ste svoje múzeum.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. BARCELONA. Svoj čokoládový svet má Marcela Vargončíková z Liptovského Mikuláša, a tak prezradila: „Všetci máme radi čokoládu, nie však hocijakú, ale kvalitnú značkovú." Dodala, že ona, manžel i deti si na nej vedia nielen uspokojiť chuťové poháriky, ale užijú si aj jej vôňu. Zatiaľ však nedovolia tuto pochúťku vyskúšať svojmu psíkovi.
Keďže čokoláda boduje u mnohých z nás, rozhodli sme sa pozrieť, ako a odkiaľ prišla k nám. Mali sme možnosť preskúmať jej cestu v múzeu čokolády v Barcelone s niekoľkými Španielkami.
Španielske deti ju desiatovali schovanú v chlebíku
„Mňam, chlebík s čokoládou," zareagovala tridsaťročná Španielka Nuria v barcelonskom Múzeu čokolády na rožtek s tabličkou čokolády, ktoré boli položené na starodávnej školskej lavici.
Nechápavo sme na ňu pozreli: to je nejaká dobrota? Nuria potvrdila, že fantastická. Všetky deti vraj kedysi nosievali takúto desiatu do školy - normálna tablička čokolády medzi dvoma chlebíkmi alebo v rozkrojenom rožku.
Kakao do Európy priviezol Čokoládový vietor
Lode, ktoré prišli do Barcelony s prvým nákladom kakaa v 16. storočí, nazvali Španieli poeticky Čokoládový vietor. Privezených kakaových bôbov sa ujali mnísi. Jeden z nich ich totiž poslal spolu s receptom na čokoládu opátovi do kláštora Poblet. Tak história vysvetľuje tradície „čokoládovania" v tomto kláštore, kde si mnísi zriadili izbičku na čokoládové hodovanie.
Pôvodne čokoláda, ktorú vyrábali z kakaových bôbov v Amerike Aztékovia a Mayovia, mala vraj pikantnú chuť. Nečudo, veď do nej primiešavali chilli. V Európe si pre energetickú hodnotu veľmi rýchlo čokoládu obľúbili vojaci, ale aj panovníci či náboženskí hodnostári.
Jasné, že im pôvodná indiánska receptúra čokolády bola prisilná, a tak do nej začali primiešavať cukor, vanilku či škoricu a čokoláda dnešných dní bola na svete.
Čokoládovníci dostávali viac pochúťky
Nielen španielske deti vyrastali kedysi na čokoládovej desiatej. Čokoládovníkmi v Španielsku v 18. storočí nazývali panovníkových strážcov, a tak trošku im obyčajní vojaci možno aj závideli. Čoládovníci totiž dostávali zvýšený podiel čokolády na deň. Ostatní vojaci len jeden a pol tabličky každé ráno ako bohatý zdroj energie.
V 19. storočí vymysleli Francúzi z čokolády bonbóny. Zdvojené bon v názve potvrdzuje dobrotu (bon znamená dobrý). Dokonca patrilo k dobrým zvykom dám z dobrej spoločnosti mať špeciálnu bonboniéru vždy po ruke a maškrtiť.
Rozprávkové bytosti aj výjavy z mytológie
Do múzea čokolády možno vstúpiť na čokoládovú vstupenku. Či ju zjete hneď pri vstupe alebo počas prehliadky, je na vás. Rátajte však s tým, že v obale s číslom vstupenky nájdete 73-percentnú čokoládu. Sladučká mliečna a iné druhy však rozvoniavajú po celom múzeu, kde sú z nich zhotovené nielen rozprávkové bytosti ako Marienka a Janíčko, Asterix a Obelix, srnček Bambi, ale aj historické budovy, corrida, kone, býky či Madona s Ježišom v náručí. Všetko dokonale vypracované do najmenších detailov, veľké trávnaté plochy vyplnili čokoládové hoblinky, znak barcelonského športového klubu v originálnych farbách, samozrejme, z farebnej čokolády. Niektoré čokoládové výtvory majú niekoľko centimetrov, niektoré sú v životnej veľkosti.
Tvorivé dielne sa nesú v znamení á la chokolad
Najsilnejšia čoládová vôňa sa vznáša v poslednej časti múzea, kde sa nachádza akási čokoládová kuchyňa. V nej profesionáli zhotovujú čokoládové suveníry, niekoľkoposchodové svadobné torty, ale videli sme aj čokoládovú šachovnicu, v ktorej namiesto klasických figúriek sa na políčkach rozvaľovali drobnučké biele a čierne psíčatká.
Na opačnej strane obrovských stolov návštevníci múzea môžu čokoládovo tvoriť. V bielych zásterách s čiapkami na hlavách striekajú od bielej čokolády po tmavohnedú svoje predstavy na fóliu. Keď čokoládové obrázky stuhnú, vlastný darček je na svete.
