Spomedzi 600 autorov 400 projektov zaujali Inštitút Vernier, a tak sa z podujatia vrátili s Cenou exelentnosti za vynikajúcu študentskú prácu. My sme sa s nimi rozprávali o tom, čo ich v Amerike a na súťaži najviac zaujalo.
Ľudia celé dni trávievajú v mrakodrapoch
„Jedným z najsilnejších zážitkov boli obrovské mrakodrapy v Houstone. V nich banky, kancelárie, nákupné centrá, telocvične, bazény, dokonca mrakodrapy sú poprepájané chodbami a ľudia celý deň existovali len v ich vnútri,“ rozrozprával sa R. Hapčo a s Nikolou Chaloupkovou zauvažovali, že americký spôsob života bol v protiklade s ekoprojektami, ktoré mladí ľudia z celého sveta prezentovali v Texase.
Okná vôbec neotvárali, v budovách frčala len klíma
„Nepáčilo sa mi, že v budovách vôbec neotvárali okná, frčala im tam len klíma. Aj v hoteli sme si mohli jedine nastaviť klimatizáciu, ale nie otvoriť okno. Preto sme asi mali stále červené oči.“
Ďalší rozpor medzi ekosúťažou a spôsobom života v americkom meste našiel R. Hapčo: „Mrakodrapy boli celú noc vysvietené, ekologicky neefektívne, ale olympiáda bola hlavne o tom, ako hľadať nové zdroje energií."
Slovensko si mýlili najmä so Slovinskom
Priateľstvá? Obaja hrádockí študenti konštatovali, že Američania boli veľmi milí, ale aj súťažiaci z celého sveta. R. Hapčo býval v hoteli so Slovincom, N. Chaloupková s Ruskou a všetci navzájom komunikovali v angličtine.
„Na ulici nás oslovil Američan. Odkiaľ ste, máte iný prízvuk, skonštatoval. My – z Európy, zo Slovenska. On – Slovénia? Nie, nie Slovákia. Á, Čekoslovákia? Nie – Slovákia. Ok, povedal a my sme mu vysvetlili, že sme v Texase na súťaži a on: držím vám palce."
Iné krajiny, iné problémy, iné projekty
Zaujal mladých ľudí nejaký projekt ich rovesníkov? Rýchlo zareagoval Roman Hapčo: „Projekt chlapca z Malajzie. Vymyslel špeciálny senzor na dvere áut. U nich totiž každý rok umrie veľké množstvo ľudí, pretože vodiči nečakane otvoria dvere na aute a oni na bicykloch do nich narazia. Nehody sa často končia smrťou. Senzor zareaguje na okoloidúceho cyklistu a vodičovi nedovolí otvoriť dvere."
Nikola Chaloupková pridala, že jej sa veľmi páčil portugalský projekt o motýľoch.
Maturanti využijú to, čo získali v Amarike
Ako dokážu obaja tohtoroční maturanti využiť skúsenosti, ktoré získali v Amerike? N. Chaloupková: „Naučili sme sa, podľa mňa, veľmi dobre komunikovať s inými ľuďmi v cudzom jazyku.“
Simona Tekeľová, pedagogička, ktorá študentov počas prác na projekte viedla, dodala, že obaja sa stali sebavedomejšími: „Obaja si úspech zaslúžili. Páčilo sa mi, že ich v Amerike ocenili. Roman robil na projekte dlhšie ako Nikola. Aj vďaka Nikole však projekt dotiahli do úspešného konca. Romanovi a projektu dodala charizmu. Spolu potom ešte odrobili na projekte veľa hodín a z prezentácií v hrádockých školách ich pozná veľa detí.“
Študenti vystupovali ako zohratá dvojica
Roman Hapčo, prezývaný celou rodinou Mako, nebol vraj zvyknutý vystupovať na verejnosti. „Ja naopak, od malička ma k tomu viedli, takže trochu som Romana usmerňovala: otoč sa k ľuďom tvárov a tak.
Už počas prezentácie na Slovensku sme sa zladili, počúvali jeden druhého. Keď som na súťaži vedela, že Romanovi nič nenapadne, doplnila som ho. Porote sa to páčilo. Videli, že vieme, o čom rozprávame. Zohratá dvojica," zakončila N. Chaloupková.
DAGMARA
