LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Prezentácia knižky Rovnováha sa uskutočnila v podkroví Liptovskej knižnice Gašpara Fejérpataky - Belopotockého v Liptovskom Mikuláši. Zbierku „pokrstili" Radkine priateľky, poetky Andrea Jozefčeková z Vavrišova a Anna Ondrejková z Bobrovca. Výber z nových básní predniesla Anna Ondrejková a Ivona Salajová z knižnice.
Pomáhajú jej modtitby
„Knižku som písala dva roky, za ten čas som hľadala a nachádzala vnútornú rovnováhu. Som trpezlivejšia, ochotnejšia dať sa viesť, poradiť si, na druhej strane sa už nerozdávam za každú cenu. Našla som sa v písaní ako vo forme komunikácie so sebou, s okolím, s Bohom," povedala autorka. Netajila, že Rovnováha je predovšetkým o jej vzťahu k Bohu, o viere, rozprávala, ako jej stopercentne pomáhajú modlitby, denne za ňu slúžené sväté omše.
„Cítim, že to má vplyv, začínam sa vypĺňať do seba, bývalý vnútorný nepokoj sa stráca, prichádza zmena, nachádzam rovnováhu..." Boli časy, keď sa Radka úprimne hnevala na Boha, vinila ho z osobných príkorí, z ťažkej choroby, ktorú od narodenia vláči ako kríž. Napokon prišlo zmierenie s osudom, prijatie údelu a zánik prvotného hnevu: „Už sa na Neho nehnevám, staviam sa osudu ako najlepšie viem." Poéziou, ktorá je prekvapujúco zrelá, básňami o prírode, nádeji, láske, o Bohu.
Knihu vyvážili kryštálmi
Radka Berešíková je už autorkou štyroch básnických zbierok a nedávno ju zaradili do Slovníka slovenských spisovateľov. „Je to pre mňa predovšetkým záväzok a pocit zodpovednosti a potom vedomie, že čo robím, ako žijem, má zmysel," komentovala túto poctu. „Mám veľa, veľa pred sebou," povedala Radka početnému publiku v podkroví knižnice a zaznel potlesk. Znela hudba, spievala Linda Perry. Radka na misku starých kuchynských váh položila svoju novú knižku, na druhú „krstná mama" Andrea Jozefčeková s Ankou Ondrejkovou sypali priehľadné ako orechy veľké kryštály: bolesť, chorobu, radosť, smútok, hnev, nádej, zdravie, slnko, more, sťastie... Hrste kryštálov, dokým knihu nevyvážia - dokým básne nevyvážia životom. Životom, ktorý Radka žije a o ktorom píše.
RADKA BEREŠÍKOVÁ
Radka Berešíková sa narodila s chorobou motýlích krídel. Je veľmi zriedkavá a na Slovensku ju má len asi 30 ľudí. Je to choroba kože a hovorí sa jej tak preto, lebo je krehká ako motýlie krídla. Pri bežnom dotyku a tlaku sa tvoria na koži pľuzgiere ako pri popáleninách a vznikajú rany, ktoré sa nehoja. Preto je Radka od narodenia celá v obväzoch. Pre chorobu jej museli pred šiestimi rokmi amputovať pravú ruku. Pľuzgiere sa jej tvoria aj v sliznici zažívacieho traktu, preto môže jesť iba tekutú stravu.Básne začala písať už v základnej škole. Ako 14-ročná poslala poviedku do celoslovenskej súťaže a vyhrala. Doteraz napísala štyri básnické zbierky - Štyri živly, Nočné raňajky, Rezonancie a Rovnováha. „Píšem na počítači ľavou rukou, ale nikto mi to nechce veriť. Prsty mám síce stiahnuté, ale dá sa to," prezradila 28-ročná poetka.
Autor: Martin Droppa