Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Najmenšie veľhory na svete robia najväčšie starosti

Milan Koreň pracoval dvadsaťjeden rokov v ekologických ústavoch SAV. Zúčastnil sa viacerých tímových krajinno-ekologických a experimentálnych výskumov Slovenska.

Milan Koreň je jedným z prvých výskumníkov, ktorí avizovali potenciálne negatívne dôsledky ponechania nespracovaných vývratov a polomov. Poukázal na súvislosti medzi povodňami a rizikami vzniku požiarov s premnožením podkôrneho hmyzu.Milan Koreň je jedným z prvých výskumníkov, ktorí avizovali potenciálne negatívne dôsledky ponechania nespracovaných vývratov a polomov. Poukázal na súvislosti medzi povodňami a rizikami vzniku požiarov s premnožením podkôrneho hmyzu. (Zdroj: ARCHÍV)

Napríklad, v Liptovskej kotline, Chočských vrchoch, Nízkych Tatrách, Malých Karpatoch a iných.

TATRY. Od roku 1990 bol vedúcim Výskumnej stanice Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Ťažisko jeho záujmu sa presunulo na Západné, Vysoké a Belianske Tatry a ich predpolie. Zmenilo sa aj zameranie výskumov, od základných k aplikovaným, smerujúcich k hlbšiemu poznaniu prírody TANAP-u a ich ochrane.

Bol jedným z vedúcich pracovníkov, ktorí sa podieľali na projekte MONTAN (projekt monitorovanie TANAP-u). Je spoluautorom návrhov bilaterálnej poľsko-slovenskej Biosférickej rezervácie Tatry, Programu starostlivosti o TANAP do roku 2000, Programu záchrany kamzíka a ďalších prakticky orientovaných projektov, návrhu územného členenia TANAPu na zóny a ekologicko-funkčné priestory a podobne.

Nedávno mali možnosť diváci vidieť reprízu História Tatier. Na výrobe televízneho filmu o najmenších veľhorách sveta sa podieľal aj Milan Koreň. Čo si myslí o tom, že je potrebné tieto témy viac medializovať?

- V čase amerikanizácie nezaškodí, ak sa Slováci v televízii obzrú po domove. Dozvedia sa, prečo sa nám páčia Tatry, ako vznikli a ako sa počas tisícročí vyvíjali. Je dôležité rozpoznať pozitívne a negatívne zmeny. Nejde len o takzvané rozvojové aktivity, s ktorými sa pracovníci TANAP-u stretávali od jeho vzniku, ale o základné koncepčné otázky ochrany prírody. Prekonávame krízu vyvolanú aj módnymi extrémistickými názormi časti ochranárov, spravidla tých, ktorí o histórii Tatier a ich prírode veľa nevedia.

Model severoamerického Yellowstonského národného parku nám podsúvali ako model ozajstného národného parku. Prehliadli, že keď výprava generála Washbruna prišla v roku 1870 do tejto oblasti, našla ju nekolonizovanú. I preto sa rozhodli zachovať prírodu s výmerou takmer 900-tisíc hektárov (ako Prešovský kraj) a neodovzdať ju do rúk súkromníkom.

Tatry nie sú Yellowston, ani výmerou, ani zachovalosťou prírody. Sú v civilizovanej, hospodársky dávno využívanej krajine. Keď začiatkom 20. storočia prišli do Tatier českí odborníci, užasli nad majestátnosťou tatranských štítov, hoci už vtedy bedákali nad stavom prírody.

V plánovanej chránenej oblasti (o pojme národný park ešte nehovorili) chceli vytvoriť udržateľné a rozvinuté racionálne hospodárstvo lesné, lúčne a poľovnícke. TANAP vznikol až v roku 1949.

Väčšina územia Tatier je neurbanizované alebo len menej urbanizované prostredie?

- Takmer celé Tatry sa v minulosti hospodársky využívali. Naši predkovia tam ťažili drevo. Boli tam rúbaniská, hole zostali pre pastvu dobytka a oviec. Ak pasienky pre stáda nepostačovali, rozšírili ich vypálením kosodreviny i časti vysokohorského vysokého lesa. Zákonnú povinnosť zalesniť vyrúbané lesy z rôznych dôvodov obchádzali alebo na rúbaniská vysadili hospodársky najžiadanejšie dreviny, hlavne smrek, neraz neznámeho pôvodu, čím podstatne zmenili druhové zloženie a celkový výzor lesov. Monokultúry, ako sa ukázalo, sú nevhodné pre národný park. Narušenie hornej hranice lesa a prestavba prevažnej časti lesov vyvoláva častejšie padanie lavín, zvýšené pôdno-deštrukčné procesy, vrátane erózie pôdy a nižší vodohospodársky efekt územia. Po vzniku parku sa usilovali rekonštrukčnými opatreniami aj výsadbami už pôvodným dendrogenofondom o obnovu stromovej a krovitej vegetácie pri hornej hranici.

