Ulicu lemuje trojradová lipová aleja z roku 1777. „Dal ju vysadiť prefekt Anton Pongrác, ktorý bol poverený rozšíriť v Liptove pestovanie zemiakov. Ľudia sa tomu spočiatku bránili a panstvo dalo dokonca roľníkov, ktorí odmietli sadiť zemiaky, bičovať,“ prezradil historik Peter Vítek, riaditeľ liptovskomikulášskej pobočky Štátneho archívu v Bytči.
Niekoľko desiatok lesníkov, študentov lesníckej školy a hostí prešlo celú ulicu a vypočulo si jeho výklad o historických budovách a pamiatkach, ktoré sa na nej nachádzajú. Ešte predtým zatrúbili na lesnice trubači z Novum Castrum kvintet z liptovskohrádockej Strednej odbornej školy lesníckej J. D. Matejovie, prihovoril sa primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger, riaditeľ výrobno-rozvojového úseku štátneho podniku Lesy SR Peter Chrust a riaditeľ odštepného závodu v Liptovskom Hrádku Jozef Zatlukal.
František Wisner z Morgensternu
Prvá zastávka bola pred bývalou lesníckou školou, ktorú dal pred vyše dvesto rokmi postaviť prefekt komorského panstva František Wisner z Morgensternu. Na stavbu školu urobil zbierku a sám na ňu venoval 215 zlatých. Vyučovať sa v nej začalo v januári 1801 a Wisner bol jej prvým riaditeľom.
Nad hlavným vchodom budovy, ktorú miestni volajú Kamienka, je latinský nápis. Po slovensky znie: „Po skončení vojny medzi cisárom a Francúzmi a uzavretím mieru, pod záštitou vznešeného cisára a kráľa Františka, ja, Múza, prichádzam do Hrádku. Učím umeniu drevárstva a lesníctva. Bývam tu podporovaná darmi mocných dobrodincov a dostala som sa tu najmä zásluhou Františka Wisnera z Morgensternu, zakladateľa.“
Rekonštrukciu Kamienky pribrzdila kríza
V budove sídlila donedávna Stredná odborná škola drevárska, ale už tri roky sa v nej neučí, lebo je v havarijnom stave. „Asi päť rokov pracujeme na tom, aby sme získali prostriedky na jej rekonštrukciu. Bola naplánovaná v tomto a budúcom roku v rámci akčného plánu Žilinského samosprávneho kraja, ktorý je majiteľom budovy. Ale pribrzdila ju hospodárska kríza.
Stále však hľadáme zdroje a verím, že ich nájdeme,“ povedal riaditeľ drevárskej školy Marián Pozor.
Nostalgia a lesnice na konci ulice
Lipovou alejou, ktorá je kultúrnou pamiatkou, sme prešli k ďalším významným stavbám. Zastavili sme sa pri rímskokatolíckom kostol Navštívenia Panny Márie z konca 18. storočia, budove bývalého sídla štátnych lesov a kamennom kríži z roku 1807. Stojí v časti, ktorá sa volala Mravník na mieste, kde bola predtým kaplnka a neskôr cintorín.
Neďaleko je pravdepodobne najstaršia stavba na ulici - Kasíno. Slúžila ako významný hostinec hrádockého panstva.
Poslednou zastávkou na konci ulice bola stanica bývalej Považskej lesnej železnice. V rokoch 1916 – 1972 slúžila na prepravu dreva údoliami Čierneho Váhu a Malužianky. Mala dĺžku 107 kilometrov a patrila medzi najdlhšie lesné železnice na Slovensku. Na trati Liptovský Hrádok a Liptovská Teplička fungovala aj osobná doprava. Niektorí si nostalgicky zaspomínali na časy, keď sa po Čiernovážskej železničke viezli. Jej zrušenie označili za veľkú chybu a dokonca zločin. Na jej pamiatku zatrúbili pred staničkou lesnice.
Slávnosť pokračovala na Čiernom Váhu
Na Ulici pod lipami v Liptovskom Hrádku sídli aj odštepný závod štátnych Lesov. Práve Lesy SR, štátny podnik Banská Bystrica, sa pred niekoľkými rokmi rozhodli označovať a vyhlasovať na Slovensku významné lesnícke miesta. Doteraz ich vyhlásili 22, medzi nimi aj Lesnícky cintorín a osadu Čierny Váh. Práve tam sa konala druhá časť podujatia.
Pod lesníckym cintorínom odhalili zreštaurovaný pamätník uhorského palatína Jozefa Habsburského a informačnú tabuľu a v budove historickej staničky otvorili expozíciu múzea Považskej železnice.
BEATA CHRENKOVÁ
