Kriváň, vysoký 2494 metrov, dominuje nad hornoliptovskou kotlinou a je považovaný za vrchol s najkrajšími výhľadmi. Vedie naň modro značkovaný chodník od Jamského plesa a zelený od Troch studničiek.
Medzi prvými poznávateľmi Kriváňa boli baníci, ktorí na jeho svahoch ťažili zlato, antimon a cín už koncom 15. storočia. V súvislosti s baňami bol zaznamenaný aj prvý výstup na Kriváň. Štvrtého augusta 1773 naň vystúpil Jonas Andrej Czirbes, spišskonovoveský evanjelický kňaz a banský podnikateľ. V rokoch 1788 - 1805 na Kriváň vystúpil kartograf Karol Brixen, viacerí zahraniční učenci a vedci a v roku 1840 aj saský kráľ Friedrich August II.
Štúrovci a prvý národný výstup
V časoch poroby, sociálnej neistoty a národnej neslobody sa Kriváň stal miestom schôdzok a národných výletov slovenských rodoľubov a národných buditeľov. V septemmbri 1835 vystúpil na Kriváň G. F. Belopotocký, mikulášsky knihár a vlastenec so šiestimi druhmi.
Tradícia vlasteneckých, či národných výstupov na Kriváň bola však založená až 18. augusta 1841, kedy na jeho vrchol vystúpil G. F. Belopotocký spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, básnikom Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami. Výstup bol spojený s prípravou prvého slovenského časopisu Národnie novini.
Druhú národnú vychádzku uskutočnili slovenskí vlastenci po zasadnutí Tatrína v Liptovskom Svätom Mikuláši 29. augusta 1844. Na vtedajšie pomery boli výstupy na Kriváň úctyhodnými a zriedkavými výkonmi.
Z národných turistické
Po revolučných rokoch a prenasledovaní národovcov tradíciu výstupov na Kriváň oživil v roku pamätného Martinského memoranda v septembri 1861 Š. M. Daxner a Živena. V roku 1903 viedol výstup na Kriváň Kornel Stodola a v roku 1907 sa na ňom zúčastnil už staručký Andrej Kmeť. V roku 1912 viedol výstup na Kriváň Juraj Janoška st.
Prvý povojnový výstup na Kriváň uskutočnili začiatkom septembra 1919 členovia Tatranského spolku turistického pod vedením Miloša Janošku. Postupne sa výstupy stávali turistickými a strácali národný charakter. Ten nadobudli opäť až počas slovenského štátu zásluhou Ústredia klubu slovenských turistov a lyžiarov. Po druhej svetovej vojne nastala vo výstupoch na Kriváň desaťročná prestávka. Tradičné spoločné výstupy obnovil vtedajší Mestský národný výbor Vysoké Tatry 18. septembra 1955 v rámci Dní Tatier. Od roku 1958 účastníci dostávajú aj výstupové odznaky.
Dubček sa na Kriváň dostal až po 32 rokoch
Spoločný výstup na Kriváň sa stal opäť národným v roku 1968 zásluhou nadšencov zo Starého Smokovca, Popradu, Liptovského Mikuláši a Matice slovenskej. V pôvodnom termíne 23. - 25. augusta sa výstup neuskutočnil pre vpád spojeneckých vojsk na naše územie. Uskutočnil sa však 27. a 28. septembra ako prvý obnovený národný výstup za účasti 1500 osôb. Odvtedy sa národné výstupy na Kriváň konajú každoročne, od roku 1990 s obmedzeným počtom účastníkov.
V roku 1990 na Kriváň vystúpil aj Alexander Dubček, ktorý plánoval naň vyjsť v auguste 1968. Prišli však ruské tanky, a tak sa na Kriváň dostal až po 32 rokoch. Častým hosťom na Kriváni bol predseda Matice slovenskej Jozef Markuš. V roku 1999 vystúpil na Kriváň aj vtedajší prezident Rudolf Schuster
Minuloročný Národný výstup na Kriváň bol venovaný 40. výročiu prvého obnoveného národného výstupu.
Tohtoročný výstup je venovaný Janoškovi
Tohtoročný je venovaný 125. výročiu narodenia Miloša Janošku. Bol priekopníkom slovenskej turistiky a horolezectva vo Vysokých Tatrách a tvorcom odbornej literatúry o Tatrách v slovenčine. S jeho menom sú späté obnovené výstupy na Kriváň. Narodil sa v roku 1884 v Jasenovej, zomrel v roku 1963 v Liptovskom Mikuláši.
Tohtoročný Národný výstup na Kriváň sa uskutoční 15. augusta. Slávnostne ho otvoria 14. augusta v Tatranskej Polianke. Účastníkov výstupu privítajú na Kriváni 15. augusta o 11. hodine. Večer zapália v ATC Račkova dolina vatru, kultúrny program a posedenie pri táboráku.
Národný výstup na Kriváň pripravujú tradiční organizátori - Klub slovenských turistov Liptova, Matica slovenská, mesto Liptovský Mikuláš a mesto Vysoké Tatry.
