LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. „Ide o tzv. rodinné matrice," doplnila Janka Dudinská a viac sme sa dozvedeli v rozhovore s ňou.
Sú skutočne pri sebapoznávaní dôležité návraty do detstva?
- Možno to nie je cesta pre každého, ale zo svojej praxe viem, že mnohým ľuďom ozrejmila ich konanie alebo pomohla pochopiť konanie iných k nim. Mám však známeho, ktorý tvrdí - načo ísť do detstva po odpovede, detstvo je ďaleko za nami, čo s tým narobím? Keďže viem, že práve tento človek mal v detstve problémy s otcom, je v ňom veľa bolesti. Rozumiem, prečo sa doň nechce vrátiť. Keby to však urobil, pochopil by, prečo dnes jeho stretávajú rovnaké situácie ako jeho otca kedysi. Otec ho neprijal ani vo chvíli, keď sa narodil. Nemal ho rád, pretože čakal dievčatko. Ďalšieho syna nechcel. Ako chlapec rástol, naučil sa, že nie doma dostáva lásku, ale v okolitom svete. Naučil sa, že doma nie je pocit bezpečia. Otec zbankrotoval, musel pracovať ako robotník. Súčasnosť? Ako dospelý chlap môj známy neznesie akúkoľvek autoritu. Je však v situácii, keď sa firma, kde pracuje, rozpadá a on cíti paniku. Keby mal odvahu pozrieť sa do detstva, pochopil by, že už raz podobnú situáciu zažil s otcom. Súčasne by pochopil, prečo panikári. Paniku by dokázal uvoľniť.
Vždy pomôžu pri problémoch v súčasnosti návraty do detstva?
- Vždy nejakým spôsobom riešia problémy zo súčasnosti. Poviem príklad. Raz som riešila prípad, s ktorým som nevedela pohnúť. Predostrela som ho na supervízii - na stretnutí psychológov. Týrané dievča. Bola po hospitalizácii, ale stále vo veľmi zlom psychickom stave. Týral ju jej priateľ. Na stretnutí sa ma psychológovia pýtali - podľa čoho by si poznala, že dievča je v poriadku? Asi vtedy, keby začala normálne fungovať a našla si prácu, povedala som. Vrátila som sa domov a na druhý deň telefón. Ona: neprídem na stretnutie, našla som si prácu. Mne mobil takmer vypadol z ruky. Jednoducho - keď vy riešite problém, rieši sa aj na mnohých iných úrovniach. Život akoby poťahoval nitky, ktoré k problému viedli. Verím, že stojí za pokus pustiť sa do poznávania svojho detstva. Tým človek prečisťuje nielen svoje vnútro, ale pochopí aj vzťahy okolo seba. My sme vychovaní hodnotiacim systémom, veľmi rýchlo a ľahko vieme ohodnotiť - čo je správne, čo nesprávne, ale pravda je niekde v strede.
Reálny život je teda odpoveďou na návraty do detstva?
- Ak niečo uvoľníme vo svojej mysli, pohnú sa veci v živote. My musíme byť zmenou, ktorú chceme mať vo svojom okolí. No odpovede na položené otázky môžu prísť aj v sne. Aj sny môžu byť kanálom.
Čo s autoritou v rodine? Hádky pred deťmi?
- Netreba sa pred deťmi hádať, ale netreba z prípadných nedorozumení medzi manželmi urobiť kŕč. Ak má otec tendenciu príliš rozkazovať a nerešpektuje ani manželku, je na manželke, aby menila situáciu. Jeho nezmení, ale postupnými krokmi môže práve žena meniť atmosféru v rodine. Nesmie mať pocit, že je zahnaná do kúta. Mala by si byť vedomá svojej hodnoty ako žena, človek. Potom sa môže autoritatívnemu manželovi postaviť a povedať - nie, nesúhlasím s tebou, darmo kričíš. Musí však manželka nájsť najprv svoju cenu a byť si jej vedomá. Každá zo žien hlboko v sebe vie, čo je správne, a vie obhájiť pravdu. Nehovorím, že je to jednoduché. Žijeme roky tak, ako žijeme a urobiť niekdy niečo inak, je oveľa ťažšie, ako to urobiť v starých koľajách. Po vychodenej cestičke sa ľahšie kráča.
STRETNUTIE S JEDOM
Keď sme si mali v krátkej meditácii predstaviť človeka, s ktorým máme niečo nevyriešené, predstavila som si ženu. Nerozprávame sa celé roky. V predstavách som ju mala objať. Obe sme sa v mojej predstave podvolili veľmi neochotne. Keď objatie povolilo, žena mi vložila do ruky darček. Aspoň podľa psychologičkiných slov. Ja som v dlani zacítila hada. Najprv krátke prekvapenie, potom sme sa s hadom zadívali do očí a ja som si uvedomila, že žena mi dala svoj jed. Chvalabohu, pomyslela som si, azda nevraživosť pominie. Hadie oči boli na vzpriamenej hlave spočiatku nepriateľské. Len zaútočiť. Postupne mäkli a ja som v predstavách otočila dlaň a pustila hada na rozkvitnutú lúku. Reálny život ukáže, či sme sa obidve dokázali zbaviť jedu medzi sebou. (Zážitok jednej z mikulášskych žien z meditácie, ktorú viedla Janka Dudinská.)
