Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Nemci mu vyvraždili celú rodinu, nakrútil o tom film

FEDOR GÁL: „KEĎ ČLOVEK NOSÍ V SEBE TRAUMU, MUSÍ SA S ŇOU POPASOVAŤ." JEHO PRVÝ CELOVEČERNÝ dokument Krátká dlouhá cesta hovorí o tienistej stránke našej histórie, ktorou sa veľmi pred svetom nechválime. Hovorí o tom, prečo zomrel jeho otec a on sa nar

Ale je predovšetkým sondou o ľuďoch, ktorí sa dokážu z noci na ráno zmeniť zo suseda na nepriateľa. Rozprávali sme sa s ním však aj o iných veciach ako o transportoch do táborov smrti. V roku 1989 stál pri porážke komunistického režimu, po rozpade spoločného štátu Slovákov a Čechov sa odsťahoval do Prahy. Sociológ, revolucionár, bývalý politik, podnikateľ, spisovateľ a najnovšie aj filmár. Človek, ktorý sa narodil v koncentračnom tábore. Fedor Gál (1945).
Myslel som, že váš film bude veľmi osobný, ale opak je pravdou...
- Mal by som vzdať hold režisérovi Martinovi Hanzlíčkovi. Od začiatku som mu hovoril, že tam nechcem Gála, nech spracuje tú silnú tému. Ale aj tak si myslím, že je ma tam priveľa. Na druhej strane mi je jasné, že aby bol film úderný a emocionálny, musí to byť naozajstný príbeh. Takýchto príbehov by sa dalo spracovať milióny. To by nemuseli byť Židia. Mohli by to byť Rómovia, Rwanďania, Arméni, Kurdi. Chcel som, aby to bolo posolstvo presahujúce jednu etnickú či národnostnú skupinu a jednu rodinu.
Podarilo sa vám počas práce na filme aspoň priblížiť k odpovedi na otázku, kde sa v ľuďoch dokáže zobrať nenávisť, ktorá ich vedie k takému správaniu?
- Neverím, že existuje človek, ktorý je čisto biely. V každom je množstvo všelijakých emócií, pudov a vášní. Kúzlo správneho života spočíva pravdepodobne v tom, aby sa negatívne potlačilo a pozitívnemu sa otvorili dvere von. So svojimi sklonmi musí človek pracovať sám. Mnohí sa utiekajú k náboženstvu v márnej nádeji, že viera z nich urobí dobrého človeka. Ďalší zase k vodcom a veria, že vyriešia ich problémy. Ale opak je pravdou. Môžu sa z nich stať otroci a závislí ľudia.
Prostredníctvom filmu prehovárate národu do duše a jatríte hlboké rany. Ako sa vyrovnávate s tým, že opäť vstupujete tomuto národu do svedomia?
- Neviem, ako som sa k tomu dostal, ale keď som robil rozhovory s ľuďmi, ktorí prežili holokaust, zistil som, že keď človek nosí v sebe nejakú traumu, musí sa s ňou popasovať. Ja to robím celý život. Možno moje narodenie v Terezíne ma k tomu pred-určilo. Fakt je, že mám pocit, že to, čo robím,je to, čo chcem a svojím spôsobom aj musím. Možno to vyznie hlúpo, ale mňa to baví. (smiech) Lebo mám spätnú väzbu. Aj keď niekedy dokážu byť reakcie veľmi drsné. Ale som vďačný aj za ne.
Nie každý vie, že máte korene v Liptove. Vaši rodičia žili pred deportáciou v Partizánskej Ľupči, po vojne ste tam niekoľko rokov vyrastali, vaša rodina tam mala dom.
- Z rodiny sa do Liptova okrem mojej mamy čakajúcej na otca vrátila iba jej sestra, ktorá prežila Osvienčim, ostatní – okrem jedného brata, ktorý okamžite emigroval do Venezuely, zahynuli. V istom okamihu sa prestala cítiť v Ľupči bezpečne, pretože tí istí ľudia, ktorí sa kedysi prizerali, ako Židov odvážajú, teraz pochodovali popod okná a vyhrážali sa kulakom a boháčom. Moja mama sa chcela o mňa s bratom postarať, zabezpečiť istotu. A tak sa s nami presťahovala do Bratislavy. Ten dom tam celé desaťročia stál a chátral. Keď som začal nakrúcať film, dozvedel som sa, že ho kúpil nejaký Slovák – emigrant a chce tam urobiť múzeum. Prekvapilo ma to, lebo som zvyknutý, že takéto nehnuteľnosti kupujú ľudia zo zištných dôvodov, aby tam urobili hotel, krčmu či bordel. Tak som mu podal ruku a poprial veľa šťastia. Ten človek mi dal istotu, že barak nespadne.
