Pondelok, 2. august, 2021 | Meniny má GustávKrížovkyKrížovky

Erby a rodostromy sú srdcovou záležitosťou Petra Víteka

Životná náhoda Petra Víteka, riaditeľ Štátneho archívu v Bytči, pobočky v Liptovskom Mikuláši, nasmerovala hneď po vysokoškolskom štúdiu do mikulášskeho archívu.

Jednou z posledných publikácií Petra Víteka je  kniha o liptovských erboch.Jednou z posledných publikácií Petra Víteka je kniha o liptovských erboch. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

Erby, rodostromy, rody sú jeho srdcovou záležitosťou. Tridsaťosem publikácií vyšlo pod jeho menom ako autora alebo spoluautora. Publikoval množstvo článkov s historickou tematikou, je autorom niekoľkých recenzií. Pochádza z Liptova, ale korene jeho rodu siahajú do Čiech. Peter Vítek, od roku 1999 riaditeľ Štátneho archívu v Bytči, pobočky v Liptovskom Mikuláši.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Životná náhoda Petra Víteka, ktorý žije v liptovskej obci Jamník, nasmerovala hneď po vysokoškolskom štúdiu do archívu v Liptovskom Mikuláši. Našiel sa nielen v práci medzi letopočtami, ale aj v publikačnej činnosti.

Kedy a akými knihami ste vhupli do publikačnej činnosti?

- Od roku 1994 som v mikulášskom archíve a v roku 1997 vyšla prvá monografia o Veternej Porube, neskôr o Liptovskej Štiavnice. Myslím, že všetky vydania týchto kníh sú vypredané. Potom prišlo druhé obdobie publikačnej činnosti. Začal som spolupracovať s historikom Slávkom Churým, ktorý predvlani zomrel. Spolu sme urobili množstvo kníh a bola to vynikajúca spolupráca. Vďaka nemu knihy boli hutné. Oživil ich písomnosťami z Liptovskej stolice. Takto sme urobili Liptovské Matiašovce, Závažnú Porubu, Podtureň, Liskovú a Liptovský Peter. Bola to ďalšia skupina obecných monografií, v ktorej sme našli moderný spôsob, ako spracovať regionálne dejiny. Nešli sme v nich chronologicky ako v kronike. Dnešný čitateľ chce rýchlo nájsť informácie, tak sme tematicky selektovali časti dejín obce. Osobitne sú najstaršie dejiny, osobitne cirkevný vývoj, vývoj správy obce, školstvo, hospodárske dejiny... Súčasný úzus v písaní monografií je usporiadať dejiny tematicky, čo sa však nedá pri najstarších dejinách. Najväčšia kniha o obci bola o piatich dolnoliptovských obciach: Ľubochňa, Stankovany, Hubová, Švošov a Komjatná. Kniha V stopách dávno odviateho času ukázala, ako sa dokáže päť obcí dohovoriť na projekte. Práca na monografiách je krásna robota, ale ocení ju len úzky okruh ľudí v obci alebo v regióne.

Išli ste teda k vyšším métam?

- Áno. Som spoluautorom dvoch dielov knihy Lexikón erbov na Slovensku 2, ktorý pojednáva o liptovských rodoch a tretí diel o oravských. Išlo zemianske erby liptovskej a oravskej stolice v rámci reprezentatívnej edície zemianskych erbov Slovenska.

Špecializujete sa na erby?

- Mojím hoby sú heraldika (náuka o erboch) a genealógia (náuka o rodovej postupnosti a rodoch). Vyštudoval som učiteľský smer, aprobácia slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte v Bratislave. Doktorát som robil z pomocných historických vied na tej istej fakulte, katedre archívnictva. Učil som veľmi krátko, ale verím, keď som zaklopal na dvere archívu, že to bol osud. Moje vzdelanie tolerovali a prijali ma. Spočiatku som vôbec nevedel, do čoho idem. V rámci štúdia som sa profiloval na staroveké dejiny, diplomovku som robil z dejín Egypta. V rámci dejín to bola orientácia opačným smerom.

Čo vás priviedlo k písaniu kníh?

- Videl som, koľko veľa je v archíve materiálu na spracovanie. Hoci som vyrástol v Liptove, o mnohých veciach som nevedel. Veľa Liptákov je takých. Všetko je však o sebapoznaní o vnútornom uspokojení. Ja som od mladosti vždy hľadal a nebol som spokojný, kým som sa nedopracoval k poznaniu. Zaujali ma zemianske rody a začal som sa na ne profilovať. Na druhej strane veľa ľudí prichádza do archívu a hľadajú korene svojho rodu po meči, či praslici. Mnohí prídu rovno za mnou, pretože vedia, že rody sú mojím koníčkom. Naposledy bol pri mne poradca amerických prezidentov Thomas Hexner, ktorého starý otec sa narodil v Liptovskom Mikuláši. T. Hexner už nepozná slovenský jazyk, ale rozprával o holokauste, ako jeho predkovia podnikali, čo všetko dokázali. Napríklad jeden z predkov sa vypracoval na vynikajúceho právnika, jeho starý otec bol šéfom medzinárodného menového fondu v USA a už za prvej Československej republiky bol uznávaný ako jeden z najväčších odborníkov na teóriu kartelov v strednej Európe. Alebo Eduard Penkala. Málokto vie, že získal patent na guličkové pero, po ktorom sa pero volá Pen. E. Penkala sa narodil v Liptove. Je zapísaný v mikulášskej katolíckej matrike, ale hovorí sa, že sa narodil v Ondrašovej. Jeho otec bol zememeračom, robil na železnici a ubytovaný bol v Ondrašovej. Takých ľudí je viac. Mnohých z nich osud doviedol ku mne.

