LIPTOVSKÝ PETER. „V kuchyni mám jedny hrnce na varenie a druhé na batiku, " zasmiala sa Ľubica Uličná, keď sme zvrtli reč na jej najnovšiu výstavu v poľskom Krošcienku. Vystavuje tam veľké batiky v umeleckej kaviarni. Ľubica má totiž veľmi blízko k výtvarnému umeniu. Maľba aj batika sú jej záujmovým svetom. Ľubica Uličná vedie tvorivé dielne v Liptovskom Petre, je predsedníčkou výtvarnej sekcie Art štúdia v Liptovskom Hrádku. Svoje obrazy vystavovala na Jarných salónoch v Liptovskom Mikuláši. Do 31. septembra vystavuje v rámci MY 2009 v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku a do konca júla má samostatnú výstavu v Poľsku.
Ako vznikla spolupráca medzi Art štúdiom a poľským združením z Krošcenka?
- Podobné združenie neprofesionálnych umelcov, akýmje Art štúdio v Liptovskom Hrádku, funguje aj v poľskom Krošcenku. Oni si nás našli na internete, oslovili nás pre spoluprácu. Keďže majú umeleckú kaviareň, kde robia výstavy, ponúkli nám aj možnosť vystavovať u nich.
Prvé spoločné stretnutie s poľským neprofesionálnymi umelcami sa uskutočnilo v Liptovskom Hrádku. Vtedy nás požiadali, aby sme urobili výstavu u nich. Povedala by som, že na výstave sa predstavila hrádocka dobrovoľná vzorka. Oslovila som totiž priateľov z Art štúdia a kto priniesol ukážky svojej tvorby, vystavoval.
Teraz vy máte v Poľsku samostatnú výstavu. Čo ste na ňu pripravili?
- Batikované obrazy, tie si z mojej tvorby vybrali Poliaci. V Liptovskom osvetovom stredisku v Liptovskom Mikuláši mi pripravili letáky s ukážkami mojej tvorby. Už na nich sú batikované obrazy ako cykly. Napríklad Spomienky, ktoré vznikli v čase, keď umrela moja stará mama (v batike je zachytená tvár starej ženy voskovou maľbou). Pri tvorbe som lovila v pamäti, ale sama som si výsledok nevedela predstaviť. Na plátno som voskom nahadzovala kontúry, potom som to vyfarbovala, vosk žehlila.
Kam chodíte po inšpirácie?
- Jeden čas bol populárny Da Vinci. Mňa to tiež chytilo, takže som urobila Da Vinciho kód v batike. Ale ostala som aj pri portrétoch, a tak vznikol cyklus Kým ťa mám, ktorý je podfarbený akoby hudobne (notová osnova v batike). Posledným cyklom je cyklus batík pod názvom Veky vekov. Ten vystavujem v Poľsku.
Boli ste na vernisáži svojej výstavy. Ako ste ju prežívali?
- Výstavu sme pripravili v umeleckej kaviarni. Keďže neďaleko mestečka sa nachádza alej tvorcov, ako cestičku v prírode okolo mesta nazývajú, pozvali ma do nej a tvorili sme. Tak som maľovala nádhernú poľskú krajinu a sosny. Práve sosna, ktorých je v okolí veľa, je ich kultovým stromom a poľskí neprofesionálni umelci ju majú aj vo svojom logu.
Keď sme šli do Poľska, poprosila som našu liptovskú poetku Annu Ondrejkovú a výtvarníčku Juditu Feňvešovú, aby šli so mnou. Juditka bola komisárkou výstavy a Hanka mala úvodný program s performance pod názvom Odkrývanie tváre. Bolo to vlastne predstavenie jedného herca.
Čo robíte so ženami z Liptovského Petra a okolia na tvorivých dielňach?
- Keďže batika je mojou srdcovou záležitosťou a venujem sa jej už veľa rokov, stále v nej niečo vymýšľam a ponúkam nové postupy aj ženám. S batikou experimentujem už veľmi dlho. Pri viazanej batike ide o prekvapenie vo výsledku, ale batika môže byť aj vosková či vyšívaná.
Tvorivé dielne sú klubové aktivity Art štúdia v spolupráci s Obecným úradom v Liptovskom Petre. Starostka Anna Papajová nám veľmi ochotne zapožičala priestory, vedľa ktorých je záhrada, kde môžeme práce sušiť. Robíme totiž väčšie formáty - aj niekoľkometrové.
Čo robíte radšej? Batiku alebo maľbu?
- Asi sa mi to prelína. Určite je to o tom, že mám rada všetky výtvarné aktivity. Teším sa, že som dostala možnosť výtvarne sa vyjadrovať ako dar do svojho vienka.