Prečo sa veterná kalamita nazýva tatranská bóra? Akú má silu?

- Prvýkrát boli príznaky bóry opísané po veľkej veternej kalamite v roku 1915. Zo starších záznamov vyplýva, že odvtedy sa s väčšou alebo menšou silou zopakovala šesťkrát. Je to istý typ vetra, takzvaný studený padavý vietor, ktorý sa na južnej strane Vysokých Tatier neustále, hoci nepravidelne, opakuje. Názov bóra jej dal český klimatológ Josef Mrkos v roku 1925. V roku 1933 český lesník Gustáv Vincent vo svojej priekopníckej práci o lesoch Tatier tvrdí, že pripomína studené padavé vetry, vyskytujúce na pobreží Jadranu a je súčasťou tunajšieho anemo-orografického systému.

V novembri 2004 mala u nás silu orkánu s nárazmi o sile 12 Beaufortov stupňa, teda viac ako 118 kilometrov za hodinu, niekde až dvojnásobne viac. Takejto sile nemohol odolať žiadny lesný porast.

Ako vznikajú?

- Pri silnom severozápadnom prúdení v dôsledku nárazu mohutných vzdušných prúdov na Tatry. Tie sú pre ne geografickou bariérou a na istý čas spomalia ich pohyb. Na náveternej strane sa vzdušné masy akoby natlačia a potom s oveľa väčšou intenzitou prefučia cez sedlá a hrebene Tatier a búrlivo, ako mohutný vodopád padajú na záveternú stranu. Preskočia najvyššie položené strmé stráne asi v 700 - 1200 metroch nadmorskej výšky a narazia na lesné komplexy miernejšie skloneného reliéfu. Príčinou rozsiahlej kalamity v roku 2004 nebola nízka stabilita, „prevažne umelo vysadených smrekových monokultúr", ani „60-ročné lesnícke experimentovanie a ťažba", ako tvrdia protilesnícky naladení ochranári. Bóra nerozvrátila iba monokultúry, ale aj zmiešané, vekovo diferencované porasty.

Takže aj globálne klimatické zmeny sa podieľajú na rozpade našich lesov?

- Nesporne. Dnes by sme už nemali pochybovať o tom, že klíma sa mení. Nemôže nás pritom uspokojiť fakt, že klimatické zmeny sprevádzajú celý vývoj Zeme a že posledná, veľmi dramatická klimatická zmena - doba ľadová, skončila len pred 10-tisíc rokmi, a že aj po nej dochádzalo ku klimatickým osciláciám, ktoré významne poznačili nielen vývoj prírody, ale aj vývoj ľudskej civilizácie. V tatranskej oblasti v 90-tych rokoch minulého storočia došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu na severnej poľskej strane Tatier a začali sa rozpadávať vysokohorské smrečiny aj na našej strane, v javorinskej oblasti.

Dovtedy sa v takýchto nadmorských výškach podkôrny hmyz neobjavil. Neumožňovala to studenšia klíma. No, termo izočiary sa posunuli smerom nahor. Teplotné podmienky vo vysokohorských smrečinách už začali vyhovovať aj podkôrnemu hmyzu. Deficit zrážok oslabil odolnosť smreka. Podobne i na južných svahoch Tatier.

Premnoženie hmyzu naštartovala veterná kalamita. Tisíce kubíkov pre hmyz atraktívneho nespracovaného dreva zapríčinilo aktuálny stav, ktorý už žiadnymi prostriedkami nedokážeme zastaviť. Iba hľadíme, ako rýchlo na nevídane veľkých výmerách vyschýňajú smrečiny.

Ste prívržencom pokojného prirodzeného vývoja v spoločnosti i v prírode. Možno tento vývoj spomaliť?

- Tí, čo tvrdia o Tichej a Kôprovej doline, že je tu zachované územie, by mali poznať názory odborníkov spred päťdesiatich rokov. V Tichej jestvovalo iba niekoľko ostrovčekov lesov, ktoré boli človekom nedotknuté alebo len menej dotknuté a vyhovovali kritériám pralesovitých formácií. Na prevažnej časti územia boli rúbaniská, kalamitné holiny, salašiská a pasienky. Lesníci už vtedy považovali zachované pralesovité formácie za „boží chrám" a nikomu nedovolili sa ich ani len dotknúť. Bezzásahovosť nie je teda vymoženosť ostatných rokov. V Tatrách sa ako jeden zo spôsobov ochrany prírody uplatňuje od vzniku parku. Nie je to nič nové. Nová je požiadavka rozšíriť výmeru porastov s bezzásahovým režimom aj do monokultúrnych území. A to je absurdné, vôbec nesúvisiace s racionalitou ochrany prírody.

