RUŽOMBEROK. Jeho rana zo značky bieleho bodu však neskončila v sieti, iba na brvne.
„Viem, každému sa niečo také môže stať,“ vravel asi hodinu po stretnutí nešťastný jedenástkový exekútor. „Bola to však penalta, ktorá mohla rozhodnúť zápas. Cítim značné sklamanie.“
Pred zápasom vás tréner Bílek určil na prípadný pokutový kop?
- Na jedenástky chodí Pišta Zošák. Ten už v tej chvíli nebol na ihrisku. Pozrel som sa na našu lavičku a tréner Bílek mi gestom ukázal, aby som ju kopol.
Verili ste si, že dáte gól?
- Určite. Celý zápas sa mi dobre hralo, tak prečo nie.
Aký ste mali zámer pred samotným rozbehom?
- Kopnúť to k pravej žrdi, ale trošku vyššie. Žiaľ, príliš som loptu zdvihol.
Keď skončila na brvne, čo vám prebehlo hlavou?
- V danom okamihu by som sa bol najradšej zakopal pod čiernu zem. Bol to strašný pocit.
Vyčítali vám niečo spoluhráči v šatni?
- Nie. Videli, že predovšetkým ja sa hnevám sám na seba. Nikto nič nevravel. Stávajú sa aj takéto veci. Veľmi ma to však mrzí.
O koľkú nepremenenú jedenástku vo vašej kariére išlo?
- To neviem. Za ružomberské A mužstvo som kopal vôbec prvú.
Ako by ste celkove zhodnotili zápas?
- Stále sme mali územnú prevahu. Dunajská neukázala absolútne nič. Boli tam šance, pološance, ale čo z toho. JÁN SVRČEK
