Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Nemci vyvraždili Fedorovi Gálovi rodinu, nakrútil o tom film

Fedor Gál sa narodil v koncentračnom tábore. Jeho prvý celovečerný dokument Krátká dlouhá cesta hovorí o tienistej stránke našej histórie, ktorou sa veľmi pred svetom nechválime.

Fedor Gál žije s tou traumou celý život, ale snaží sa s ňou popasovať.Fedor Gál žije s tou traumou celý život, ale snaží sa s ňou popasovať. (Zdroj: MARTIN DROPPA)

Film Fefora Gála hovorí o tom, prečo zomrel jeho otec. Ale je predovšetkým sondou o ľuďoch, ktorí sa dokážu z noci na ráno zmeniť zo suseda na nepriateľa.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK.Film Krátka Dlhá cesta premietli v Ružomberku aj Liptovskom Hrádku. Po ňom sme sa s Fedorom Gálom porozprávali aj o iných veciach ako o transportoch do táborov smrti. V roku 1989 stál pri porážke komunistického režimu, po rozpade spoločného štátu Slovákov a Čechov sa odsťahoval do Prahy.

Ak mám byť úprimný, myslel som si, že váš film bude veľmi osobný a trošku som sa toho obával. Opak je však pravdou...

- Mal by som vzdať hold režisérovi Martinovi Hanzlíkovi. Ja som mu od začiatku hovoril, že tam nechcem Gála, nech spracuje tú silnú tému. Nakoniec, keď som mal pocit, že je ma tam aj tak stále veľa a vyčítal som mu to, tak mi povedal, že ak by robil film o svišťoch, tak v ňom svište byť musia. Ale aj tak si myslím, že je ma tam priveľa... Na druhej strane mi je jasné, že aby bol takýto film úderný a emocionálny, tak to musí byť naozajstný príbeh.

V tom filme síce Fedor Gál je, ale v prvom rade je to príbeh o človeku. Takže je to v poriadku.

- O to mi išlo. Takýchto príbehov by sa dalo spracovať milióny. To by nemuseli byť Židia. Mohli by to byť Rómovia, Rwanďania, Arméni, Kurdi - čo chcete. Chcel som, aby to bolo posolstvo presahujúce jednu etnickú či národnostnú skupinu a jednu rodinu. To určite.

Podarilo sa vám počas práce na filme aspoň priblížiť k odpovedi na otázku, kde sa v ľuďoch dokáže zobrať tá nenávisť - alebo čo to je - ktorá ich vedie k takému správaniu?

- Neverím tomu, že existuje človek, ktorý je čisto biely. V každom je množstvo všelijakých emócií, pudov a vášní. Kúzlo správneho života spočíva pravdepodobne v tom, aby sa negatívne potlačilo a pozitívnemu sa otvorili dvere von. So svojimi sklonmi musí človek pracovať sám. Mnohí sa utiekajú k náboženstvu v márnej nádeji, že viera z nich urobí dobrého človeka. Ďalší sa utiekajú k vodcom a veria, že vyriešia ich problémy. Ale opak je pravdou. Môžu sa z nich stať otroci a závislí ľudia.

Stáli ste pri historických zmenách v tejto krajine v roku 1989 a otvárali ste ľuďom oči. V roku 1991 je ste zvádzali boj o charakter čerstvo získanej demokracie, dnes prehovárate prostredníctvom vášho filmu národu do duše a jatríte hlboké rany. Je takto načrtnutá línia udalostí výsledkom náhody? Ako sa vyrovnávate s tým, že opäť vstupujete tomuto národu do svedomia?

- Neviem, ako som sa k tomu vlastne dostal, ale keď som robil rozhovory s ľuďmi, ktorí prežili holokaust, tak som zistil, že keď človek nosí v sebe nejakú traumu, tak sa s ňou musí popasovať. Ja to robím celý život. Možno to moje narodenie v Terezíne ma nejakým spôsobom predznamenalo k tomu, o čom hovoríte. Naozaj neviem. Fakt je ten, že mám pocit, že to, čo robím je to, čo chcem a svojim spôsobom aj musím. Ja nechcem ľudí štvať a rozčuľovať, nechcem vedome patriť k tým, čo neustále bubnujú na nejaký bubon. Možno to vyznie hlúpo, ale mňa to baví. (smiech) Lebo mám spätnú väzbu. Aj keď niekedy dokážu byť tie reakcie veľmi drsné. Ale som vďačný aj za ne.

Pre mnohých čitateľov bude asi prekvapením, že máte korene v Liptove. Vaši rodičia žili pred deportáciou v Partizánskej Ľupči, po vojne ste tam niekoľko rokov vyrastali, vaša rodina tam mala dom...

