Streda, 7. jún, 2023 | Meniny má Róbert

Chce byť užitočná aj po smrti, svoje telo venovala vede

„Prehlasujem pri plnom vedomí a zdravom rozume, až si ma Pán Boh uráči k sebe vziať, nech moje pozemské pozostatky prevezú do najbližšieho anatomického alebo patologického ústavu, nech som užitočná aj po smrti." Takéto prehlásenie napísala vyše 80-ročná S

Svatava Prečová  celý život pracovala v zdravotníctve a pomáhala ľuďom. Chce byť užitočná aj po smrti.Svatava Prečová celý život pracovala v zdravotníctve a pomáhala ľuďom. Chce byť užitočná aj po smrti. (Zdroj: BEATA CHRENKOVÁ)

Svatava Prečová nechce byť pochovaná do hrobu ani spopolnená v krematóriu. Po smrti chce svoje telo venovať anatomickému alebo patologickému ústavu. „Medici potrebujú pitvať, vidieť, kde sú aké vlákna, dotknúť sa ich, aby z nich boli dobrí lekári, " povedala Svatava Prečová.

LIPTOVSKÝ PETER. Svatava Prečová sa celý život venovala zdravotníctvu. „Môj nebohý muž bol lekár, začínal aj obe naše deti sú lekári. Začínala som v olomouckej nemocnici, dlhé roky som učila v strednej zdravotníckej škole v Ružomberku a chcem slúžiť aj po smrti. Veď čo je telo? Len prach. Pochovajú ho do zeme alebo spália v krematóriu. Čítala som, že astrálne telo, duša človeka, sa bojí ohňa. Aj ja sa bojím ohňa. Každého, kto zomrie, nepitvajú, preto som napísala prehlásenie. Stávali sa prípady, že ,mŕtvi´ ožili. Poznám jedného pána, ktorý sa zobudil v márnici," začala svoje rozprávanie Svatava Prečová. Smrti sa nebojí, pretože je veriaca a raz sa jej už dotkla. „Keď som mala dvanásť rokov, topila som sa. Vtedy som zažila niečo krásne. Počula som nádhernú hudbu, vítalo ma svetlo... Potom ma vytiahli a oživili. Vracať sa do svojho tela už nebolo príjemné. Verím, že po smrti ma čaká nesmierna krása a pán Ježiš tam hore..."

Nebojí sa chodiť večer okolo cintorína

Spôsob, akým Svatava Prečová rozprávala, jej účes, noblesa aj háčkovaná ružová štóla vyvolávali dojem, akoby pochádzala zo šľachtickej rodiny. Keď sme sa jej spýtali, či nevyrastala v kaštieli alebo na zámku, usmiala sa. „Pochádzam z Moravy od Olomouca. Môj otec bol učiteľ a neskôr riaditeľ školy v Krčmani. Popravili ho v roku 1942 počas „heydrichiády," S mamou aj mladšou sestrou nás potom zo školy vyhnali, všetko nám zobrali a nechali nám iba jeden kabát. Bola som vďačná, keď mi niekto podaroval starú sukňu. Bývali sme u starej mamy a boli sme radi, že máme aspoň strechu nad hlavou. Robili sme na poli, sadili zemiaky, koľkokrát som aj plakala, ako ma chrbát bolel. Tri roky, odkedy otca popravili, sme nedostávali ani halier. Ešte keď otec žil, začala som ako jedenásťročná chodiť na gymnázium do Olomouca. O pol piatej som odchádzala z domu a dve hodiny som kráčala cez dedinu, cez polia aj cez les na železničnú stanicu, v každom počasí a sama. Doteraz vstávam o pol piatej, ale večer o ôsmej už musím ísť spať. Polovica gymnázia bola vtedy česká, polovica nemecká. Ale počas protektorátu Nemci zabrali celé gymnázium a nás dali do iných škôl. Vyučovanie sme mali raz doobeda, raz poobede. Podľa toho som prišla domov o pol piatej alebo o pol jedenástej večer. Chodila som po tme, ale nebála som sa. Niekto má problém prejsť večer okolo cintorína, ja nie. Ľudia sa vtedy báli jeden o druhého, takže sa zbytočne nevraždili."

