Na piatom ročníku Sliačanského drapáka súťažilo štrnásť podomácky vyrobených traktorov z rôznych kútov Slovenska. Zvíťazil Štefan Jacko z Vyšného Sliača na Ohnivákovi.
LIPTOVSKÉ SLIAČE. Prečo drapák? „Tak sa volajú pneumatiky, lebo majú také šípy, drápy," vysvetlil riaditeľ pretekov Eduard Bartík. Je zakladateľom pretekov aj občianskeho združenia Autotraktorový klub a drapák Liptovské Sliače, ktorý organizoval všetky doterajšie ročníky. „Veľa ľudí má podomácky vyrobené traktory. Súťaž sme chceli robiť už za komunistov, ale vtedy nám to nepovolili."
Eduard Bartík má tiež doma vlastnoručne vyrobený traktor. Na Sliačanskom drapáku však nesúťažil, lebo ako organizátor mal plné ruky práce. Ale pred štyrmi rokmi na súťaži podomácky vyrobených traktorov v Habovke skončil štvrtý.
Do blata zapadol aj Aligátor
Úlohou súťažiacich na piatom ročníku Sliačanskeho drapáka bolo v čo najkratšom čase zvládnuť päť disciplín: cúvanie s vlečkou, slalom medzi pneumatikami, jazdu do vrchu, jazdu zručnosti a ťahanie dreva. Každý traktor mal číslo, meno a musel zápasiť s blatom, lebo počas celých pretekov vytrvalo pršalo. Tie, ktoré do neho zapadli, spočiatku vyťahoval Pavel Gejdoš na traktore Aligátor. Napokon však zapadol tiež a museli z blata ťahať aj jeho.
Sympatické bolo, že traktoristi si navzájom pomáhali a nik nenechal toho druhého trápiť sa v blate. Keď dva traktory počas jazdy vypovedali službu, okamžite pribehli zvárači a robili, čo mohli, aby ich znovu spojazdnili. Podarilo sa im to. Organizátor im dali druhú šancu a umožnili im opravnú jazdu. Ale ukázalo sa, že porucha bola vážna a preteky nedokončili.
Na Ohnivákovi orie aj zváža seno
Víťazom sa napokon stal Štefan Jacko z Vyšného Sliača. Svoj traktor, ktorému dal tesne pred súťažou meno Ohnivák, vyrobil už pred 24 rokmi. Zváža na ňom seno, orie, ťahá drevo, preváža materiál a všetko, čo treba. „Robil som ho asi rok. Nápravy, prevodovku a riadenie má z rumunského Gazu, motor a druhú prevodovku z Trabanta," prezradil víťaz. Na Sliačanskom drapáku súťažil prvýkrát, doteraz mu to vraj akosi nevychádzalo. Keď sme sa ho spýtali, ktorá z disciplín mu robila najväčší problém, odpovedal, že žiadna. Možno preto, že so šoférovaním má bohaté skúsenosti. Už tridsať rokov totiž pracuje ako šofér autobusu, v súčasnosti na linke Ružomberok - Liptovské Sliače.
Na druhom mieste skončil Michal Švec z Dolných Vesteníc na traktore Ťahač a na treťom František Helei z Jasenovej na traktore Hrom. Víťazným traktorom s najlepším dizajnom sa stal traktor Turbína, ktorého autorom a majiteľom je Martin Krčula z Hliníka. Medaile dostali aj další traja najlepší domáci jazdci. Zlatú Tomáš Vajda s traktorom Skokan, striebornú Marián Frič s traktorom Modrý šíp a bronzovú Ľubomír Jacko s traktorom Denis. Víťazov dekorovali Eduard Bartík, starosta Liptovských Sliačov Ján Ondrejka a generálny sponzor Milan Frič. Víťazi dostali poháre, medaily, diplomy, šampanské a medovníky.
Muzikanti nezmokli
Počas celého podujatia, ktoré sa konalo 20. júna vo Vyšnom Sliači v časti zvanej Stupy, vládla napriek dažďu výborná nálada a hrala skupina LaMa. Aby muzikanti nemokli, postavili pre nich vďaka sponzorovi prístrešok a pódium, na ktorom údajne spievala aj skupina Elán. Usporiadatelia navarili guláš, boli aj pečené klobásy a stánky s občerstvením.
Na svoje si prišli aj deti. Hoci pre zlé počasie neprišli kolotoče a nebol nafukovací hrad, nenudili sa. Organizátori pre ne pripravili súťaž v cyklotriale, nechýbala cukrová vata a medovníky. Medovnikárka prišla až z Nového mesta nad Váhom. Ešte z väčšej diaľky, až z Bratislavy, pricestoval známy folklorista, choreograf a tanečník Juraj Kubánka. Stál pri zrode Lúčnice a viac ako 40 rokov pôsobil v SĽUK-u. V Liptovských Sliačoch prežil svoje detstvo a mladosť, jeho mama tu založila folklórnu skupinu Sliačanka aj detskú Sliačanček.
Vatra a ohňostroj
Po pretekoch bola v Stupách zábava, ktorá trvala do skorého rána. Večer zapálili vatru a bol aj ohňostroj. Ľudia sa dobre zabávali a zhodli sa na to, že Sliačanský drapák je skvelá vec.
Od začiatku ho organizuje svojpomocne hŕstka zanietencov, ktorí mu obetujú veľa energie a času. Zháňajú sponzorov, investujú doň aj vlastné finančné prostriedky. Podarilo sa im ho zorganizovať aj napriek hospodárskej kríze, čo iste nebolo jednoduché. „Liptovské Sliače sú známe nielen folklórom a ľudovými tradíciami, ale aj šikovnosťou domácich majstrov a kutilov. Chceli sme, aby sa aj takýmto spôsobom prezentovali, aby sa ľudia v dedine viac spoznali, zblížili aj zabavili. Aby solidarita a spolupatričnosť, aká vládne na pretekoch, bola v celej dedine," povedala spoluorganizátorka pretekov Janka Iváková.