Keď Pánboh rozdával jazyk, vraj sa postavila do radu sedemkrát. Určite v ňom však stála viackrát, keď Boh rozdával problémy. Mladej, ani nie tridsaťročnej, žene ich nadelil neúrekom. Asi ju má rád.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mladá žena, nazvime je Leona, hoci svoj životný príbeh vyrozprávala, nechce, aby sme ju identifikovali. Má na to svoje dôvody. Jedným z nich je i to, že vyrastala v neúplnej rodine. Jej matka nezvládala partnerský vzťah, a tak útek z manželských problémov riešila alkoholom. Na podobný útek sa dala aj mladučká Leona. Nie však k alkoholu, ale čo najskôr z vlastnej rodiny preč. Nemala ani osemnásť a vydala sa. „Môj priateľ ma očaril. Nosil mi darčeky, kvety, rozmaznával ma," potvrdila Leona a jedným dychom dodala, že len do svadby. Po nej sa všetko zmenilo. Mladučkým manželom sa veľmi skoro narodila prvá dcéra a manžel sa vytasil s milenkou. Vraj ju mal už pred svadbou. Novopečenú mamičku trápil podrobnosťami zo svojho mimomanželského sexuálneho života. „Rozprával mi, kde a koľkokrát to s ňou robil, aká je v posteli, dokonca mi ju predstavil," striaslo Leonu.
Neprijala prognózy lekárov
Napriek tomu sa do manželstva narodila druhá dcéra. Prišla na svet v siedmom mesiaci s nevyvinutými pľúcami, previezli ju do martinskej nemocnice. „Lekár mi povedal, že buď zomrie, alebo nikdy nebude chodiť. Ja som sebe i jej v duchu povedala, že ak prežije, chodiť bude," zaspomínala žena a siahla po druhej cigarete. Vraj je to zlozvyk, ktorého sa nevie zbaviť. Hoci zvyčajne vyfajčí len jednu škatuľku cigariet za týždeň, potrebuje ich. „Možno príde čas, keď zabudnem na fajčenie."
Jej mladšie dievčatko má dnes deväť rokov a chodí. Dokonca je hyperaktívne. Od narodenia vzhľadom na svoje postihnutie však potrebovala mladšia dcéra stopercentnú matkinu pozornosť. Staršia žiarlila. Manžel nepomáhal. Naopak. Problémy sa v rodine vystupňovali tak, že mladá žena požiadala o rozvod. „Nerozviedli nás na prvýkrát, ja som na rozvode trvala, a tak, keď mala mladšia niečo cez rok, rozviedli nás. Ja som ho roky nevidela a jeho mama, moja svokra, tvrdí, že ho tri roky nevidela."
Tri zamestnania do dňa a noci
Exmanželovi rodičia posielajú Leone každý mesiac pre dievčatá 50 eur. Málo či veľa? „Vyhľadala som právu pomoc cez Centrum právnej pomoci v Liptovskom Mikuláši, kde sa za pomoci prideleného „právnika pre chudobných" snažíme o zvýšenia mesačného príspevku," povedala Leona, ktorá pre to, aby mohla dievčatám zabezpečiť, čo nevyhnutne potrebujú, pracovala v niekoľkých robotách. „Kríza zasiahla, a tak už ani v mikulášskych obchodných domoch nemajú záujem, aby som chodievala vykladať tovar." Okrem príležitostnej práci v obchode má rok Leona stály pracovný pomer, ale pred niekoľkými mesiacmi pracovala po návrate z nej a po nociach aj doma.
Skladala darčekové tašky pre firmu: „Je to makačka. Kto neskúsil, nevie. Prvú som urobila za dve hodiny, teraz potrebujem na jednu dvadsať minút a pri jej lepení dokážem jedným očkom sledovať televízny program."
Mala niekoľko pôžičiek na krku
Keď bolo treba ísť narúbať triesky na podkúrenie do pece alebo urobiť čokoľvek iné, Leona čas na inú prácu považovala za stratený. Vraj mala nervy a vždy myslela na to, koľko tašiek by mohla zlepiť za uvedený čas. Dokonca takto uvažovala, aj keď bolo treba ísť s dievčatami k lekárovi. Zlá finančná situácia a niekoľko pôžičiek, ktoré nevládala splatiť, ju tlačili k takémuto mysleniu. U Leony sa objavili veľké bolesti v krčnej chrbtici, strata rovnováhy. Vyhľadala odborných lekárov. Keďže nenašli príčinu jej problémov, skončila na psychiatrii. „Keďže lekári nevedeli zistiť príčinu mojich problémov, myslela som si, že mám rakovinu v celom tele," a dodala, že sa k psychiatrovi odhodlala len vtedy, keď ju obvodná lekárka ubezpečila, že v súčasnosti má mnoho ľudí psychické problémy a vyhľadá psychiatra. Psychiater jej potvrdil, že celý jej mladučký život na ňu robil taký tlak, že cez bolesti problémy vychádzali na povrch. „Už si nekladiem otázky, prečo ja, prečo mňa postihol takýto život. Snažím sa každý deň brať tak, ako prichádza, aj keď to nie je ľahké."
Našla si cestu k mamičkovstvu
Aby problémov nebolo málo, Leonina mladšia dcérka pred troma rokmi dostala prvé epileptické záchvaty. Jej psychický vývoj je veľmi pomalý, odborníci jej diagnostikovali päťdesiatpercentnú mentálnu retardáciu. Dievčatko navštevuje špeciálnu základnú školu a v tretej triede zvláda len desať písmen abecedy.
Ako sa Leona vyrovnávala s postihom svojej dcéry? „Je rozdiel, keď vidíte postihnuté cudzie dieťa a keď je vaše. Najhoršie bolo, že ja som bola veľmi mladá, keď sa mi deti narodili. Pri prvej som mala len sedemnásť rokov. Bola som nevybúrená, nevytancovaná a deti som brala ako hračku. Bolo pre mňa ťažké začať byť matkou," priznala mladá žena. Postupne ako začala s dcérou cvičiť, ako sa o obe dievčatá musela starať, zmamičkievalo sa.