Tónometer jej pomohol nájsť sádrovač

„V Olomouci zriadili počas vojny jednoročnú školu pre ženské povolania. Išla som tam, inak by som musela ísť v 14. rokoch na práce do Nemecka. Naučila som sa v nej šiť a variť," pokračuje Svatava Prečová. Potom si urobila ešte dvojročnú obchodnú školu, ale priznáva, že ju to vôbec nebavilo. „Išla som k sestričkám františkánkam v Olomouci a začala som chodiť na dvojročnú zdravotnícku školu. Štvorročné vtedy neexistovali. Prvý rok bola teória a druhý prax. Ale ja som išla najskôr na prax, aby som si zarobila a nezaťažovala už mamu. Obdivovala som ju, že sa o mňa a sestru dokázala postarať. Ovdovela, keď mala 33 rokov a už sa nikdy nevydala. Dostala som byt, stravu, vreckové päťsto korún a slúžila som na oddeleniach v nemocnici. Začiatky boli ťažké, lebo predtým som v nemocnici v živote nebola a nič som o tej práci nevedela. Na prvej vizite ma pán profesor Rapant poslal po tonometer, čiže tlakomer. Nevedela som, čo to je, tak som bežala do sadrovne za sadrovačom, aby mi poradil. Keď som tonometer doniesla, bola som spotená ako myš a ešte mi vynadali, kde som bola tak dlho, či som ho vyrábala. Mali sme aj nočné služby. Sestrička mi povedala, aby som ju nebudila. Vo veľkej sále bolo asi dvadsať postelí a jeden pacient ma požiadal, či by som mu nedoniesla misu. Utekala som do kúpeľne, zobrala misu a keď som s ňou prišla, chlapi sa smiali. Nevedela som prečo. Bodaj by nie, keď som v rukách držala ,lavór´. Ale postupne som sa všetko naučila. Veľmi mi pomohla sestra Marieta, ktoré ma naučila pichať injekcie, infúzie a všetko potrebné. Na teórii som potom excelovala."

Osudová mucha tse-tse a prvá trvalá

Neskôr sa Svatava Prečová stala vrchnou sestrou na neurológii, vydala sa a porodila dve deti. S budúcim manželom sa zoznámila, keď mala sedemnásť. Zaspomínala na svoje prvé rande. „Prisadol si ku mne v kine,premietalo sa dvakrát do týždňa, aj keď bola vojna. Pamätám si, že bol film o muche tse-tse. Po kine ma išiel odprevadiť a povedal, že v sobotu ma bude čakať pod našim oknom. Chcela som byť pekná, tak som si išla dať urobiť trvalú. Mala som vtedy dlhé vlasy. Ale keď som si ich na druhý deň po trvalej umyla, polámali sa mi a mala som ich na ,sirku´. Na prvé rande som prišla ako kura, ale neodradilo ho to. Chodili sme spolu päť rokov a potom sme sa vzali. Svadbu sme mali chudučkú, lebo po vojne ničoho nebolo. Sestra s mamou mi ušili z posteľnej bielizne krásnu nočnú košeľu a ráno po svadbe sme išli na sánkach do môjho privátu v Olomouci. Manžel vyštudoval medicínu a keď odpromoval, prijali ho na Hradisko do vojenskej nemocnice. Postavili ju ešte za Márie Terézie. Boli tam drevené schody, po ktorých údajne chodila na koni..."

Učarovali im tatranské hory

Zaujímalo nás, ako sa Prečovci ocitli v Liptove. „Manžela preložili za totality do ružomberskej vojenskej nemocnice. Ale prečo, to sme sa dozvedeli až po rozdelení republiky. Jeden starý lekárnik nám prezradil, že istý politruk vyňuchal, že manžel bol z bigotnej katolíckej rodiny. Za totality to bol problém, tak ho odlifrovali do Hlinkovho Ružomberka, kde sa po čase stal primárom na neurológii. V Ružomberku sme prežili krásne roky. Ja som najskôr pracovala na hematógii, ale prišlo nariadenie, že manželia nemôžu robiť v jednom podniku. Tak som išla učiť na ružomberskú strednú zdravotnícku školu. Urobila som si maturitu zo slovenčiny a diaľkovo som študovala pedagogiku a odborné predmety v Prahe. Manžel zomrel ako 57-ročný a po jeho smrti ktosi vymyslel, že nemôžu byť dve zdravotnícke školy v okrese. Tak som učila v Dolnom Kubíne, ale to už som bola na dôchodku... S manželom sme boli veľkí turisti, často sme chodili aj s deťmi do Tatier. Moje deti, hoci žijú v Čechách, si hory veľmi obľúbili a cítia sa viac Slováci ako Česi. Aj vnuci tu maturovali. Dcéra pracovala na poliklinike v Liptovskom Hrádku, dostala byt v Liptovskom Petre, v ktorom bývam doteraz. Keď človek po niečom veľmi túži, splní sa mu to, aj keď neskôr."

Ministerské vyznamenanie a chvála trabantu

Za prácu v zdravotníctve udelil minister Svatave Prečovej štátne vyznamenie. Sama by sa tým asi nepochválila, ale všimli sme si ho na stene. V zdravotníctve pracovala dlhé roky ešte aj na dôchodku. Pomáhala synovi, lekárovi v Třebušíne na Litoměřicku, viesť zdravotné stredisko. „Bola som pol roka tam, pol roka v Petre. V zdravotnom stredisku som mala služby 24 hodín denne, aj som tam spávala. Ani som nezamykala, hocikedy mohol prísť, kto potreboval pomoc. Stalo sa, že v noci prišli chlapi, ktorí sa pobili v krčme. Zafixovala som im zlomeniny, ošetrila odreniny a rozbité nosy, zapísala do chorobopisov. Potom všetci ošetrení a zmierení odišli domov. Chodila som aj za pacientami do okolitých dedín, robila odbery. Jazdila som na Felícii, predtým som dlho mala Trabanta. Bola som na ňom s vnukmi aj pri Čiernom mori. Mal taký úžasný kufor, že sme tam aj varili na plynovom variči. Predala som ho, keď sa rozdelila republika, lebo som sa bála, že mi ho strana zelených zakáže. Olej sa v ňom totiž miešal s benzínom, dosť to smrdelo a znečisťovalo ovzdušie. Ale bolo to dobré auto."

