Cincík sa priatelil s mnohými liptovskými výtvarníkmi.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Výstava o Jozefovi G. Cincíkovi bude v Dome Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši do konca augusta.
Cincíkovou srdcovou záležitosťou bolo výtvarné umenie. Ako karikaturista dlhé roky prispieval do satirického časopisu Kocúr. V roku 1941 podľa jeho projektu postavil v Martine amfiteáter. V spolupráci s Martinom Benkom zrealizoval interiérové výtvarné riešenie Kaplnky seminára Spišskej Kapituly, vypracoval aj výtvarné riešenie Kostola Panny Márie v Medzilaborciach. V roku 1944 sa stal univerzitným profesorom. Bol autorom viacerých kníh a štúdií, napríklad o Martinovi Benkovi.
Sám sa naučil osem cudzích jazykov
V roku 1945 odišiel do emigrácie. Žil v Rakúsku, Nemecku, v Ríme a od roku 1947 v New Yorku, kde vyučoval dejiny cirkevného umenia na benediktínskej škole.
Jozef G. Cincík výtvarne vyzdobil interiéry asi 13O kostolov, kláštorov, kaplniek a iných objektov v USA, Kanade, Taliansku a Palestíne. Vypracoval mozaikovú výzdobu, oltáre a vitráže pre Kaplnku Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, fontánu slovenských svätcov a vladárov v kanadskom meste Cambridge. Aktívne sa zapojil do krajanského hnutia v Amerike, stál pri rekonštrukcii Slovenského ústavu v Clevelande. Aktívne ovládal osem jazykov, ktoré sa naučil ako samouk. Zomrel v roku 1992 v Danville v Pensylvánii v USA, pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.
Spolupracoval na tvorbe prvých slovenských bankoviek
Tieto aj iné zaujímavosti pripomenul Peter Cabadaj, námestník generálneho riaditeľa SNK, na vernisáži výstavy Renesančný človek Jozef G. Cincík. Pripomenul aj Cincíkov podiel na tvorbe prvých slovenských bankoviek a známok a jeho vzťah k Liptákom. Udržiaval priateľské styky s mnohými liptovskými výtvarníkmi - Jozefom Hanulom, Ľudovítom Fullom, Kolomanom Sokolom aj básnikom a spisovateľ Jánom Okáľom.
Jozef G. Cincík sa narodil pred sto rokmi v Rumunsku. Ľudovú školu navštevoval v Trnave, kde sa jeho rodina presťahovala. Vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe a externe dejiny umenia v Bratislave. Svoj osud spojil s Maticou slovenskou. Bol tajomníkom umeleckého odboru MS v Martine aj riaditeľom Štátneho pamiatkového ústavu pre stredné Slovensko.
