Medzinárodnú dohodu o ochrane netopierov v Európe podpísala 8. augusta 1998 aj Slovenská republika. Porozprávali sme sa o nich s Františkom Bernadovičom.
RUŽOMBEROK. Výskumu netopierov sa intenzívne venoval od roku 1995, prednášal o nich na medzinárodných sympóziách. O netopieroch napísal veľa odborných článkov aj do zahraničných časopisov, brožúrku aj knihu. Tridsaťpäť rokov pracoval na Správe slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Žije v Ružomberku.
Prečo sú netopiere chránené a užitočné?
- Pretože chytajú veľa druhov škodlivého hmyzu. V Liptove sa vyskytuje asi desať druhov netopierov, niektoré sa zdržujú vo vežiach kostolov napríklad v Hrboltovej a Partizánskej Ľupči. Hmyz lovia väčšinou v záhradách, kde rastú listnaté stromy. Pri Liptovskej Mare a vodných plochách loví netopier vodný, ktorý za jednu noc zožerie aj tritisíc komárov. K ochrane netopierov v Európe sa pristúpilo aj preto, že v niektorých krajinách isté druhy už vyhynuli. Napríklad v Holandsku boli kedysi tisíce podkovárov, ale už nie sú. Výskumníci zistili, že na vine boli hlavne pesticídy, predovšetkým DDT, ktorého veľké množstvo našli v netopierom truse. Úbytok netopierov spôsobuje aj všeobecné znečisťovanie prírody, riek, vyrubovanie lesov a brehových porastov. Prichádzajú o letné úkryty, majú nedostatok potravy a preto je ich stále menej.
Raniak hrdzavý je jediný netopier, ktorého môžeme aj počuť. Vysiela signály približne na frekvencii 20 kHz, ktoré sa pri troche šťastia ešte dajú počuť, ak neletí príliš vysoko. Loví hmyz nízko nad zemou a žije aj v Liptove. FOTO - ARCHÍV FRANTIŠKA BERNADOVIČA
Koľko je ich v súčasnosti?
- Na svete je asi tisíc druhov netopierov, ale v Európe žije iba tridsať druhov, z toho na Slovensku 26. Väčšina netopierov žije v subtropickom a tropickom pásme. Najväčší netopier na svete je indomalajský druh Pteropus vampyrus - kaloň jedlý. Má dĺžku tela 40 cm a rozpätie krídel 150 cm. Domorodci ho lovia pre chutné mäso a kalone volajú aj lietajúce psy. Malé metopiere sa živia prevažne hmyzom, niektoré sú aj mäsožravé, lovia žaby, vtáky, myši aj ryby. Kalone sa však živia výlučne rastlinnou potravou - peľom, nektárom, listami a plodmi stromov, ktoré aj opeľujú. Okrem iných opeľujú aj najväčšie stromy na svete - baobaby. Vďaka nim prinášajú chutné sladkokyslé plody, ktoré obľubujú domorodci aj opice. Preto baobab volajú aj opičí strom. Kalone sú zvlášte aj tým, že sa neorientujú podľa ultrazvuku ako väčšina netopierov. Majú dobrý zrak a veľké oči. Najmenší je netopier thajský, ktorý meria iba 3cm, rozpätie krídel má 10 cm a váži dva gramy. Najmenší netopier na Slovensku, večernica malá, má síce rozpätie krídel až 20 cm, ale bez problémov sa dokáže vplaziť aj do zápalkovej škatuľky. Najznámejším netopierom v Liptove je netopier obyčajný, netopier fúzatý,Brandtov a večernica severská.
Ako je to s upírmi?
- Na svete existujú iba tri druhy netopierov, ktoré sa živia krvou, z toho dva výlučne vtáčou. Najznámejší je upír obyčajný - Desmodus rotundus. Podľa neho si zrejme dala názov aj obľúbená slovenská hudobná skupina Desmod. Upír obyčajný sa vyskytuje od Uruguaja, Argentíny a Chile až po Mexiko. Sadne si na koňa, kravu, ovcu prasa či iné zviera a za noc vypije, toľko krvi, koľko sám váži. Niekedy aj pol deci. Je pravda, že hostiteľom upíra môže byť v trópoch aj človek, ale rozhodne nie sú pravdivé legendy o upíroch, ktoré sa rozšírili hlavne po tom, ako Bram Stocker napísal román Dracula. Predlohou mu bol rumunský gróf Vlad Tepes, ktorému dal prezývku podľa jeho otca - Dracula. Po rumunsky dracul znamená drak a čert. Spisovateľ dal svojmu hrdinovi podobu netopiera, upíra, ktorý sa živil ľudskou krvou. Aj preto sa dodnes niektorí netopierov boja. Ľudia ich však nemali príliš v láske od nepamäti. V minulosti ich považovali dokonca za služobníkov satana, čertových spojencov či prevtelené bosorky. V období kresťanstva ich používali ako obranu proti démonom a čarodejniciam. Pribíjali ich na brány hospodárskych usadlostí, aby chránili pred živelnými pohromami, chorobami a neúrodou. Rozomleté lietacie blany primiešavali do nápojov a pripisovali im liečivú moc. Živých netopierov dokonca hádzali do roztaveného olova, z ktorého odlievali gule do strelných zbraní, aby zasiahli určený cieľ. Budhisti však považujú netopiera za posvätné zviera a zobrazovali ho pri výzdobe svojich chrámov.
