Onedlho, 6. júna, budeme voliť. Koalícia spoločne s opozíciou v tejto súvislosti hovoria „ako jeden muž“. A po dlhšom čase si exekutíva, spolu s najpopulárnejším politikom, uvedomili, čo verejnosť očakáva: „Neexistuje nič v politike, vo vzťahoch medzi stranami, ktoré tvoria vládnu koalíciu, čomu by som dal prednosť pred riadnym, efektívnym a transparentným čerpaním fondov, ktoré sú pre nás mimoriadne dôležité, aby sme krízu prežili v lepšej kondícii.“
Nejde iba o peniaze, ale aj o to, aby sme po júnových eurovoľbách mali v europarlamente takých europoslancov, ktorí republike ich eurovoličom možno pomôžu dostať sa k eurofondom. Hoci aj len transparentným, pre každého akceptovateľným, spôsobom.
Lebo tresky – plesky okolo peňazí zo spoločných fondov nám dostatočne pripomínajú existenciu Európskej únie.
Pred máloktorými voľbami vládne taká pokojná, prajná atmosféra. Traumy? Nie! Nervozita? Je to jedno kto vyhrá? Nikto na nikoho predvolebne neútočí.
Možno preto, lebo v historicky druhých voľbách poslancov do europarlamentu sa podľa prieskumov chce určite zúčastniť 16 percent voličov, pričom 12 percent Slovákov tvrdí, že určite voliť nepôjde. Európa je vraj ešte stále ďaleko.
Pre poriadok, o posty europoslancov sa uchádza 17 politických strán. Na zisk mandátov v Európskom parlamente musia kandidujúce politické subjekty vo voľbách dosiahnuť minimálne päť percent z celkového počtu odovzdaných platných hlasov. Pripomeňme, že prvých eurovolieb sa zúčastnilo ani nie 17 percent Slovákov.
Európa je ďaleko, ale jej peniaze blízko. Aj neúčasťou sa vyjadrujeme k veci. Po dvadsiatich rokoch omieľania, že ide o veci verejné, by si to mohli už všimnúť aj „nevoliči“.
Spojené nádoby? Iste. K fondom sa len horko-ťažko dostávajú tí, ktorí sú presvedčení, že ich potrebujú najviac. Nie na predražené logá a televíznu reklamu, ale na výstavbu a opravy ciest, ulíc, na environmentálne či verejno-prospešné akcie. Na rozvoj turistiky, školstva. Čím viac peňazí z fondov, tým lepšie. Možno pribudne aj eurovoličov.
