Marián Áč je profesionálnym vojakom v hodnosti brigádneho generála. Prešiel veľa európskych krajín, študoval v Spojených štátoch amerických. Hoci pochádza z Dolniakov, hovorí, že Liptov mu dal všetko: od vzdelania až po rodinu a prácu.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Brigádny generál Marián Áč patrí k nemnohým ľuďom, ktorí počas návštevy Jej veličenstva večerali s anglickou kráľovnou Alžbetou II.
„Je neuveriteľné, čo všetko možno zažiť vo funkcii, ktorú zastávam. Čerešničkou na šľahačke bolo podanie si ruky so služobne najstaršou európskou kráľovnou, Alžbetou II. Bol to nezabudnuteľný okamih," vyjadril sa M. Áč na margo svojej súčasnej funkcie náčelníka Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.
Stretol sa aj s Bushom
K prvým politikom, s ktorými sa stretol, patrili Ivan Gašparovič a Václav Klaus. S českým prezidentom majú spoločné, že obaja majú manželky z Liptova. Spoznal sa však aj s prezidentmi susedných štátov. V Bielom dome s G. Bushom. S hlavami niektorých európskych krajín: Portugalska, Slovinska, Grécka, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Ukrajiny, Macedónska a ďalších.
Protokolárne povinnosti pred formálnymi i neformálnymi rokovaniami a stretnutiami si vyžadujú často tvrdú prípravu. Treba povedať, že Marián Áč sa v diplomacii doslova našiel. Prežil viac rokov v zahraničí - v Nemecku, Holandsku, Veľkej Británii, v USA, v Afrike, na Balkáne. Skúsenosti zo zahraničia sa, podľa možností, usiluje aplikovať v praxi. Nielen na Slovensku, ale aj v misiách.
Zavážili vedomosti a prax
„Je bežné, že keď prídete na misiu, ste v ich očiach pravý profesionál. Systém vojenského školstva ma naučil vidieť aj medzinárodné vzťahy v širších súvislostiach. Pozerať sa na krízové situácie s adekvátnymi vedomosťami o vojenstve, obrane, bezpečnosti. Svoje poznatky z každého kurzu, školy, cvičenia, konferencie som mohol využiť v praxi. Človek by sa mal vzdelávať po celý život."
Nielen Marián Áč, ale aj iní „legionári", vojaci v službách NATO či OSN postrehli, že v misiách nie je národnosť taká dôležitá, ani veľkosť štátu, armády ktorú reprezentujú. Rozhoduje odbornosť, vedomosti, skúsenosti, prax, spôsob práce na pozíciách.
„Aj my, Slováci, sme radi, ak do misie prídu dobre pripravení a skúsenejší. Človek sa cíti bezpečnejšie. Po absolvovaní dvoch misií, v rokoch 1993-1994 v Afrike a v rokoch 1997-1998 v Bosne a Hercegovine, som od roku 2003 v Sarajeve zastával tri roky funkciu zástupcu šéfa sekcie bezpečnostných a vojensko-politických analýz pre Balkán. Pre Slovensko to bolo zadosťučinenie. Nešlo predsa len o mňa, ale o našu armádu. Mali sme svojho človeka aj vo velení misie. A to si mohli vybrať vtedy z 19 krajín Európskej Únie," spomenul Marián Áč.
Nemuseli akceptovať Slováka. Ale zavážili najmä Áčove vedomosti a dovtedajšia prax. Zostáva vojakom s kvalitnými teoretickými základmi i praktickými skúsenosťami.
Hrôzy z misií sa nestratia
Päť rokov v misiách prirovnáva M. Áč k trvaniu druhej svetovej vojny. Prečo? Pretože misie sú „naživo" riziká, útrapy, vojnové hrôzy. Sú to aj mŕtvi a ranení civilisti, nešťastní, často nechaní v rukách osudu, v beznádejných situáciách. Obrazy hrôzy sa len tak jednoducho nestratia.
„Jeden zo spôsobov, ako eliminovať spomienky, je o nich písať a rozprávať. V roku 2008 mi vyšli dve monografie s názvom Dimenzie poznania," pripomenul M. Áč. Uvažuje aj o knihe, v ktorej by opísal zážitky z funkcie náčelníka vojenskej prezidentskej kancelárie.
