RUŽOMBEROK. V jesennej časti bol Marek Bakoš kľúčovým hráčom Ruže, aj jej kapitánom. Keďže šesťkrát trafil do čierneho, patril mu tiež titul najlepší polčasový strelec mužstva. Na jar Marek len v hľadisku držal palce svojim spoluhráčom. Začiatkom januára sa totiž podrobil plastike krížneho väzu v pravom kolene.
„Mal som záujem v Ružomberku ďalej pokračovať,“ vysvetľuje 26–ročný futbalista, ktorý pod Čebrať zavítal pred dva a pol rokom z ruského Šinniku Jaroslavľ. „Pôvodne som aj bol s vedením klubu dohodnutý na podmienkach predĺženia zmluvy. Situácia sa však zmenila, keďže prisľúbené veci mi klub nevedel splniť. Preto sa naše cesty rozišli. Bola to korektná rozlúčka.“
Na ružomberskú misiu má rodák z Novej Bane zväčša príjemné spomienky: „Až na lekársku diagnózu, ktorá niekedy v novembri potvrdila, že mám odtrhnutý predný krížny väz, nič negatívne sa mi v hlave nepremieta. V Ružomberku som stretol množstvo zaujímavých ľudí, vrátane trénerov. Išlo o taký rodinný klub. Len škoda, že mužstvo to nedotiahlo na výraznejší úspech. Mám na mysli štart v pohárovej Európe. Až na tento fakt, prevažovali skôr pozitíva.“
Hoci bol Marek nútený futbalovo stáť, len veľmi málo chýbal na zápasoch MFK. „Snažil som sa čo najčastejšie byť s chlapcami, i keď pre rekonvalescenciu som bol takmer stále v Bratislave. Veď do 30. júna, kým mi doterajšia zmluva nevyprší, je to stále moje mužstvo.“ Z tribúny, samozrejme, Bakoš sledoval aj strelecký objav jari Miloša Lačného. „Je to rýchly hráč, s dobrou technikou a s vlastnou futbalovou silou,“ tvrdí Marek. „Má všetky predpoklady na to, aby sa ešte výraznejšie presadil. Budem mu držať palce.“
Asi za mesiac by sa mal Bakoš v Plzni zapojiť do plnej prípravy. „Hýbem sa stále, avšak po takejto operácii musí mať všetko svoju postupnosť. Začínal som návštevami posilňovne. Teraz to je už aj bežecký pás či voľné behanie. Čo nevidieť k slovu príde aj lopta. Zhruba šesť mesiacov, ak sa nič nepredvídané nestane, trvá, kým sa človek zase zapojí do normálneho futbalového života.“
JÁN SVRČEK