- Z rodiny sa do Liptova okrem mojej mamy čakajúcej na otca vrátila iba jej sestra, ktorá prežila Osvienčim, ostatní - okrem ďalšieho brata, ktorý okamžite emigroval do Venezuely - zahynuli. V istom momente sa prestala cítiť v Ľupči bezpečne, pretože tí istí ľudia, ktorí sa kedysi prizerali, ako Židov odvážajú, teraz pochodovali popod okná a vyhrážali sa kulakom a boháčom. Moja mama sa chcela o mňa s bratom postarať, zabezpečiť istotu a bezpečie. A tak sa s nami presťahovala do Bratislavy. Ten dom tam celé desaťročia stál a chátral. Keď som začal nakrúcať film, tak som sa dozvedel, že ho kúpil nejaký Slovák - emigrant a chce tam urobiť múzeum. Prekvapilo ma to, lebo som zvyknutý, že takéto nehnuteľnosti kupujú ľudia zo zištných dôvodov, aby tam urobili hotel, krčmu či bordel. Tak som mu podal ruku a poprial veľa šťastia. Ten človek mi dal istotu, že ten barak nespadne.

Môžeme po skúsenostiach vašej mamy povedať o Liptákoch, že boli antisemiti?

- Antisemitizmus je zvláštny pud a emócia, sklon ľudí obviňovať Židov z toho, že - keď berieme len tú náboženskú stránku veci - ukrižovali Krista. A zabúdajú, že Kristus bol obrezaný Žid, že všetci apoštoli boli Židia. K tomuto tradičnému antisemitizmu prispeli trošku aj niektoré dogmy katolíckej cirkvi a predstavitelia kléru. Toto je ale historický antisemitizmus. Existuje aj moderný, ten obviňuje Židov, že obsadili Hollywood, že môžu za globálne finančné krízy... Ale takýto antisemitizmus v krajinách ako Slovensko je smiešny, je antisemitizmom bez Židov. Uvedomme si, že ich tu žije možno tritisíc, väčšina ako sekulárni občania. A väčšina z nich sú starci. Čiže antisemitizmus v takejto podobe je iba hľadaním si obetného baránka, na ktorého zvalím všetky svoje prehry. V konečnom dôsledku je to únik pred realitou a bezpečný spôsob, ako kanalizovať svoju nenávisť. Keby nenávideli niekoho silného a dobre organizovaného...

Vo filme účinkuje aj Eugen Gindl - človek, ktorého časť predkov stála v čase transportov na druhej strane barikády. Jeho prítomnosť je preto prekvapujúca a vedie ma k otázke, čo si myslieť o ľuďoch, ktorí nejakým spôsobom z nejakého dôvodu - v Gindlovom prípade to tak asi nie je a film o tom hovorí - robia v súvislosti s hriechmi predkov zvláštne veci. Napríklad 17. novembra chodí k tabuli účastníkov táborov nútených prác klásť vence bývalý komunista, syn vysokého komunistického funkcionára. Viem, že nie je nič ľahšie ako niekoho súdiť, ale ako máme vnímať takýchto ľudí a ich rodinné pozadia?

- To sú hajzli! (pauza) Eugen Gindl je pre mňa výnimočný človek tým, že mal silu pozrieť sa pravde do očí. A práve preto som s ním kamarát. Na strašne veľa vecí máme diametrálne odlišné názory, ale máme sa radi a sme schopní sa spolu rozprávať. Takto si predstavujem život a riešenie konfliktov, dialóg. Vedieť sa posadiť za stôl s niekým, kto sa pozerá na svet inak ako ja - a nech to iskrí. Nech to jedného aj druhého inšpiruje, ale nech sa nezmení kamarátstvo medzi nimi na nepriateľstvo. Eugena mám veľmi rád a obdivujem ho, že v tomto filme urobil to, čo urobil.

No dobre, ale čo aj keď - ako vravíte - tí hajzli - napríklad ten pokladač vencov - príde a povie, že sa pozrel pravde do očí a že mu je to ľúto a...

- A už to niekedy povedal? (pauza) Ono - mýliť sa môže každý, ale je strašne dôležité, aby si našiel tú chvíľu a povedal „prepáčte, pardon, ublížil som, uškodil som". Myslím si ale, že papaláši, o ktorých hovoríme, takúto silu a odvahu v sebe nikdy nenašli. Budú rozprávať o tom, ako vstupovali do strany, aby ju zvnútra rozkladali, aby mohli zvnútra naprávať systém. Aby sa ich deti dostali na vysokú školu... Ale nikdy som nepočul z ich úst „prepáčte za tých uväznených, za ukradnuté majetky, za zdevastované životy, prepáčte za to, že ľudia nemohli normálne cestovať, normálne hovoriť, rozmýšľať, čítať normálne veci". Tak to som od nich nepočul.

Časť pohrobkov komunistických pohlavárov je dnes pri moci, alebo podniká, prípadne oboje. Nebolo v novembri 1989 chybou, že ste komunistov neodstavili?

- Nezdieľam ten názor. Aj keby ste hneď na druhý deň po novembri 1989 zakázali komunistickú stranu, tak na tretí deň si založia inú. Národno-sociálnu, sociálno-demokratickú... Tí ľudia by nezmizli. Ak mali ťah ísť po moci, chceli robiť kariéru a pochopili, že ich režim definitívne padol, tak si začali hľadať cestičky k moci, ku kariére, k peniazom... A hľadajú ich za každých okolností. Časť z nich povstupovala do práve vznikajúcich strán. A nejaký formálny úkon im v tom nezabráni. Lustračný zákon - nech bol akokoľvek nedokonalý - bol snahou obmedziť istým kategóriám ľudí prístup k politickým kariéram a dôležitým pozíciám v hierarchii moci. A čo sa stalo? Ten zákon na Slovensku napriek tomu, že bol právoplatne prijatý parlamentom - neplatí. Nebol nikdy dodržiavaný. Ukázalo sa, že to bol neúspešný pokus.

