Lesy na Čiernom Váhu boli poľovným revírom uhorských kráľov. V roku 1804 v nich poľoval aj korunný princ, vnuk cisárovnej Márie Terézie a uhorský palatín Jozef Habsburský.
ČIERNY VÁH. Na pamiatku jeho pobytu dalo hrádocké komorské panstvo postaviť na Čiernom Váhu pamätník. Vedľa neho stála až do roku 1955 horáreň, v ktorej bol palatín ubytovaný.
Nemanželskí synovia a delo pod Kriváňom
Osada Čierny Váh vznikla v 18. storočí a pôvodne sa volala Hošková. Vznik názvu objasnil historik Peter Vítek. „Prefekt hrádockého komorského panstva František Wisner mal dvoch nemanželských synov. Anton sa stal úradníkom na ministerstve financií a jeho vnuk mal prsty v sarajevskom atentáte. František bol kartograf a zameral na mapách Eqvádor. Aj tam žil, vážili si ho a bol ako druhý Beňovský. Prefekt mal nemanželského syna s Evou Hoškovou a zrejme preto sa osada volala Hošková."
Peter Vítek poznamenal, že prefekt Wisner dal palatínovi Jozefovi pod vrcholom Kriváňa dokonca postaviť delo, aby plašilo kamzíky a palatín mohol na ne úspešne poľovať.
Pylón musel vyrovnať a na ohník použiť umelý kameň
Dvestoročný palatínsky pylón, na ktorého vrchole je z kameňa vytesaný ohník, postupne nahlodával zub času. Ubúdalo z neho, ohník obrastal machom a nedalo sa zistiť, čo to vlastne je. Pôvodnú podobu mu vrátil reštaurátor Tibor Kováč.
„Spolupracoval a konzultoval som s ateliérmi v Levoči a pražskou firmou. Pylón som reštauroval na etapy asi dva mesiace," povedal T. Kováč. Musel ho stabilizovať, mechanicky aj chemicky očistiť, odsoliť, spevniť, doplniť až 42 kilogramov umelého kameňa a napokon zakonzervovať. Napustil ho hydrofóbym prostriedkom, čiže kameň dýcha, ale neprijíma vodu.
Kameň, na ktorom pylón stojí, sa vplyvom poveternost-ných podmienok, mrazov a náletových drevín, ktoré sa podoň dostali, rozpadával. A tak sa pylón postupne odklonil až 14 cm od vertikálnej osi. Podarilo sa ho narovnať a dnes stojí rovno a v plnej paráde.
Tibor Kováč zreštauroval spolu s hodinárom Jánom Dudášom aj vežové hodiny na zvonici na Čiernom Váhu. Majú viac ako dvesto rokov a iba jednu ručičku. Unikátny je však hlavne ich drevený ciferník. Hodiny sú funkčné, naťahujú sa ručne a na jedno natiahnutie idú asi dvanásť hodín.
Na začiatku bol medveď bez hlavy
Pri pamätníku palatínovi odhalil František Bizub informačnú tabuľu. Práve on má veľkú zásluhu na tom, že Lesnícky cintorín a osadu Čierny Váh vyhlásili v novembri 2007 za významné lesnícke miesto. „Keď rekonštruovali sochy Alojza Štróbla v Topoľčiankach, ktoré tiež vyhlásili za významné lesnícke miesto, oslovil ma Ján Mičovský zo štátnych Lesov. Socha medveďa totiž nemala hlavu a potrebovali dobovú fotografiu, aby ju mohli podľa nej zrekonštruovať. Ja som ju mal. Získal som ju od Štróblových potomkov v Budapešti, keď som pripravoval katalóg k jeho výstave. Povedal som, že aj na Čiernom Váhu máme pamiatky, ktoré by bolo treba zrekonštruovať. Slovo dalo slovo, prišli a postupne ich začali rekonštruovať," povedal František Bizub. Poskytol fotografie, svoje vedomosti z histórie, pomáhal zostaviť informačné tabule aj výstavné panely o Považskej lesnej železničke.
