Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Erby a rodostromy sú srdcovou záležitosťou Petra Víteka

Životná náhoda Petra Víteka, riaditeľ Štátneho archívu v Bytči, pobočky v Liptovskom Mikuláši, nasmerovala hneď po vysokoškolskom štúdiu do mikulášskeho archívu.

Jednou z posledných publikácií Petra Víteka je  kniha o liptovských erboch.Jednou z posledných publikácií Petra Víteka je kniha o liptovských erboch. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

Erby, rodostromy, rody sú jeho srdcovou záležitosťou. Tridsaťosem publikácií vyšlo pod jeho menom ako autora alebo spoluautora. Publikoval množstvo článkov s historickou tematikou, je autorom niekoľkých recenzií. Pochádza z Liptova, ale korene jeho rodu siahajú do Čiech. Peter Vítek, od roku 1999 riaditeľ Štátneho archívu v Bytči, pobočky v Liptovskom Mikuláši.

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Životná náhoda Petra Víteka, ktorý žije v liptovskej obci Jamník, nasmerovala hneď po vysokoškolskom štúdiu do archívu v Liptovskom Mikuláši. Našiel sa nielen v práci medzi letopočtami, ale aj v publikačnej činnosti.

Kedy a akými knihami ste vhupli do publikačnej činnosti?

- Od roku 1994 som v mikulášskom archíve a v roku 1997 vyšla prvá monografia o Veternej Porube, neskôr o Liptovskej Štiavnice. Myslím, že všetky vydania týchto kníh sú vypredané. Potom prišlo druhé obdobie publikačnej činnosti. Začal som spolupracovať s historikom Slávkom Churým, ktorý predvlani zomrel. Spolu sme urobili množstvo kníh a bola to vynikajúca spolupráca. Vďaka nemu knihy boli hutné. Oživil ich písomnosťami z Liptovskej stolice. Takto sme urobili Liptovské Matiašovce, Závažnú Porubu, Podtureň, Liskovú a Liptovský Peter. Bola to ďalšia skupina obecných monografií, v ktorej sme našli moderný spôsob, ako spracovať regionálne dejiny. Nešli sme v nich chronologicky ako v kronike. Dnešný čitateľ chce rýchlo nájsť informácie, tak sme tematicky selektovali časti dejín obce. Osobitne sú najstaršie dejiny, osobitne cirkevný vývoj, vývoj správy obce, školstvo, hospodárske dejiny... Súčasný úzus v písaní monografií je usporiadať dejiny tematicky, čo sa však nedá pri najstarších dejinách. Najväčšia kniha o obci bola o piatich dolnoliptovských obciach: Ľubochňa, Stankovany, Hubová, Švošov a Komjatná. Kniha V stopách dávno odviateho času ukázala, ako sa dokáže päť obcí dohovoriť na projekte. Práca na monografiách je krásna robota, ale ocení ju len úzky okruh ľudí v obci alebo v regióne.

Išli ste teda k vyšším métam?

- Áno. Som spoluautorom dvoch dielov knihy Lexikón erbov na Slovensku 2, ktorý pojednáva o liptovských rodoch a tretí diel o oravských. Išlo zemianske erby liptovskej a oravskej stolice v rámci reprezentatívnej edície zemianskych erbov Slovenska.

Špecializujete sa na erby?

- Mojím hoby sú heraldika (náuka o erboch) a genealógia (náuka o rodovej postupnosti a rodoch). Vyštudoval som učiteľský smer, aprobácia slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte v Bratislave. Doktorát som robil z pomocných historických vied na tej istej fakulte, katedre archívnictva. Učil som veľmi krátko, ale verím, keď som zaklopal na dvere archívu, že to bol osud. Moje vzdelanie tolerovali a prijali ma. Spočiatku som vôbec nevedel, do čoho idem. V rámci štúdia som sa profiloval na staroveké dejiny, diplomovku som robil z dejín Egypta. V rámci dejín to bola orientácia opačným smerom.

Čo vás priviedlo k písaniu kníh?

- Videl som, koľko veľa je v archíve materiálu na spracovanie. Hoci som vyrástol v Liptove, o mnohých veciach som nevedel. Veľa Liptákov je takých. Všetko je však o sebapoznaní o vnútornom uspokojení. Ja som od mladosti vždy hľadal a nebol som spokojný, kým som sa nedopracoval k poznaniu. Zaujali ma zemianske rody a začal som sa na ne profilovať. Na druhej strane veľa ľudí prichádza do archívu a hľadajú korene svojho rodu po meči, či praslici. Mnohí prídu rovno za mnou, pretože vedia, že rody sú mojím koníčkom. Naposledy bol pri mne poradca amerických prezidentov Thomas Hexner, ktorého starý otec sa narodil v Liptovskom Mikuláši. T. Hexner už nepozná slovenský jazyk, ale rozprával o holokauste, ako jeho predkovia podnikali, čo všetko dokázali. Napríklad jeden z predkov sa vypracoval na vynikajúceho právnika, jeho starý otec bol šéfom medzinárodného menového fondu v USA a už za prvej Československej republiky bol uznávaný ako jeden z najväčších odborníkov na teóriu kartelov v strednej Európe. Alebo Eduard Penkala. Málokto vie, že získal patent na guličkové pero, po ktorom sa pero volá Pen. E. Penkala sa narodil v Liptove. Je zapísaný v mikulášskej katolíckej matrike, ale hovorí sa, že sa narodil v Ondrašovej. Jeho otec bol zememeračom, robil na železnici a ubytovaný bol v Ondrašovej. Takých ľudí je viac. Mnohých z nich osud doviedol ku mne.

