LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Na Majstrovstvách Európy IFBB (International Federation of Bodybuilding & Fitness) v kulturistike, fitness a bodyfitness žien a fitness mužov, ktoré boli v bratislavskom Istropolise, prevzal Ľubomír Hečko zlatú medailu za rozvoj kulturistiky, fitness a životného štýlu v Európe. Ako trenér štátnej reprezentácie prijal toto významné ocenenie z rúk prezidenta IFBB Rafaela Santonju.
„Všetko sa to začalo na základnej škole v Trnave, kde som sa zapozeral do dievčiny Alenky. Raz mi ukázala jeden športový časopis, v ktorom obdivovala vyšportované mužské telá. Vtedy som si povedal, že ja chcem tiež takto vyzerať. No trvalo mi to veľa rokov, než sa mi splnil tento sen,“ odpovedal Ľubomír Hečko na otázku, kedy začal uvažovať o kulturistike.
Od začiatku bol pretekár aj tréner
Prvýkrát však súťažil v tejto disciplíne až ako vysokoškolák počas štúdia na Vysokej vojenskej technickej škole (VVTŠ) v Liptovskom Mikuláši v roku 1975. Na majstrovstvách Západoslovenského kraja skončil vtedy na štvrtom mieste. „Uvidel som tam jedného kulturistu, ktorý sa volal Simeonov. Veľmi som ho obdivoval, snažil som sa mu vyrovnať a o rok sa mi podarilo poraziť ho.“
Po absolvovaní vysokej vojenskej školy nastúpil Ľubomír Hečko ako dôstojník do Lipníka nad Bečvou, ale ťahalo ho to späť do Liptovského Mikuláša. V roku 1981 sa vrátil a spolu s kamarátmi založil oddiel Dynamo Palúdzka, neskôr Partizán Liptovský Mikuláš. Od začiatku bol pretekár aj tréner. V roku 1982 už suverénne zvíťazil na majstrovstvách Stredoslovenského kraja a o tri roky sa oddiel prvýkrát úspešne zapísal v celoštátnom meradle. Ale nezhody v oddieli ho neskôr donútili odísť.
Medzinárodný majster Poľska
V roku 1989 založil s bývalým učiteľom telocviku Zdenom Patkom nový oddiel VTJ Technika a FBC Liptovský Mikuláš, ktorý úspešne funguje doposiaľ. Počas posledných piatich rokov vždy vyhral Slovenskú kulturistickú ligu.
Za svoj najväčší pretekársky úspech považuje Ľubomír Hečko získanie titulu medzinárodný majster Poľska v roku 1989. Dvakrát bol pätnásty na majstrovstvách sveta. „Nemyslím si, že by som bol až taký úspešný. Povedal by som, že vlastnými chybami a získaním cenných skúseností sa mi podarilo vydláždiť cestu nastupujúcej generácii v tomto športe. Teraz zúročujem dlhé roky hľadania a skúšania metód a praktík cvičenia a stravovania.“
Ľubomír Hečko vychoval mnohých špičkových kulturistov. Spomeňme aspoň majstra sveta Borisa Prihradského či vicemajstra Filipa Godszáka. Peter Mrázik a Vladimír Kryštof sa stali majstrami Európy, Ľuboš Maliňák je dvojnásobný majster Európy a vícemajster sveta. Do finále európskych a svetových súťaží sa dostali aj Silvia Pavlisková, Ľuboš Turčina, Martin Pivko a ďalší.
Manželka je majsterkou Európy
V prípade Ľubomíra Hečka platí, že jablko nepadlo ďaleko od stromu. Jeho syn František bol tretí na majstrovstvách sveta a piaty na Svetových hrách, čo je vlastne niečo ako olympiáda neolympijských športov. Manželka Ľubomíra Hečka, za slobodna známa pod menom Miriam Peschlová, je majsterkou Európy a vicemajsterkou sveta.
Koncom deväťdesiatych rokov kritizoval Ľ. Hečko niektoré praktiky a postupy po vedení Slovenskej asociácie kulturistiky, fitness a silového trojboja. Kritika bola však účinná a konštruktívna. „Jej spätná väzba prišla vo februári 1999, keď mi zazvonil telefón a jeden z predstaviteľov asociácie mi povedal, že by privítali moju pomoc. Povedal, že všetci členovia výboru ma jednomyseľne navrhujú do funkcie štátného trenéra. Po krátkom čase na rozmyslenie som ponuku prijal,“ povedal Ľ. Hečko.
K striebornej pribudla zlatá
Od zvolenia do funkcie štátneho trénera priniesol Ľ. Hečko s našimi reprezentantmi na Slovensko už desiatky medailí z vrcholných súťaží. Ich odrazom sú aj strieborná a zlatá medaila IFBB. Ľ. Hečka sme sa na záver spýtali, akú majú pre neho tieto medaily hodnotu.
„Bol som šťastný a bolo pre mňa veľkou poctou prebrať v roku 1999 striebornú medailu z rúk bývalého prezidenta a zároveň tvorcu a hnaciu silu IFBB Bena Weidera. Dostal som ju za rozvoj kulturistiky na Slovensku. Tohtoročná zlatá medaila je absolútnym vrcholom ocenenia mojej doterajšej práce.“
VLADO SLAVÍK
