RUŽOMBEROK. O chvíľu na to sa už v Koniarni chystala na ružomberský diel svojej krátkej európskej šnúry.
„Máme za sebou 1 600 kilometrov,“ povedal do mikrofónu Jan-Ove Waldner. „Prišli sme a hneď na druhý deň aj odchádzame. Preto sa mi dá ťažko vyjadriť, ako sa nám páči na Slovensku, ktoré sme navštívili po mnohých rokoch.“ Prominentní športovci minulú stredu leteli z Paríža do Viedne a odtiaľ na zapožičanom aute aj so svojím manažérom merali cestu do Liptova. A vo štvrtok ich už čakala ďalšia exhibícia na Morave, v Hlučíne. „Takéto exhibície nie sú pre nás bežné,“ vysvetľoval Jan-Ove. „Teraz sme im vyhradili jeden týždeň a uvidíme, aká bude odozva a čo bude ďalej. V Ružomberku som sa veľmi dobre cítil, kto by sa aj nie pred takouto kulisou.“ „Roky sme boli akoby manželia,“ podotkol dobre naladený Jorgen. „Až teraz to vyzerá na rozchod. V národnom tíme sme spolu odkrútili 26 rokov. Momentálne pôsobíme každý inde, dokopy nás dali tieto vystúpenia.“
Slovenským hendikepovaným hráčom ružomberský večer vtlačil mimoriadny zážitok.
„Bolo to maximálne vzrušujúce,“ dala sa počuť A. Kánová. „Čo viac si môžem želať, ako nastúpiť proti Perssonovi? Mám veľkú radosť, že práve do Ružomberka zavítali takéto legendy.“ „Atmosféra v hale mi pripomínala Peking, kde som vlani získal dve medaily,“ pokračoval M. Jambor. „Stretnúť sa s týmito Švédmi bolo pre mňa niečo neskutočné. Počas celého večera som sa skvele bavil, vrátane našej štvorhry.“ „Trošku sme z týchto pánov stolných tenistov mali rešpekt,“ priznal L. Gáspár. „V štvorke sa nám aj niečo zadarilo. Bez nervozity sa dalo zahrať ešte i lepšie. Dúfam, že fantastické publikum sme aj my pobavili. Nielen Waldner a Persson.“
Predseda Slovenského stolnotenisového zväzu Zdenko Kríž tiež nešetril superlatívmi: „Táto nádherná šou nebola iba o komediálnych kúskoch. Ale priniesla prezentáciu vysokého športového majstrovstva. Niektoré výmeny žijúcich stolnotenisových legiend mali charakter svetového unikátu. Želám si, aby ružomberská akcia bola príkladom a inšpiráciou hlavne pre mladú zmenu.“
Rozhodca všetkých duelov a kľúčový hostiteľ Marián Bystričan nezakrýval svoje dojatie: „Mám veľmi príjemný pocit z toho, že na záver mojej funkcionárskej kariéry sa mi podarilo prilákať na stolný tenis toľko ľudí a všetkým dokázať, že náš šport vôbec nie je nudný, ako si kde – kto myslí. Je to jeden z najšťastnejších dní v mojom živote. Ani sám dobre neviem, prečo práve Ružomberok sa dostal na mapu siedmich zastávok švédskej dvojice. Azda svoju úlohu zohral náš kredit, výsledky i úspechy na rozhodcovskom poli.“
M. Bystričan, ktorý v roku 1986 prevzal rozglejený stolnotenisový klub a doviedol ho do republikovej špičky, posledný júnový deň skončil na poste jeho šéfa. Prezidentskú stoličku sa rozhodol uvoľniť predovšetkým so zreteľom na svoj zdravotný stav. Zostal za ním obrovský kus práce.
(SVR)