M. Áč sa celý život snaží slúžiť krajine podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Jeho životným krédom je služba pravde, slobode, úcte k iným ľuďom, spravodlivosti, zákonnosti. Zároveň sa cíti obyčajným vojakom s vlasteneckým cítením, láskou k domovine, úctou k tradíciám. Tvrdí, že s podobnými ľuďmi sa stretol aj inde vo svete. Napríklad počas štúdií v USA.
Rešpekt mu dávali najavo
„V Kalifornii, v USA, som získal nielen vedomosti o obrannom plánovaní a manažmente zdrojov obrany. Vraví sa, že lepšie je raz vidieť ako trikrát počuť. Pre mňa bolo poučné sledovať a porovnávať americký spôsob vzdelávania profesionálnych vojakov priamo s naším. Prekvapil ma ucelený systém vzdelávania pre všetky druhy hodnostného zboru. Majú vybudovanú sieť škôl i akadémií podľa druhov vojsk. Pozemné a vzdušné sily, námorníctvo a námorná pechota, a to vo všetkých troch stupňoch vzdelávania, od bakalára až po PhD.
O profesionálych vojakoch v USA sa vyjadril: „Vojaci sa k sebe správajú na vysokej profesionálnej úrovni. Sú ctižiadostiví. Sú odborne pripravení, špecialisti. Verejnosť ich vníma pozitívne. Cudzích vojakov majú v úcte. Keď sa dopočuli, že som bol v misiách v Afrike, na Balkáne, dávali mi to s rešpektom najavo."
Doma sa nevelí
M. Áč nevečeriava len s hlavami štátov, ale má rád raňajky v tráve s rodinou. Áčovci bývajú v panelákovom byte a ich prechodným bydliskom je záhradka s chatkou nad mestom. Mimochodom, v súťaži Slovenského zväzu záhradkárov v Liptovskom Mikuláši o najkrajšiu záhradku získala Áčovie záhradka druhé miesto.
M. Áč si v Liptove našiel nielen prácu, ktorá ho baví, ale aj životnú partnerku. Na jej pleciach je starostlivosť o domácnosť a troch vojakov. Ťažko povedať, kto je v rodine „generálom". No je zrejmá rodinná súdržnosť, vzájomný rešpekt, tolerancia. Veliť sa nevelí, hoci už aj synovia Michal s Martinom sú profesionálni vojaci.
Starší Martin pôsobí v Dukle Banská Bystrica. Je viacnásobným majstrom Slovenska v modernom päťboji, desiaty v Európe a štrnásty na svete. Michal Áč, mladší syn, je dôstojníkom.
Paradoxne, služobne je najdlhšie v armáde manželka Alenka. „V rezorte je o rok dlhšie ako ja. V armáde platí, že služobne najstaršiemu sa prejavuje úcta, a tak sme všetci traja lojálni a vlastne podriadení," pripomína s typickým Áčovským úsmevom.
M. Áč chodí do práce na týždňovky. Do hlavného mesta si nosí energiu získanú v Liptove. Čerpá ju na prechádzkach v horách, pri zbieraní húb, na turistike, v záhrade medzi stromami a kvetmi alebo len tak, pri rúbani dreva v Hybiach.
„Vtedy sa zo mňa stane skutočný slovenský vojak, hoci mám v ruke nezvyčajnú zbraň, sekeru. Kubíky bukového, to nie je „nepriateľ" iba na jedno poobedie. K tomu treba často veľké odhodlanie," dodáva s humorom, lebo ten mu nikdy nechýba.
Brigádny generál Marián Áč pochádza z Kráľovej pri Senci. Je vojakom z povolania od roku 1978. Absolvoval Vojenskú vysokú technickú školu v Liptovskom Mikuláši.Jeho manželka Alenka pochádza z Hýb, majú dvoch synov Martina a Michala. Absolvoval medzinárodné školenia a kurzy v Európe aj v USA. Rôznymi publikáciami prezentoval vedeckú činnosť vo vojenstve. Od roku 1993 pôsobil vo vojenských misiách OSN a NATO v Afrike a na Balkáne. Aktívne sa podieľal na príprave našich vojenských profesionálov pred i po vstupe Slovenska do NATO. V roku 2007 bol krátko veliteľom Národnej akadémie obrany maršala A. Hadika v Liptovskom Mikuláši. Okrem angličtiny ovláda tri slovanské jazyky. Od roku 2007 je náčelníkom Vojenskej kancelárie prezidenta SR.
