LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na „dvore" pred bývalou evanjelickou školou (dnes Liptovskou galériou P. M. Bohúňa), kde prvé školské roky prežili i súrodenci Rázusovci, sa od roku 1995 koná slávnosť otvorenia prehliadky na počesť veľkých rodákov Slovenska. Slávnostná atmosféra a tvorivé napätie pretrváva počas celého súťažného dňa, keď znejú z úst recitátorov verše a próza Márie Rázusovej-Martákovej, Martina Rázusa, Janka Kráľa, Milana Rúfusa, Margity Dobrovičovej a ostatných liptovských autorov.
Mária Rázusová-Martáková dôverne poznala detskú dušu
Myšlienka zorganizovať súťažnú prehliadku v prednese z tvorby Márie Rázusovej-Martákovej nebola náhodná. V jej rodisku, vo Vrbici, sa organizátori - Liptovské osvetové stredisko (vtedy Regionálne kultúrne stredisko) a Dom Matice slovenskej s Miestnym odborom Matice slovenskej podujali usporiadať v septembri v roku 1994 pri príležitosti 30. výročia jej úmrtia miestnu súťaž v prednese detí a mládeže, ktorú nazvali Rázusovej Vrbica.
Vychádzali z toho, že literárna tvorba Márie Rázusovej-Martákovej vyrastala z dôkladného poznania psychológie dieťaťa, že rozvíja v deťoch vzťah k prírode, vlasti, zvieratám, jej jadrná ľúbozvučná slovenčina budí životný optimizmus a jej verše sú u detí obľúbené. Samotná súťaž, na ktorej vystúpilo takmer sedemdesiat recitátorov z mikulášskych základných a stredných škôl, ale aj s tvorba spisovateľky, položenie kytice na Vrbický cintorín, večer víťazov, beseda s príbuznými a vtedy ešte žijúcimi pamätníkmi a priateľkami - učiteľkou Elenou Profantovou, Annou Lehkoživovou a manželmi Nemcovcami dali podnet k tomu, aby sa vytvorila nová tradícia a v súťaži sa pokračovalo aj na ďalší rok.
Rázusovej Vrbice pojala ďalších Liptákov
Začiatkom júna v roku 1995 sa recitovali už aj verše Martina Rázusa a v rámci prehliadky bol zorganizovaný seminár o živote a diele súrodencov Rázusovcov. V spolupráci s ďalšími spoluusporiadateľmi - mestom Liptovský Mikuláš, Okresnou knižnicou G. F. Belopotockého, Múzeom Janka Kráľa, Okresným úradom - odborom školstva, neskôr Galériou P. M. Bohúňa a v posledných rokoch i Cirkevným zborom ECAV sa podujatie rozšírilo o literárnu súťaž detí a mládeže do 15 rokov a miestna súťaž sa zmenila na regionálnu. Prehliadka literárnej tvorby a recitačného umenia detí a mládeže Liptova sa odvtedy koná v historických priestoroch Tatrína a Starej evanjelickej fary a nesie názov Rázusovie Vrbica. Od roku 1996 sa recitujú verše a próza i ostatných liptovských autorov a od roku 1997 dôstojný priestor pre recitácie vytvára i Galéria P. M. Bohúňa.
Recitovali a písali stovky súťažiacich
Zásluhou agilných organizátorov Naďky Gilániovej, Danky Fiačanovej, Alidky Hižnayovej, Marcelky Feriančekovej, zásluhou pedagógov, porotcov a priaznivcov za desať rokov prešlo recitačnou i literárnou súťažou Rázusovie Vrbica niekoľko stoviek súťažiacich. Slávnostná atmosféra, umelecké slovo, obzvlášť blízke, lebo pochádza z pera našich rodákov, bohatý sprievodný program, uctenie pamiatky poetky na Vrbickom cintoríne, návšteva Rázusovie domu vo Vrbici, ale i ohodnotenie každého účastníka, to všetko vytvára nezabudnuteľné chvíle pre zúčastnených.