Máte nejaké texty len v rukopise?

- Žiaľ, áno. V rukopise stojí už päť rokov monografia o Kvačanoch. Texty už prestáli, takže pri vydaní ich bude treba upraviť. Napríklad Paludza je v rukopise preto, že zanikla a monografiu nemal kto vydať. Napísanie zafinancovali sponzori. V monografii sú veci, o ktorých ľudia netušia, verím však, že tohto roku sa ju podarí vydať. V rukopise ostala aj Liptovská Teplá, ktorú som písal s Miroslavom Martinickým. Žiaľ, starosta zatiaľ nenašiel prostriedky na vydanie. Teplá bola kedysi mestečkom, zistili sme o nej veľmi zaujímavé fakty. Ešte nevyšiel ani Martinček. Takže mám „šuflíkové" veci, ale, myslím si, že príde čas na ich vydanie.

Hľadáte len v slovenských archívoch?

- Aj v rakúskych. U nich je však iný systém ako na Slovensku. My v našich archívoch viac komunikujeme s ľuďmi, ktorí za nami prídu. Nenecháme ich na „pospas". Sme národ srdečný, pohostinný a nerozmýšľame, ako niekoho z archívu vypoklonkovať, ale keď mu my nevieme pomôcť, rozmýšľame, kde by mohol získať informácie. V Rakúsku vybavíte všetko, všetko si však musíte zaplatiť. Keď však neviete, ako na vec, poradia, ale všetko má svoje medze. Samozrejme, musíte vedieť jazyk. Ja neovládam dokonale nemčinu, ale išiel som tam s doktorkou Petrovitsovou, ktorá perfektne ovláda jazyk. Mala tam známu zo Srbska, ktorá bola trošičku ochotnejšia.

V archíve nájdete veľa podkladov k hľadanej témeale musíte presne vedieť, čo chcete a kde hľadať. Tamojší pracovníci vám prinesú materiály, horu materiálov a papierov a hľadajte si sami. Ďalšou bariérou v rakúskych dokumentoch z 19. storočia je aj to, že sú napísané švabachom a nie latinkou, ktorá sa dá dobre čítať.

Takže musíte ísť dokonale pripravený?

- Áno. Hľadal som tam aj svojich predkov. Našiel som brata jedného z predkov, jeho kartu. Rakúšania majú perfektne spracované veci. Osobne som chcel zistiť informácie o svojich predkoch. V našej rodine sa totiž zachovala kronika, ktorú písal dedo. Sú v nej krásne veci, krásne povesti, ktoré sa dobre čítajú. Bol to jeho literárny počin. Kronika zachytáva dej v českom prostredí od konca Veľkej Moravy až po koniec druhej svetovej vojny.

Máte spracovaný svoj rodokmeň?

- Áno, aj po meči, aj po praslici. Po meči ma zaujímali dejiny našej rodiny predkov v Čechách. Po praslici preto, že žijem v Jamníku. V obci, odkiaľ pochádza moja mama. Mamin rod je veľmi starý a maminu vetvu mám dosť uspokojivo spracovanú. Aj nedávno minulé veci, čo som pozháňal po príbuzných, ale otcovu vetvu nemám dokonale spracovanú. Mám len priamu líniu.

V slovenských archívoch je tiež všetko spoplatnené?

- Áno, donedávna sme robili, tzv. rešeršnú službu obyvateľom na základe ich požiadaviek a cieľovej sumy, ktorú boli ochotní dať. Vypracovali sme rodostrom. Ale predminulý rok slovenské archívy prestali vyhotovovať genealogické rešerše, takže dnes je bádateľ odkázaný na vlastné štúdium alebo súkromné spoločnosti.

Načo je dobré poznať svoje dejiny?

- Dejiny sú učiteľkou života. Fráza, ale verte tomu, že existuje dejinná krivka, ktorá sa opakuje. Jednak sa človek môže poučiť z chýb predkov, ale môže nadviazať aj na ich úspechy. Aj napriek tomu, že človek nemôže za svojich predkov, z ich chýb sa môže poučiť.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Zelená Bratislava
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 060
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 673
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 132
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 12 735
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 103
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 639
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 712
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 879
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 744
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 704
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Energetici do ochrany vtáctva v Liptovskej Teplej investovali 30-tisíc eur

Na úseku dlhom 1,3 kilometra ošetrili 14 stĺpov a splnili tak požiadavku štátnych ochranárov.

Minister obrany vyzýva ľudí, aby pre testy na Oravu necestovali

Záujem o testovanie na Orave majú aj Liptáci. Ide o blízke regióny, ktoré majú veľkú spoločnú hranicu.

Ilustračná fotografia.

Zemiaky vyrástli kvalitné, už sú aj pod strechou

S množstvom aj kvalitou zemiakov sú v tomto roku spokojní.

Triedenie zemiakov v Smrečanoch.
Predlžujeme akciu o 24h

Ak nemôžete za novinami, noviny prídu k vám. Dnes to máte s 50% zľavou na celý rok

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

Minúta po minúte: Na Orave sa od rána tvoria dlhé rady, vyskytli sa aj problémy

Pokračuje pilotná fáza celoplošného testovania na Covid-19.

Už ste čítali?