Vo filme účinkuje aj Eugen Gindl – človek, ktorého časť predkov stála v čase transportov na druhej strane barikády. Jeho prítomnosť je preto pre-kvapujúca a vedie ma k otázke, čo si myslieť o ľuďoch, ktorí nejakým spôsobom, z nejakého dôvodu, v Gindlovom prípade to tak asi nie je, a film o tom hovorí, robia v súvislosti s hriechmi predkov zvláštne veci. Napríklad 17. novembra chodí k tabuli účastníkov táborov nútených prác klásť vence bývalý komunista, syn vysokého komunistického funkcionára. Nie je nič ľahšie ako niekoho súdiť, ale ako máme vnímať takýchto ľudí a ich rodinné pozadia?
- To sú hajzli! (pauza) Eugen Gindl je pre mňa výnimočný človek, lebo mal silu pozrieť sa pravde do očí. Práve preto som s ním kamarát. Na veľa vecí máme odlišné názory, ale máme sa radi a sme schopní rozprávať sa spolu. Takto si predstavujem život a riešenie konfliktov, dialóg, aj keď to iskrí. Nech to jedného aj druhého inšpiruje, ale nech sa nezmení kamarátstvo medzi nimi na nepriateľstvo.
No dobre, ale čo aj keď, ako vravíte, tí hajzli , napríklad, ten pokladač vencov, príde a povie, že sa pozrel pravde do očí a že mu je to ľúto a...
- A už to niekedy povedal? Mýliť sa môže každý, ale je dôležité, aby si našiel tú chvíľu a povedal „prepáčte, pardon, ublížil som, uškodil som“. Myslím si , že papaláši, o ktorých hovoríme, takúto silu a odvahu v sebe nikdy nenašli. Budú rozprávať o tom, ako vstupovali do strany, aby ju zvnútra rozkladali, aby mohli zvnútra naprávať systém. Aby sa ich deti dostali na vysokú školu. Ale nikdy som nepočul z ich úst „prepáčte za tých uväznených, za ukradnuté majetky, za zdevastované životy, prepáčte za to, že ľudia nemohli normálne cestovať, normálne hovoriť, rozmýšľať, čítať normálne veci“. To som od nich nepočul.
Časť pohrobkov komunistických pohlavárov je dnes pri moci alebo podniká, prípadne oboje. Nebolo v novembri 1989 chybou, že ste komunistov neodstavili?
- Nezdieľam ten názor. Aj keby ste hneď na druhý deň po novembri 1989 zakázali komunistickú stranu, na tretí deň si založia inú. Tí ľudia by nezmizli, začali by si hľadať cestičky k moci, ku kariére, k peniazom. A hľadajú ich za každých okolností. Lustračný zákon bol snahou obmedziť istým kategóriám ľudí prístup k dôležitým pozíciám v hierarchii moci. A čo sa stalo? Ten zákon, napriek tomu, že bol právoplatne prijatý parlamentom, nebol nikdy dodržiavaný. Ukázalo sa, že to bol neúspešný pokus.
Sú známi viacerí verejne činní ľudia, ktorí majú negatívne lustračné osvedčenia, ktoré im potvrdzuje, že nespolupracovali s tajnou políciou, ale zrazu sa v iných archívoch našli spisy s ich podpismi. A ukazuje sa, že donášali aktívne a vedome a brali za to aj peniaze. Kde nastala chyba?
- Nenastala nikde. V čase prvých lustrácií pred voľbami v lete 1990 ľudia, ktorí lustrácie technicky zabezpečovali, o tom veľmi málo vedeli. Nemali v archíve dokonalý prehľad a nebol pripravený na spracovanie. Nehovoriac o tom, že niektorým ľuďom z bývalých štruktúr sa podarilo ukryť či skartovať veľa dokumentov. Ešte dnes sa objavujú nové a nové informácie. Tá procedúra spracovania archívov bola veľmi náročná a jediný, kto sa v nich naozaj vyznal, boli samotní eštebáci. Preto trvá tak dlho urobiť v tých dokumentoch poriadok.
