Charlotte Mlynčeková z Liptovského Jána sa kvalifikovala na majstrovstvá sveta vo vytrvalostných jazdeckých pretekoch. Na koni Milad z Beňadikovej prešla 120-kilometrovú trať a na medzinárodných pretekoch v Nemecku obsadila 8. miesto.
LIPTOVSKÝ JÁN. „Trať bola náročná, samý kopec a skala. Musela som dávať veľký pozor na každý milimeter, na každú skalku, aby sa Miladka nezranila. Lebo stačí jeden zlý krok, a kôň kríva," povedala Charlotte, ktorá bola v Nemecku najmladšou pretekárkou v juniorskej kategórii. Má štrnásť rokov a po prázdninách nastúpi do prvého ročníka bilingválneho gymnázia v Liptovskom Mikuláši.
Kone majú v krvi
Talent zdedila zrejme po svojej mame Feiruz Boulbolovej, ktorá bola predvlani na čele svetového rebríčka najlepších vytvalostných jazdcov a koní. Vlani mala pretekať aj na majstrovstvách sveta v Malajzii, ale jej kôň Habib sa nešťastne zranil a zahynul.
Feiruz v Nemecku s dcérou nebola, musela sa v Beňadikovej starať o kone. Charlotte na pretekoch sprevádzal jej strýko Feras a starký Hilmi Boulbol. Narodil sa v Sýrii, a na Slovensko prišiel pred vyše štyridsiatimi rokmi. V Beňadikovej založil jazdecký oddiel Al Asil a chová čistokrvné arabské kone. Choval ich v Sýrii aj jeho otec. Zomrel počas návštevy v Liptove a je tu aj pochovaný.
V sedle sedela už trojročná
Lásku ku koňom vštepoval Hilmi Boulbol svojim deťom odmalička a učil jazdiť aj svoju vnučku Charlotte. V sedle sedela už ako trojročná a ako osemročná preskakovala metrové kríky bez strmeňov. Prvý pretek absolvovala v jedenástich v Topoľčiankach, ale nespomína naň rada. „Počas pretekov dostal totiž jeden starší jazdec v sedle infarkt, zomrel a preteky prerušili," prezradil jej strýko Feras. Ferasa vyhlásili na Stredoeurópskom pohári za najlepšieho jazdca a kobylu Medinu z boulbolovského chovu za najlepšieho koňa strednej Európy. Na Slovensku Medinu dvakrát po sebe vyhlásili za koňa roka. Feras na Medine pretekal aj Nemecku a skončil štvrtý. Vlani úspešne reprerezentovali Slovensko na majstrovstvách sveta v Malajzii. Zo 160 najlepších koní na celom svete došla do cieľa 160-kilometrovej trasy iba tretina, z toho až dva kone z Beňadikovej. Okrem Mediny aj Nazira s jazdkyňou Katarínou Šafránovou.
Všetky majú arabské mená
V súčasnosti majú v Beňadikovej spolu 23 koní, o ktoré sa stará celá rodina Boulbolovcov. Najstarší je Jihád, ktorého kúpili od jordánskej princeznej a doviezli zo Sýrie medzi prvými. Najmladší sa narodil pred mesiacom v búrke, a preto mu dali meno Suháb, čo znamená čierňava alebo mračná. Všetkým koňom, ktoré sa v Beňadikovej narodili, dávajú arabské mená. Charlottin najobľúbenejší kôň je Milad, čo znamená narodenie. Ale Charlotte ho volá Miladka.
Tento rok absolvovala Charlotte na Miladke už 90-kilometrový pretek v Maďarsku a vyhrala. V Rakúsku na pretekoch bola piata. Aby sa kvalifikovala na majstrovstvá sveta, musela počas troch mesiacov zvládnuť tri preteky. Počas pretekov musí kôň prejsť niekoľkými veterinárnymi kontrolami. Nesmie mať vyšší tep ako 64 za minútu, žiadne zranenie ani zdravotné problémy. Nesmie ísť pomalšie ako dvanásťkilometrovou rýchlosťou za hodinu a rýchlejšie ako 16km/h. Ak neprejde veterinárnou kontrolou, je zo súťaže vylúčený.
Je aj výborná lyžiarka
Charlotte je nielen výborná jazdkyňa, ale aj lyžiarka. Tento rok bola druhá na majstrovstvách Slovenska v obrovskom slalome, na pretekoch na Ukrajine trikrát zvíťazila v slalome, ale jazdí aj super G. Keď sme sa jej spýtali, čo ju baví viac, kone alebo lyžovanie, iba sa usmiala a pozrela na starkého. Odpovedal za ňu: „Na dvoch stoličkách sa nedá sedieť. S lyžovaním už končí," vyslovil svoje želanie Hilmi Boulbol. Ale bolo jasné, že Charlotte sa lyžovania nemiemi vzdať. „Dá sa stihnúť oboje. Pri koňoch v Beňadikovej som každý deň, trávim tu každý víkend. Jazdím na nich, starám sa o ne, čistím ich, kŕmim aj kydám hnoj."
Na koňoch by chceli prejsť zo Sýrie do Beňadikovej
Charlotte s mamou a strýkom Ferasom jazdia na koňoch po okolitých lúkach, dvakrát do týždňa zájdu do Jamníka a povozia na nich deti zo špeciálnej školy. Na koňoch by chceli prejsť zo Sýrie do Beňadikovej.
„Prvýkrát, keď sme boli v Sýrii po kone, sme išli naspäť veľkú časť cesty na nich, lebo sa nám pokazilo auto. Na koňoch sme vlastne prešli celú Európu, pretekali sme skoro vo všetkých európskych štátoch. Zo Sýrie do Beňadikovej je to asi 3500 km. Kone by cestou zodrali možno viac ako sto podkov," povedal Feras. Kováča by so sebou brať nemuseli, lebo Feras vie kone podkuť aj sám. „Teraz sú už plastové podkovy, ktoré sú pre koňa lepšie. Častejšie ich síce treba meniť, lebo menej vydržia, ale kôň je v nich ako v teniskách."
Do Sýrie by sa rada išla pozrieť aj Charlotte. „Bola som tam celé prázdniny, keď som mala osem rokov. Jazdila som na koni aj na somárovi. Volali ma Šams, čo znamená slnko. Asi preto, že som blondína. Tieto prázdniny však Sýria nehrozí. Celé leto budem pri koňoch v Beňadikovej. Ale možno mi starký dá jeden deň voľno," dodala so šibalským úsmevom sympatická dievčina a išla osedlať Miladku.
Jeho mobil erdží
Hilmi Boulbol v apríli oslávil sedemdesiatku. Bez koní si svoj život nevie ani predstaviť. Jeho mobil nezvoní a nehrá žiadnu melódiu, ale erdží. „Keď sme začínali, bolo to ťažké a aj teraz je. My nie sme šejkovia, ktorí majú na všetko sluhov. Sami kydáme hnoj a všetko okolo koní robíme sami. Sme viac vonku a v maštali, ako v obývačke. Ale nie sme tu len pre seba, ale aj pre ľudí, ktorí majú záujem o kone a chcú jazdiť. Nech prídu, radi ich to naučíme."