Naopak, je postavená proti nej. Aj lesné porasty v spodných častiach Tichej a Kôprovej doliny, rozvrátené vetrom v roku 2004, sú ponechané na zdĺhavý „samovývoj", bez záruky obnovy chýbajúcich druhov drevín autochtónneho tatranského lesa. Tamojšie polomy a vývraty, ktoré štátna ochrana prírody nedovolila spracovať, sú zdrojom podkôrnikovej kalamity.

Šíri sa nekontrolovane všade aj do štátnych i neštátnych zelených lesov. Až k hornej hranici lesa, teda do pôvodných porastov vzácnych limbových smrečín. Ak je najzreteľnejší výsledok snaženia extrémistických prúdov v ochrane prírody v TANAP-e v rokoch 1995 - 2005, urobte si každý vlastný úsudok.

Aká je podľa odborníkov budúcnosť lesov TANAPu?

- Podkôrniková kalamita sa rozširuje nebývalo rýchlo. Na veľkej časti územia zasiahla všetky smrečiny vo veku nad 60 rokov. Súvislý zelený veniec lesov okolo Tatier je minulosťou.

Ani porasty vysoko na stráňach Tatier, ktoré sme donedávna považovali za najhodnotnejšie a ekologicky najstabilnejšie, hmyz neušetrí. Boli našou pýchou.

Na rozdiel od porastov rozvrátených vetrom sa nachádzajú na strmých svahoch. Menej vitálna bylinná a trávna vegetácia sa na podhorských lokalitách pomerne rýchlo vyrovnala s výkyvmi mikroklímy.

Prvým problémom je urýchlená pôdna erózia, čo vyvoláva vodohospodárske ťažkosti, či už s kvantitou, alebo kvalitou vody. Obnova lesa bude pomalšia. Sucháre začnú po niekoľkých rokoch padať a ohrozovať ľudí. Myslím si, že na takýto stav začnú šomrať aj turisti. Nedajbože, aby niekto z nich doplatil životom, ako sa to stalo nedávno na Šumave v Českej republike.

MILAN KOREŇ

Jeden z prvých výskumníkov, ktorí avizovali potenciálne negatívne dôsledky ponechania nespracovaných vývratov a polomov. Poukázal na súvislosti medzi povodňami a rizikami vzniku požiarov s premnožením podkôrneho hmyzu. Podieľal sa na tvorbe projektov obnovy a ochrany lesa po kalamite. Z jeho podnetu vznikol v roku 2005 medzinárodný projekt pokalamitného výskumu. Hlavným cieľom projektu je vysvetliť vývoj lesných ekosystémov pri rôznych spôsoboch manažmentu kalamitného územia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Nechajte zamestnancov vybrať si služobné auto, oplatí sa vám to
  2. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  3. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  4. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  5. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  9. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  10. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 38 113
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 26 194
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 19 030
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 795
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 185
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 682
  7. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 821
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 540
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 142
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 856
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Testovali sa aj klienti Spišskej katolíckej charity

Chceli sa nechať otestovať, hoci sa na viacerých vzťahuje výnimka. Testovali ich v dôvernom prostredí Charitného domu sv. Kláry v Liptovskom Mikuláši.

Svätý Kríž: Máme fantastický a flexibilný odberový tím

Do Svätého Kríža chodia aj z okolitých dedín.

Ilustračné foto.

V Bobrovci majú dva odberné tímy, vyskladali si ich sami

Testujú aj obyvateľov susedného Trsteného.

Michal Pažitný a Jakub Lysý z DHZ Bobrovec.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odľahlé časti Zvolena na testovanie stále čakajú, odberné tímy tam nedorazili (minúta po minúte)

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Banská Bystrica, Lučenec, Žiar nad Hronom, Zvolen a ostatných okresoch BB kraja.

Nitra hlásila mimoriadny tlak na drive-in odberné miesta

Monitorujeme odberné miesta v okresoch Nitrianskeho kraja.

Na niektorých miestach dochádzajú testy, inde je situácia pokojná

Sledujeme celoplošné testovanie na Covid-19 a monitorujeme odberné miesta v okresoch Trenčín, Prievidza, Považská Bystrica, Púchov a ostatných okresoch kraja.

Už ste čítali?