Sme svedkami toho, že človek má v ruke lustračné osvedčenie, vytiahnu na neho spisy s jeho udaniami či dokonca podpisom, on sa súdi a, paradoxne, získa verdikt, že nedonášal, aj keď spisy dokazujú, že s tajnými spolupracoval. Na čo je dobré robiť v tých dokumentoch poriadok?
- Dnes sa z agentúrnych zväzkov bývalej Štátnej bezpečnosti stávajú materiály, ktoré nám umožňujú pozrieť sa na históriu otvorenými očami. Ale neverím, že sa podarí tých ľudí postaviť mimo štruktúr moci. Mnohí z nich mali do toho šancu siahať, využívať materiály na vydieranie. Malo to zmysel v deväťdesiatom roku pred voľbami. Dnes by mal slovenský i český Ústav pamäti národa plniť úlohu inštitúcie slúžiacej na spoznávanie a zverejňovanie zvlčilosti a zhovadilosti totalitného režimu.
K fašistickému má väčšina ľudí negatívny postoj. Ten, ktorý sa skončil pred dvoma desaťročiami, vníma a posudzuje zhovievavejšie, aj keď bol neľudský a rovnako krutý a zvlčilý. Čím to je?
- Lebo fašistický sa ich priamo netýka, posledná generácia svedkov fašizmu vymiera. Ale svedkovia a páchatelia komunistického režimu sú tu v plnej sile. Okrem toho, ľudia majú celkom prirodzený sklon heroizovať si udalosti spojené s ich mladosťou. Ak budete dnes hovoriť s nejakým šesťdesiatročným komunistom o období, keď mal dvadsať či tridsaťpäť, budete počuť v jeho hlase tón, ktorý má s realitou veľmi málo spoločného.
Pripravujete dokumentárny film o Nežnej revolúcii. Ako bude spracovaný?
- Chceme sa ubrániť tomu, aby bol o hrdinoch, hovoriacich hlavách, sebazveličovaní, sebaprezentovaní a sebaheroizácii ľudí revolúcie. Chceme ukázať, že ju robili normálni ľudia s kusom odvahy a s istým rizikom. Súčasne chceme poukázať, že práve k týmto ľuďom sa spoločnosť zachovala macošsky a nepekne. A ukážeme aj to, že veľké dejinné zvraty so sebou prinášajú chvíľkovú eufóriu a veľmi, veľmi komplikované problémy. Na druhej strane, nejde nám o to, aby sme prebudili skepsu a pesimizmus či nejaké fatálne nazeranie na život, ale chceme ukázať a povedať – pozrite sa, takí sme!
PETER LEHOTSKÝ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 40 745
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 38 752
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 11 994
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 116
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 169
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 135
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 451
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 237
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 040
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 937
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Na fotografii zľava: František Púčik (Lazisko), Miroslav Kubáň (Galovany), Dušan Matejka (Svätý Kríž)

Bez spolupráce do nejde. Tri susedné obce sa spojili, aby pretestovali obyvateľov.

3 h

Pozitivita je nižšia ako bola na obed.

17 h
Testovanie v Závažnej Porube. Ľudia rešpektujú rozpis podľa ulíc uverejnený na webovej stránke a vo vývesných tabuliach.

Pozitivita je zatiaľ nízka.

17 h
Testovací tím v ZŠ Klačno.

Vo výsledkoch nie sú započítaní dvaja najväčší zamestnávatelia.

17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia prenasledovala auto z Oravy až na Liptov. Komjatnou už vodič neprešiel.

22 h

Pozitivita je zatiaľ nízka.

17 h

Situácia v Žiline je po otvorení odberových miest pokojná.

23 h

Na Kysuciach pokračuje celoplošné testovanie.

17 h

Už ste čítali?