Máte nejaké texty len v rukopise?

- Žiaľ, áno. V rukopise stojí už päť rokov monografia o Kvačanoch. Texty už prestáli, takže pri vydaní ich bude treba upraviť. Napríklad Paludza je v rukopise preto, že zanikla a monografiu nemal kto vydať. Napísanie zafinancovali sponzori. V monografii sú veci, o ktorých ľudia netušia, verím však, že tohto roku sa ju podarí vydať. V rukopise ostala aj Liptovská Teplá, ktorú som písal s Miroslavom Martinickým. Žiaľ, starosta zatiaľ nenašiel prostriedky na vydanie. Teplá bola kedysi mestečkom, zistili sme o nej veľmi zaujímavé fakty. Ešte nevyšiel ani Martinček. Takže mám „šuflíkové" veci, ale, myslím si, že príde čas na ich vydanie.

Hľadáte len v slovenských archívoch?

- Aj v rakúskych. U nich je však iný systém ako na Slovensku. My v našich archívoch viac komunikujeme s ľuďmi, ktorí za nami prídu. Nenecháme ich na „pospas". Sme národ srdečný, pohostinný a nerozmýšľame, ako niekoho z archívu vypoklonkovať, ale keď mu my nevieme pomôcť, rozmýšľame, kde by mohol získať informácie. V Rakúsku vybavíte všetko, všetko si však musíte zaplatiť. Keď však neviete, ako na vec, poradia, ale všetko má svoje medze. Samozrejme, musíte vedieť jazyk. Ja neovládam dokonale nemčinu, ale išiel som tam s doktorkou Petrovitsovou, ktorá perfektne ovláda jazyk. Mala tam známu zo Srbska, ktorá bola trošičku ochotnejšia.

V archíve nájdete veľa podkladov k hľadanej témeale musíte presne vedieť, čo chcete a kde hľadať. Tamojší pracovníci vám prinesú materiály, horu materiálov a papierov a hľadajte si sami. Ďalšou bariérou v rakúskych dokumentoch z 19. storočia je aj to, že sú napísané švabachom a nie latinkou, ktorá sa dá dobre čítať.

Takže musíte ísť dokonale pripravený?

- Áno. Hľadal som tam aj svojich predkov. Našiel som brata jedného z predkov, jeho kartu. Rakúšania majú perfektne spracované veci. Osobne som chcel zistiť informácie o svojich predkoch. V našej rodine sa totiž zachovala kronika, ktorú písal dedo. Sú v nej krásne veci, krásne povesti, ktoré sa dobre čítajú. Bol to jeho literárny počin. Kronika zachytáva dej v českom prostredí od konca Veľkej Moravy až po koniec druhej svetovej vojny.

Máte spracovaný svoj rodokmeň?

- Áno, aj po meči, aj po praslici. Po meči ma zaujímali dejiny našej rodiny predkov v Čechách. Po praslici preto, že žijem v Jamníku. V obci, odkiaľ pochádza moja mama. Mamin rod je veľmi starý a maminu vetvu mám dosť uspokojivo spracovanú. Aj nedávno minulé veci, čo som pozháňal po príbuzných, ale otcovu vetvu nemám dokonale spracovanú. Mám len priamu líniu.

V slovenských archívoch je tiež všetko spoplatnené?

- Áno, donedávna sme robili, tzv. rešeršnú službu obyvateľom na základe ich požiadaviek a cieľovej sumy, ktorú boli ochotní dať. Vypracovali sme rodostrom. Ale predminulý rok slovenské archívy prestali vyhotovovať genealogické rešerše, takže dnes je bádateľ odkázaný na vlastné štúdium alebo súkromné spoločnosti.

Načo je dobré poznať svoje dejiny?

- Dejiny sú učiteľkou života. Fráza, ale verte tomu, že existuje dejinná krivka, ktorá sa opakuje. Jednak sa človek môže poučiť z chýb predkov, ale môže nadviazať aj na ich úspechy. Aj napriek tomu, že človek nemôže za svojich predkov, z ich chýb sa môže poučiť.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  2. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte
  3. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  4. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  5. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  6. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  7. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  8. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  10. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  1. Ako si zabezpečiť krytie liečby a karantény v zahraničí?
  2. Dominika Kavaschová: Netušila som, že mám v sebe toľko nehy
  3. Ako sa dostať z Bratislavy do Nitry, Bystrice, Popradu a Prešova
  4. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  5. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  6. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  7. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  8. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  9. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  10. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 5 371
  2. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 4 837
  3. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 4 417
  4. Jeden deň na Bratislavu nestačí 3 473
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 462
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 329
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 3 315
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 261
  9. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 063
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 2 726
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Vyrezávané drevené sochy medveďa, draka, rysa, sovy s kreslom, permoníka a orla skrášlia prostredie Demänovskej Doliny.


TASR 30. júl

Na mieste zasahoval aj vrtuľník.


30. júl

Pomôcť môže aj plastová fľaša od minerálky. Rozhovor s Dr. Igorom Baranom, ktorý má v oblasti záchrannej služby viac ako štyridsaťročné skúsenosti.


30. júl
V bielo-červenom Sv. Kríž : Kráľová Lehota

V osmičke máme deväť tímov, ktoré veria, že sa súťažé dohrajú, ak teda kvôli aktuálnym opatreniam sa liga vôbec začne.


29. júl

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Žene už záchranári nemohli pomôcť.


31. júl

O udalosti informovali hasiči.


18 h

Po ťažko zraneného Milana priletel záchranársky vrtuľník, zdravotníci bojovali o jeho život viac ako hodinu.


14 h

Slovenskom sa ženú búrky.


18 h

Už ste čítali?