Voľakedy chodili po dedinách „lacní Jožkovia“. Podomovo predávali za nízku cenu všelijaké drobnosti „z ruky“. Čosi sa zmenilo, hoci pracovná sila u nás je stále najlacnejšia. Ako aj naše emisie.
V rámci medzinárodného obchodovania jednotiek Kjótskeho protokolu (AAU) boli naši lacní Jožkovia z rezortu životného prostredia ozaj lacní. Už vieme, koľko peňazí bude v Environmentálnom fonde? 76 miliónov eur za 15 miliónov ton emisií, čo pri prepočte na jednotkovú cenu vychádza iba päť eur.
Podľa Trendu v porovnaní s Českom a Maďarskom prerobila naša krajina asi 75 miliónov eur (2,3 miliardy korún).
Nevedno, aké dôkazy by bolo ešte potrebné, aby bolo jasné, že sme mohli získať viac. Ba, jeden je tu naporúdzi. Z predaja emisných kvót idú do programu tepelnej ochrany budov zatepľovaním cez Štátny fond rozvoja bývania 2 miliardy korún. Mohlo byť oveľa viac spokojnejších voličov s „optimálnou sexuálnou gramotnosťou“. Takým je jedno, či garážový díler vo „výhodnej“ zmluve odstúpil, napríklad od kontroly využitia peňazí za nakúpené kredity, alebo nie. Štáty, ktoré v rámci AAU prebytočné emisie kupujú, dbajú, aby boli peniaze použité najmä na ochranu ovzdušia. Určite nie na predvolebnú kampaň strany alebo na zvýšenie komfortu politikov.
Po zlých správach, ako sme prišli o peniaze, sú tu lepšie. Budú financie na skvalitnenie životného prostredia i zvýšenie štandardu bývania.
Dokonca, časť peňazí možno použiť na podporu kúpy solárnych panelov či tepelných čerpadiel. Štátny fond môže na zateplenie prispieť úverom až do výšky 80 percent ceny. Zvyšok hradia majitelia domov a bytov z vlastného alebo pôžičkou z banky. Podľa predstaviteľov fondu v roku 2009 je v rozpočte 26,55 miliónov eur. Žiadostí stále pribúda. Na podporu zatepľovania by mal mať fond až 83 miliónov eur.
Program obnovy budov zvýši dopyt po stavebných prá- cach. Súvis so stabilitou pracovných miest v stavebníctve je zrejmý. Najdôležitejšie je znižovanie energetickej náročnosti budov a finančné úspory v domácnostiach. Aby pozitívnych informácií nebolo priveľa, jedna zlá správa: V prestížnom magazíne pre cestovný ruch Forbes klientov posielajú na dovolenku aj teraz v čase krízy do strednej Európy. Prečo vynechali Slovensko, je záhadou. Asi sme pridrahí.
