BOBROVEC. Vzkriesiť ovčiarstvo, ktoré je tradičným odvetvím poľnohospodárskej prvovýroby, bolo cieľom Bačovej cesty. Podujatie stovkám ľudí, vrátane zahraničných hostí, predstavilo tradičné liptovské salaše.
„Dnes sa na Slovensku chová 241-tisíc oviec, čo je málo. Viacerými podpornými prostriedkami pre chovateľov chceme dosiahnuť, aby bol počet salašov vyšší. V najbližších troch rokoch chceme ich počet zvýšiť zo súčasných 150 na aspoň tristo,“ povedal minister pôdohospodárstva Stanislav Becík počas návštevy salaša v Bobroveckej doline.
Oviec bolo omnoho viac
V polovici osemdesiatych rokoch minulého storočia sa na Slovensku chovalo ešte viac ako 800–tisíc oviec. „Popri chove kráv išlo v poľnohospodárskych oblastiach o najhlavnejšiu činnosť.“
Rezort pôdohospodárstva chce chovateľom oviec pomôcť aj predajom z dvora. „Aby sa ľudia popri chove mohli venovať aj predaju. Produkty by boli čerstvé a určite lacnejšie ako v obchodných reťazcoch,“ zdôraznil S. Becík.
Tradičné salaše majú, podľa ministrových slov, veľký význam aj pri krajinotvorbe a rozvoji cestovného ruchu. „Salaše sú niečím, čo nám ostatní môžu závidieť. Domácim, ale i zahraničným návštevníkom môžeme ponúknuť výborné špeciality, ktoré sú aj veľmi zdravé,“ dodal minister.
„Rozvoj salašov nám môže pomôcť aj pri vytvorení nových pracovných príležitostí. Vďaka salašom môžeme prezentovať bohaté tradície regiónu,“ povedal Ján Blcháč, predseda Združenia miest a obcí Liptova a primátor Liptovského Mikuláša.
Nerobia pekne zabalené jedy
Súčasťou Bačovej cesty počas druhého májové piatku bola aj návšteva salaša Pastierska v Bobroveckej doline. „Chceli sme byť súčasťou nultého ročníka a takýmto spôsobom prispieť k podpore ovčiarstva a spojiť chovateľov. Sme malý pramienok, ale keď sa spojíme, je z neho more,“ zhodli sa Milan Gajan a Ľudovít Urbanovský z Podtatranskej poľnohospodárskej spoločnosti v Bobrovci.
Ľ. Urbanovský za dôležité posolstvo označil propagáciu turizmu. „Nech vidia, aké robíme tradičné ovčiarske výrobky. Sú to výrobky z prírody, nie pekne zabalené jedy.“ M. Gajan poznamenal, že okrem krásnej prírody, v ktorej sa salaše nachádzajú, robia ľuďom veľké služby aj z hľadiska zdravia. „Človek v takomto prostredí pookreje,“ dodal M. Gajan.
Kultúrne dedičstvo
Návštevníci Bačovej cesty mali možnosť na salaši Pastierska spoznať aj kus kultúrneho dedičstva Liptova. Ponúkali črpáky v liptovskom štýle, suveníry a všetko, čo k tradičnému salašu patrí.
Do Bačovej cesty sa v Liptove zapojila aj svetoznáma osada Vlkolínec, Múzeum liptovskej dediny v Pribyline, Ovčiarske múzeum v Liptovskom Hrádku, farma Gejdák a salaše Bobrovník a Lúžňan v Liptovskej Lúžnej.
MICHAL PAŠKA