V uponáhľanom svete si našla súťaž priaznivcov
„Hovorí sa, že lepší kritik ako čas neexistuje. Ten organizátorom len potvrdil, že súťažná prehliadka Rázusovie Vrbica si v tomto uponáhľanom svete našla svoje stále miesto," to sú slová bývalej metodičky pre umelecké slovo Zdenky Matějkovej z Liptovského osvetového strediska v Liptovskom Mikuláši, keď bilancovala desaťročnú históriu podujatia na stránkach skromného zborníka Rázusovie Vrbica v rokoch 1994 - 2004.
Jubilejný 10. ročník sa konal dva dni. Desaťročná tradícia úspešného podujatia podnietila organizátorov k odbornej spolupráci s jazykovedcom a univerzitným profesorom Jánom Findrom z Banskej Bystrice, ktorý sa, okrem iného, vo vedeckovýskumnej práci venuje poetike, teórii textu a teórii umeleckého prednesu. V prvý deň jubilejného ročníka sa uskutočnil v malej zasadacej miestnosti Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši odborný vzdelávací seminár s prednáškou o umeleckom prednese detí a mládeže určený učiteľom slovenského jazyka a stredoškolským študentom z regiónu Liptova. Odborný seminár v druhej časti pokračoval spoločenským posedením a diskusiou v priestoroch Rázusovie domu.
Slávnostné boli aj ďalšie ročníky
Ďalšie ročníky Rázusovie Vrbice aj napriek tomu, že už neboli jubilejné, rovnako tak sa niesli v slávnostnejšej atmosfére, lebo jedenásty sa konal pri 100.výročí narodenia Mária Rázusovej Martákovej. Dvanásty sa konal pri 720. výročí prvej písomnej zmienky o meste Liptovský Mikuláš a stal sa súčasťou rozsiahleho kultúrno-spoločenského programu Stoličných osláv mesta Liptovský Mikuláš. Všetkým účastníkom, vrátane členov odbornej poroty a dlhoročných organizátorov podujatia bol udelený Pamätný list mesta Liptovský Mikuláš a vecný knižný dar. Slávnostné odovzdávanie Pamätný listov sa uskutočnili pri Pamätníku Martina Rázusa v parku pri Mestskom úrade, kde sa prihovoril k účastníkom Rázusovie Vrbice evanjelický farár Vladimír Ferenčík, ktorý prítomným priblížil život a dielo Martina Rázusa.
Pozoruhodné zmeny v organizácii podujatia
Od roku 2007 sa udiali dve pozoruhodné zmeny na Rázusovie Vrbici. Jednou bola zmena v oceňovaní súťažiach ako v recitačnej tak aj v literárnej súťaži. Počet súťažiach sa z roka na rok zvyšoval, čo organizátorom podujatia nastolilo otázku, či zatrieďovanie recitátorov podľa umeleckej kvality interpretácie textu do troch pásiem (vynikajúce - pozoruhodné - dobré pásmo) je postačujúce. Členovia prípravného výboru sa rozhodli obohatiť a výraznejšie motivovať súťažné zápolenie vyhlásením najúspešnejšieho recitátora a najúspešnejšieho autora v literárnej tvorbe. Ocenenie pre dvoch najúspešnejších súťažiach príznačne pomenovali Cena Márie Rázusovej-Martákovej (v recitačnej súťaži) a Cena Martina Rázusa (v literárnej súťaži). Druhou zmenou bola skutočnosť, že na podnet Zdenky Matějkovej organizátori podujatia nadviazali priateľský kontakt s vedením obce Vyšný Kubín, ktorý je organizátorom veľmi podobnej súťaže na počesť básnika Pavla Országa Hviezdoslava. Vyšnokubínske Prviesienky, tak sa volá spomínaná súťaž v recitačnom umení deti tamojšej materskej a základnej školy, ktorej laureáti (Lukáš Zápotočný a Ondrej Grís) boli pozvaní do Liptovského Mikuláša na 13. ročník Rázusovie Vrbice. Pozvanie okrem starostu obce Jaroslava Figuliho, prijala aj riaditeľka základnej školy Katarína Surovčeková a poslankyňa obecného zastupiteľstva Milena Zábrženská. Ich prvá návšteva v Liptove bola hneď opätovaná pozvaním liptovských držiteľov najvyššieho ocenenia (Lucii Hariňovej a Márii Beňovej) do Vyšného Kubína na súťaž.
Najúspešnejšie recitátorky
Prvou držiteľkou Ceny Márii Rázuovej-Martákovej, a teda najúspešnejšou recitátorkou Rázusovie Vrbice 2007, sa stala Lucia Hariňová z Obchodnej akadémie v Ružomberku, ktorá recitovala od Margity Dobrovičovej Výber z poézie. Držiteľkou Ceny Martina Rázusa v literárnej súťaži bola žiačka Základnej školy na Bystrickej ceste v Ružomberku Mária Beňová. Báseň Zlomené krídla a úryvok z jej prózy Raz navždy odídem, interpretovala v záhrade starej evanjelickej fary na záver slávnostného vyhlasovania výsledkov súťaže Alida Hižnayová. O rok neskôr Cenu získala žiačka Základnej školy na československej ulici v Liptovskom Mikuláši Miroslava Durná a v literárnej súťaži 15-ročná žiačka Gréta Vrbičanová zo Základnej školy na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku, ktorá pochádza z Liptovskej Porúbky.
Na 15-tom ročníku na návrh riaditeľa Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši Zdenka Blažeka budú najúspešnejší účastníci Rázusovie Vrbice 2009 - recitátor a autor - ocenení aj Medailou Martina Rázusa, ktorú im odovzdá predseda Spolku Martina Rázusa Vladimír Ferenčík.
Mesto Liptovský Mikuláš už po niekoľko rokov finančne podporuje Rázusovie Vrbicu, čo umožňuje organizátorom podujatia pripraviť pre účastníkov hlavne morálne ocenenie ich tvorivej činnosti v oblasti umeleckého prednesu a literárnej tvorby. Finančné prostriedky pridelené z „mestskej pokladnice" sú použité predovšetkým na zakúpenie knižných vecných darov. Je potešiteľné, že svojou troškou do „mlyna" vždy prispejú aj ďalší spoluusporiadatelia či už Múzeum Janka Kráľa, Dom Matice slovenskej alebo Liptovská knižnica G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši.
Neopakovateľné čaro Rázusovie Vrbice vytvára aj atmosféra s čerstvo napečenými zákuskami a koláčmi, ktoré každoročne pripravujú ženy z evanjelického a. v. cirkevného zboru pod vedením Etely Trégerovej a ďalších žien: „...ktorým by sme mali ručičky bozkávať, lebo také chutné koláče neupečie ani moja mamička," poznamenala metodičky LKS.
Liptáci môžu byť hrdí na tých, čo boli aj tých čo prídu
Čo však prináša Rázusovie Vrbica všetkým účastníkom, bez rozdielu, či sú organizátori, alebo súťažiaci? Pocit. Hrejivý pocit, lebo dnes už Rázusovie Vrbica má viac ako stovku súťažiach, ktorí okrem recitovania a písania sa stretnú nielen pre pocit z úspechu, či azda víťazstva, ale predovšetkým sa stretnú navzájom. Samozrejme, na Rázusovie Vrbici ide ešte o jedno výnimočné stretnutie. Stretnutie, bez ktorého by Rázusovie Vrbica nemala zmysel, ako tvrdí Danka Fiačanová. Ide o blízke stretnutie iba výhradne s liptovskými autormi, čo písali a žili kedysi a čo píšu a žijú teraz. Možno to vyznievať príliš povýšenecky, ale v skutočnosti má to jeden úprimný a vážny dôvod. Kto druhí, ak nie Liptáci môžu či majú byť právom hrdí na svojich Rázusovcov, Kráľovcov, na Hroboňa, Podtatranského, Andreja Plávku, Júliusa Lenku, Kristu Bendovú, Petra Jaroša, Ivana Laučíka, Milana Rúfusa, Margitu Dobrovičovú, Annu Ondrejkovú, menej známu Janu Bodnárovú a tých ďalších, ktorí ešte len prídu.