Keď už o tom hovoríme, verejnosti sú známi viacerí verejne činní ľudia, ktorí majú na jednej strane negatívne lustračné osvedčenia ako doklad o tom, že nikdy nespolupracovali s tajnou políciou, a na druhej strane sa zrazu našli pri skúmaní iných archívov spisy s ich podpismi. A ukazuje sa, že donášali aktívne a vedome a dokonca za to brali aj peniaze. Ako je to možné? Kde nastala chyba?

- Nenastala nikde. V čase, keď sa robili lustrácie prvýkrát - bolo to v čase pred voľbami v lete 1990 - tak ľudia, ktorí ich technicky zabezpečovali, o tom veľmi málo vedeli. Nemali ten archív systematizovaný, nemali o ňom dokonalý prehľad. Archív nebol jednoducho pripravený na naozajstné spracovanie. Nehovoriac o tom, že niektorým ľuďom z bývalých štruktúr sa podarilo ukryť či skartovať spústu dokumentov. Ešte dnes sa objavujú nové a nové informácie. Tá procedúra spracovania archívov bola veľmi náročná a jediný, kto sa v nich naozaj vyznal, boli samotní eštebáci. Preto trvá tak dlho urobiť v tých dokumentoch poriadok.

Sme svedkami toho, že človek má v ruke lustračné osvedčenie, vytiahnu na neho spisy s jeho udaniami či dokonca podpisom, on sa súdi a paradoxne získa verdikt, že nedonášal, aj keď spisy dokazujú, že s tajnými spolupracoval... Na čo je dobré potom robiť v tých dokumentoch poriadok?

- Dnes sa z agentúrnych zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti stávajú materiály, ktoré nám umožňujú pozrieť sa na históriu otvorenými očami. Ale neverím tomu, že sa podarí tých ľudí postaviť mimo štruktúr moci. Mnohí z nich mali do toho šancu šiahať, využívať tie materiály na vydieranie. (pauza) Malo to zmysel v deväťdesiatom roku pred voľbami. Bolo to veľmi nedokonalé... Dnes by mal slovenský i český Ústav pamäti národa plniť úlohu inštitúcie slúžiacej na spoznávanie a zverejňovanie zvlčilosti a zhovadilosti totalitného režimu.

K tomu fašistickému má drvivá väčšina ľudí jasný negatívny postoj. Na druhej strane iný, ktorý sa skončil pred dvoma desaťročiami, vníma a posudzuje zhovievavejšie, aj keď bol neľudský a rovnako krutý a zvlčilý. Čím to je?

- Lebo ten fašistický sa ich priamo netýka. Dnes vymiera posledná generácia svedkov, ktorí prežili obdobie fašizmu. Ale svedkovia a páchatelia komunistického režimu sú tu, a sú v plnej sile. Je to ich život a urobia všetko pre to, aby sa neocitli pred nejakým tribunálom. Nehovoriac o tom, že ľudia majú celkom prirodzený sklon heroizovať si udalosti spojené s ich mladosťou. Rozumiete, ak budete dnes hovoriť s nejakým šesťdesiatročným komunistom o období, keď mal dvadsať či tridsaťpäť, tak budete počuť v jeho hlase tón, ktorý má s realitou strašne málo spoločného.

Pripravujete dokumentárny film o Nežnej revolúcii. Ako bude spracovaný?

- My sa chceme ubrániť tomu, aby bol o hrdinoch, o hovoriacich hlavách, sebazveličovaní, sebaprezentovaní a sebaheroizácii ľudí revolúcie. Chceme ukázať, že ju robili normálni ľudia s kusom odvahy a s istým rizikom. Súčasne chceme poukázať, že práve k týmto ľuďom sa spoločnosť zachovala macošsky a nepekne. A ukážeme aj to, že veľké dejinné zvraty so sebou prinášajú chvíľkovú eufóriu a veľmi, veľmi komplikované problémy. Na druhej strane - nejde nám o to, aby sme prebudili skepsu a pesimizmus či nejaké fatálne nazeranie na život, ale chceme ukázať a povedať - pozrite sa, takí sme!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  5. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 829
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 083
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 236
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 616
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 865
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 855
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 001
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 786
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 300
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Samosprávy pripravujú odberové miestnosti

Výber miestností ovplyvňuje aj očakávané nepriaznivé počasie. Liptovské samosprávy hľadajú dobrovoľníkov.

Vojaci prechádzali mestom navrhnuté odberové miesta v Ružomberku.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Pandémia koronavírusu zatvára ďalšie školy na Liptove

Druhý stupeň sa učí z domu cez internet. Prvý stupeň sa má učiť priamo v škole.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Už ste čítali?