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  3. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  4. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Hlavná cena 25.000 eur. Kráľovská súťaž s pivom Krušovice
  6. Ak si teraz predplatíte mesačník INDEX, získate knihu zadarmo
  7. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody
  8. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku
  1. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  2. Ako znížiť vysoký cholesterol?
  3. Čo priznali rodičia?
  4. Najskôr boli nitrianskymi kniežatami, potom uhorskými kráľmi
  5. Špecialisti na úspory vám bezplatne poradia
  6. Ostré videnie vďaka špeciálnym biometrickým šošovkám
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. Hlavná cena 25.000 eur. Kráľovská súťaž s pivom Krušovice
  1. Čierne zlato zeme premenili v Lipanoch na aquaparkové potešenie 14 040
  2. Hodnotenie profesionála: testovali sme hotely v Side a Beleku 11 884
  3. Aká má byť hrúbka izolácie pri rekonštrukcii domu? 9 673
  4. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 9 112
  5. Kúpa investičného bytu je aktuálne výhodnejšia aj vďaka bonusom 8 598
  6. Prečo sa oplatí nakupovať na online trhovisku? Poznáme dôvody 6 660
  7. Dovolenkový raj kúsok za hranicami 5 966
  8. Zuzana Vačková: Verím, že lásku ešte stretnem 5 946

Blogy SME

  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard
  2. Martin Chovan: Zajtra nie je dnes
  3. Ján Šeďo: Dvojnásobná vražda v Južných Čechách so slovenským rukopisom.
  4. Jozef Ďanovský: Odpustenie nie je zmierenie
  5. Janka Remešíková: Stretnutia
  6. Milan Removčík: Giewont
  7. Robert Štepaník: diel 89 - moje TOP10 za rok 2022, časť 3 (rubriky a zaujímavosti)
  8. Ján Šeďo: Ako Briti ničili nemecké priehrady, skákajúce bomby Barnesa Wallisa.
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 36 566
  2. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 13 934
  3. Vladimír Bilohuščin: Zápasník Vémola by bol podľa starých pravidiel mŕtvy 10 978
  4. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 8 611
  5. Ján Šeďo: "Vstupom do EÚ Slovenská republika zanikla", občaňák môžeme zahodiť. 7 774
  6. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 6 825
  7. Lukáš Fedor: Medická nie je pre medikov alebo ako sa štát správa k budúcim lekárom 6 712
  8. Adriana Boysová: Ako sa z paláca volá, tak sa z Ameriky ozýva 5 576
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračná fotografia.

V rámci projektu Závislí na zdraví prinášame zoznam dôležitých kontaktov, kde ľudia v krízových situáciách nájdu pomoc a podporu.


16. máj
Návšteva pohotovosti je pre rodičov a ich deti neraz nočnou morou.

Rodičia budú musieť s deťmi dochádzať do susedného mesta.


1 h

Ministerstvo školstva už druhý rok cez Plán obnovy motivuje študentov na slovenských vysokých školách formou štipendia „Študujem doma, Slovensko ma odmení“.


10 h
Martin a Silvie Gallie Slovensko navštevujú minimálne dvakrát ročne.

Ponuku pamiatok by oživili živé vystúpenia namiesto vymenúvania dátumov.


17 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Vlasta Sedláková: Ruský štandard
  2. Martin Chovan: Zajtra nie je dnes
  3. Ján Šeďo: Dvojnásobná vražda v Južných Čechách so slovenským rukopisom.
  4. Jozef Ďanovský: Odpustenie nie je zmierenie
  5. Janka Remešíková: Stretnutia
  6. Milan Removčík: Giewont
  7. Robert Štepaník: diel 89 - moje TOP10 za rok 2022, časť 3 (rubriky a zaujímavosti)
  8. Ján Šeďo: Ako Briti ničili nemecké priehrady, skákajúce bomby Barnesa Wallisa.
  1. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 36 566
  2. Elena Antalová: Dano...Počul tajomný akord ako Cohen, a jeho srdce už nevládalo zaspievať Aleluja 13 934
  3. Vladimír Bilohuščin: Zápasník Vémola by bol podľa starých pravidiel mŕtvy 10 978
  4. Miroslav Kocúr: Príklad Handzuš 8 611
  5. Ján Šeďo: "Vstupom do EÚ Slovenská republika zanikla", občaňák môžeme zahodiť. 7 774
  6. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 6 825
  7. Lukáš Fedor: Medická nie je pre medikov alebo ako sa štát správa k budúcim lekárom 6 712
  8. Adriana Boysová: Ako sa z paláca volá, tak sa z Ameriky ozýva 5 576
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu