungovať do začiatku mája.

8 h
Východná je rázovotá podtatranská obec.

Zbierajú príbehy z dediny, historky, ktoré sa viažu k Východnej, aby ich spracovali do originálnej zbierky poviedok.

9 h

Miesto oddychu a pokoja nad Ružomberkom už dlhšiu dobu vyvoláva vášne. Proti plánovanej výstavbe bytov vedľa nej sa zdvihla vlna nevôle. Investor má toho už dosť, pozemky chce predať.

11 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?