Navštívili ste mnohé krajiny. Kde sa o netopierov starajú najlepšie a ako?
- Za špičku v Európe, čo sa týka netopierov, sú považovaní Švajčiari. Vo všetkých šestnástich kantónoch sú poverení ľudia, ktorí majú na starosti výskum a ochranu netopierov. V piatich kostolných vežiach majú namontované infrakamery, ktoré snímajú kolónie netopierov. V mestečku Flash, ktoré je známe vinicami, sedia napríklad turisti za stolom, popíjajú vínko a na veľkoplošnej obrazovke sledujú netopierie samičky, ako kŕmia mláďatá a hrajú sa s nimi. V Švajčiarsku vyvesujú pre netopierov špeciálne búdky, kŕmia ich, robia prednášky v školách. V ZOO v Zürichu je trvalá expozícia netopierov.
Ako konkrétne môžeme chrániť netopiere?
- Nejde iba o ochranu netopierov. Musíme chrániť tiež ich potravu a prírodu. Lebo keď vyrúbeme stromy a otrávime potoky, nemajú šancu prežiť. Keď sa netopierie mláďatá učia lietať, sú ešte neobratné, občas spadnú. Keď im chceme pomôcť, nechytáme ich do holej ruky, ale do rukavice, handričky alebo ich naberieme na lopatku a položíme na vyvýšené miesto. Ak nám vletí netopier do domu alebo do chaty, nezrazme ho metlou. Môžeme ho nájsť aj v podkroví, za okenicami či v škárach v naukladanom dreve. Treba si uvedomiť, že netopiere drevo nehryzú, nie sú hlodavce, ale hmyzožravce. Ak sa ich chceme zbaviť, otvory, kadiaľ lietajú, uzatvorme až na jeseň, v žiadnom prípade nie v lete, lebo by uhynuli.
Zažili ste s netopiermi nejakú veselú príhodu?
- Skôr zvláštnu. V antickom Grécku ľudia verili, že po smrti sa duše ľudí presťahujú do netopierov. Keď som bol v Grécku blízko Olympu, práve som o tom hovoril známym. Len čo som to dopovedal, preleteli nad nami netopiere. Druhýkrát sa mi stalo niečo podobné v Demänovskej jaskyni slobody, kde som sprevádzal nemeckých jaskyniarov. Dostali sme sa do Pekelného dómu, kde sú nesprístupnené časti a kde sa spod skaly vynára Demänovka. Vzhľadom na to, že som bol aj členom jaskynnej záchrannej služby, povedal som im, že tu sa v jednom sifóne utopil pri potápaní môj priateľ Vlado Žikeš a neďaleko aj horolezec Brychta. Vtom nám nad hlavou preleteli dva netopiere fúzaté.
Čo o nich vieme
Netopiere sú cicavce. Väčšinou rodia iba jedno mláďa a dojčia ho materinským mliekom.
Medzi prednými a zadnými nohami majú osrstenú blanu, ktorá im umožňuje lietať. Niektoré druhy dosahujú rýchlosť až 50 km/h a sú sťahovavé. Medzi letnými a zimnými úkrytmi preletia aj dvetisíc kilometrov. V zime spia, ale občas sa prebudia. Počas zimovania sa ich telesná teplota zníži na 1 až 10 stupňov Celzia.
Pri spánku a odpočinku sa zavesia za nohy dolu hlavou. Pri lete sa orientujú pomocou ultrazvukových signálov, ktoré vydávajú echolokáciou nosom alebo ústami. Echolokácia sa zakladá na vysielaní vysokofrekvenčných zvukov a počúvaní ich ozveny odrážajúcej sa od tiel hmyzu a rôznych prekážok.
Týmto spôsobom nachádzajú netopiere úkryt aj potravu. Signály vysielajú na rôznej frekvencii v závislosti od druhu v rozpätí od 20 do 115 kHz. Človek počuje iba zvuky medzi 16 a 20 kHz, zvuky nad 20 kHz sa označujú ako ultrazvuk. Priemerne žijú netopiere asi desať rokov.
Pri Tisovci však našli pravdepodobne najstaršieho netopiera v Európe, ktorý mal 33 rokov. Vek zistili podľa krúžku. Aj netopiere totiž krúžkujú, aj nie na nohách, ako vtákov, ale na predlaktí.
