V šere mojej pamäti si spomínam na lúč slnka, ktorý dopadal z malého okienka na dlážku v kuchyni starej mamy.
Po rokoch ma znovu očarovávali prvé ranné lúče slnka na Petrovskej lúke, ktoré prechádzali cez opar nad lúkou a trblietali sa v rose trávy.
Za nocí najtmavších na slnko pamätaj
Květa Fialová, česká herečka, mala matku, ktorá žila ku koncu života na Lazisku a má tam na hrobe nápis: Za nocí nejtmav- ších na slunce pamatuj.
Možno by sa mali fotografi zdraviť: Dobré svetlo do tvojich šošoviek. Bez svetla sa nedá fotografovať. A okrem toho je dôležité, aby bolo dané umeleckému fotografovi vidieť myšlienkový kontrast v budúcom zachytenom obraze.
Pre dnešného fotografa je už nepredstaviteľné, ako sa kedysi fotografovalo. Čiernobiele filmy a fotografie sa robili pomocou štandardného postupu alebo sa pre niektoré účely rozrábali špeciálne vývojky (bóraxová, D-76) na základe receptúry.
Farebná fotografia bola niekedy pred 50 rokmi v začiatkoch. Proces vytvorenia správneho farebného tónu fotografie (filtrácia) pozostával z naexponovania troch základných farieb (žltá, purpurová, modrozelená) pomocou troch filtrov.
Fotografie sa potom vyvolávali a spracovávali vo viacerých kúpeľoch. Fotokomora bola zvyčajne sliepňavá miestnosť, kúpeľňa alebo pivnica s nejakou skriňou a zväčšovákom.
Začiatok fotografickej dráhy Fedora Polóniho
Tam sa niekde začínala fotografická dráha nenápadného, skromného človeka, Fedora Polóniho, nositeľa fotografických titulov AFIAP a AZSF, Petzvalovej medaily a Ceny primátora mesta Ružomberok.
Bol spolu s Milanom Huštákom organizátorom a zakladateľom medzinárodného salónu umeleckej fotografie Fotoforum, ako aj organizátorom medzinárodného salónu Strom.
Narodil sa v roku 1939 v Martine. Fotografovať začal v roku 1950 vo fotokrúžku na Meštianskej škole, pod vedením skvelého učiteľa fyziky Jána Plicu. V roku 1953 vstúpil do mestského fotokrúžku.
Tam sa stretol s takými osobnosťami slovenskej fotografie, ako boli Martin Martinček, Vladimír Kralovenský, Ladislav Króner a iní. Pod ich vedením rozvíjal vlastné videnie i techniku a s nimi prvý raz vystavoval na okresnej výstave v roku 1954.
Od tých čias sa zúčastnil na mnohých okresných, krajských i celoštátnych výstavách, kde získal niekoľko ocenení. Bol tiež členom viacerých porôt na rôznej úrovni. Venoval sa aj organizačnej činnosti a bol predsedom ružomberského fotoklubu, predsedom krajského Amfoklubu a podpredsedom Zväzu slovenských fotografov.
Už v roku 1965 spolupracoval pri neúspešnej príprave celoštátnej organizácie fotografov, ktorá vyústila do vzniku Zväzu slovenských fotografov v roku 1968.
Bol tiež iniciátorom a zakladateľom združenia Čistý Ružomberok, ktoré má významnú zásluhu na výraznom znížení zapáchajúcich exhalátov v meste.
Je členom Fotoklubu Liptovského múzea a Horolezeckého klubu Tatrín.
Dlhé roky pracoval vo výskumno-vývojovom pracovisku SCP, neskôr podnikal v oblasti bezdemontážnej diagnostiky valivých ložísk.
Dnes je dôchodcom, má manželku a dve úspešné dcéry. V súčasnosti sa popri fotografii a turistike venuje histórii Ružomberka a ružomberskej fotografie.
VLADIMÍR KRNO