Prvý priplával Primátor, za ním Mikuláš a Neptún. Ostatné člny a rafty na trase Kráľova Lehota - Uhorská Ves v rámci 5. ročníka Porúbčanského pltníka priplávali pod porúbčanský most postupne. Tam čakal na novopečených „pltníkov" krst. Nebol bezbolestný.
LIPTOVSKÁ PORÚBKA. Medzi prvými priplával po Váhu z Kráľovej Lehoty Michal Šebo zo Starej Ľubovne. Doteraz sa zúčastnil na všetkých ročníkoch Porúbčanského pltníka. Tohtoročný splav okomentoval slovami: „Na druhej zákrute sme sa skoro utopili, ale ináč sme s Inčučunom a Winnetuom prišli v pohode." Indiánski kamaráti však vyvrátili pohodu. „Boli sme radi, že prežil," volali z každej strany aj jeho kamaráti zo Starej Ľubovne, Žiliny a Košíc.
Najsilnejší ročník vďaka vysokému počtu pltníkov
„Tento ročník bol čo do počtu splavujúcich najväčší," povedal starosta Liptovskej Porúbky Marián Sklenár a dodal, že „pltníkov" bola takmer stovka. Niektorí mali vlastné plavidlá, iným zabezpečili z lodenice z Liptovského Mikuláša štyri rafty a desať lodiek.
Splav začínal v Kráľovej Lehote, medzipristátie mali pltníci najprv pri mašskej klopačke, potom pod porúbčanským mostom. Na člnoch sa podeň priplavili nielen pltníci - veselí chlapíci, ale aj ženy, deti, morské víly, červené nosy či čertica.
Krstil vodník Ľubko Čľupko
Pod porúbčanským mostom čakal na nových a zadných pltníkov krst. Robil ho vodník Ľubko Čľupko, alias Ľubomír Šebo. Prekvapenie pripravili aj miestni dobrovoľní hasiči. Aby pustili splavujúcich sa ďalej, pýtali výkupné od vodníka. Ten im pod dlhom váhaní dal morskú vílu, ktorá priplávala tiež na loďke dolu Váhom. Bola ňou česká „holka" Ivka Roháčová.
„Splav mal tohto roku medzinárodný charakter," potvrdila jedna z organizátoriek Soňa Šebová. „Prišli pltníci z Čiech a Váh splavila aj jedna Španielka."
V koryte by už nechcel plaviť
Jakub Moravčík z Liptovskej Porúbky pridal, že „...na začiatku bol splav takmer rodinným splavom, postupne sa pridávali ďalší nadšenci z celého Slovenska." J. Moravčík absolvoval všetky ročníky pltníka, na jeden z nich však spomína ťažko: „Pred dvoma rokmi som sa plavil na koryte, ktoré sa používa pri zakáľačkách. Poriadna drina. Šli sme takmer celú trasu pešo po vode. Bol som viac narobený ako naplavený. Koryto malo neskutočnú váhu, ponorilo sa veľmi hlboko a my sme po Váhu tlačili. Malo hádam tristo kíl a strýko (mimochodom - je ním vodík Ľubko Čľupko ), ktorý nám ho požičal, povedal, že ak koryto neprinesieme naspäť, nemáme chodiť ani my. Tak sme sa ho snažili dostať domov. Dnes je zavesené v kuríne a keď ho vidím, je mi ťažko."
Vodník sa inšpiruje na suchu - v krčme
Ktorý Porubčanský pltník bol najzaujímavejší? „ Každý je iný," odpovedal vodník Ľubko Čľupko, ktorý už piaty rok vymýšľa scénky na krst nových „pltníkov." Inšpiruje sa vraj v krčme po každom ročníku, pretože chlapi mu hneď dávajú spätnú väzbu: „Chlapi ma cvičia, že toto som zle urobil, hentamto som zle urobil. Tak sa každý rok snažím všetko vylepšiť, ale oni ma vždy aj tak sfúknu."
Tohto roku sa k vodníckej scénke pod porubčanským mostom zapojili aj hasiči a keď ich vodník podplatil morskou vílou, dovolili mu zahradiť Váh ľudskými telam. Popritom sa dobrovoľníkom v ľudskej reťazi podarilo potopiť nielen starostu Liptovskej Porúbky, ale aj veliteľa hasičov a aj samotného vodníka.
