RUŽOMBEROK. V jej závere kľúčový hráč prvoligového béčka nastúpil aj v dvoch stretnutiach najvyššej súťaže.
„Moje problémy s chrbticou sa ťahajú už od roku 2006, keď som mal úraz,“ vyznal sa nám tento 21–ročný odchovanec považskobystrického futbalu.
„To najhoršie prišlo na začiatku predchádzajúceho súťažného ročníka. Vyústilo to ešte aj v natrhnutý brušný sval. Takže v jeseni som v I. lige nastúpil iba v prvých dvoch kolách, a potom som sa dával zdravotne dokopy.“
Napokon ste dostali príležitosť aj v A mužstve. V Trnave na takmer tridsať minút a doma so Slovanom to bol celý zápas. Ako ste to vnímali?
- Keď ma tréner Bílek zobral do Trnavy, v kútiku duše som veril, že azda na nejaké dve, tri minútky vybehnem aj na ihrisko. Veď v závere súťaže dostali príležitosť aj ďalší mladí hráči. Zrazu to bol celkom slušný časový úsek. A ešte prikrášlený gólom, mojím prvým v Corgoň lige. Najväčšiu radosť som mal z toho, že som vôbec dostal šancu. Krajší finiš sezóny som si ani nemohol želať.
Dovtedy ste s A mužstvom ešte ani netrénovali?
- Akurát v čase, keď áčko a béčko tvorilo jeden spoločný káder. To bolo všetko.
Čo si myslí kapitán o účinkovaní rezervy pri jej ouvertúre v I. lige?
- Mnohí nám neverili a nedávali veľkú šancu na záchranu. A my sme tri kolá pred koncom mali súťaž v suchu i pre ďalší ligový ročník. To bolo asi najúžasnejšie. Navyše, počas zimnej prestávky došlo k výraznejšej obmene kádra. K odchodom niektorých skúsenejších hráčov, keď príležitosť dostali viacerí dorastenci. Aj mladí chalani sa s ťažkou súťažou dokázali skvele popasovať.
Aké nádeje vkladáte do budúcna?
- Po skončení školy ma tréner Peter Gergely lanáril do Dubnice. Spolu s Tomášom Varhaníkom sme sa rozhodli pre ružomberský klub a tamojšie gymnázium. S Ružomberkom mám ešte kontrakt na jeden rok. Budem sa usilovať makať a pokúsiť sa dostať do prvého mužstva. Začul som, že k nejakým nákupom hráčov by nemalo dôjsť, takže vo svojom vnútri cítim príležitosť. Je to obrovská motivácia a šanca. Chcem sa o ňu zo všetkých síl pobiť.
JÁN SVRČEK
