„Zo štyridsiatich ročníkov to bol tretí, ktorý sme organizovali v Pribyline,“ doplnila Jana Goliášová z chovateľskej stanice Janin ranč v Pribyline a dodala, že predkovia mnohých vystavovaných psov pochádzajú práve z jej ranču.
„Moje psy sa kedysi rozleteli do sveta a teraz prišli za mnou. Majitelia ich ku mne doviedli. Aj pes z USA mal mamu odo mňa. Asi osemdesiat percent psov bolo z mojho chovu,“ zasmiala sa chovateľka slovenských čuvačov, ktorá psy chová osemnásť rokov.
Vyhral pes, ktorý sa narodil v Pribyline
Najvzdialenejší návštevník na medzinárodnej výstave bol z USA, ďalší aj z Belgicka a Čiech. Súťažili v rôznych vekových kategóriách, od triedy „bejby“, v ktorej boli čuvače od troch do šiestich mesiacov, až po triedu dospelých psov do 8 rokov. „Nechýbala trieda šampiónov, v ktorej boli psy alebo suky s titulom Slovenský šampión krásy alebo s vyšším titulom. A trieda veteránov – tam boli staré psy,“ povedala Jana Goliášová. „Vyhral pes, ktorý sa narodil u mňa v Pribyline, a majiteľ je Bohuš Novák z Bytče."
Zo špeciálnej výstavy sa známka hodnotí viac
Na výstavu vraj súťažiaci dotiahli aj bývalého hokejistu Jerguša Baču z Liptovského Mikuláša, ktorý má sedemnásťmesačného čuvača. J. Goliášová zmanažovala, aby jeho psík nastúpil do strednej triedy, nie do mladých, ako pôvodne majiteľ psa prihlásil. J. Bača a jeho psík mali šťastie.
„Trošku sa dal Jerguš Bača prehovárať, ale jeho pes vyhral svoju triedu,“ povedala organizátorka výstavy a dodala, že z takejto špeciálnej výstavy sa známka hodnotí viac ako z medzinárodnej. Prečo? Lebo bola veľká konkurencia.
Organizátor súťaže zvyčajne nevystupuje so svojím psom, ale Jana Goliášová sa rozhodla ukázať na výstave 14-ročnú suku Cheru.
Z ochranára sa stal verný rodinný priateľ
Na výstave Klubu chovateľov slovenských čuvačov sa stretlo v Pribyline šesťdesiatosem čistokrvných psov na memoriáli pomenovanom po profesorovi Antonínovi Hrůzovi.
Kto bol Antonín Hrůza? Zakladateľ kultúrneho chovu čuvača z jedincov privezených koncom dvadsiatych rokov 20. storočia na Moravu z tatranskej oblasti. Medzinárodné uznanie a štandard získal slovenský čuvač v roku 1965.
„Je to pomerne samostatne uvažujúci pes. Pôvodne sa využíval na ochranu stád, ale v súčasnosti je to skôr verný rodinný priateľ, vhodný aj na športový či záchranársky výcvik,“ spresnila Jana Goliášová.
Na území Slovenska žije približne 1200 čistokrvných slovenských čuvačov. Každoročne sa odchová priemerne 100 šteniat tohto typicky mohutného bieleho plemena. V rekordnom minulom roku ich odchovali viac ako 150.
DAGMARA, TASR
