Dovolenka v Poľsku mala pre Evu Pelachovú z Liptovského Hrádku svoje čaro.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Keďže Evu Pelachovú a jej rodinu more tohto roku neťahalo, vybrali si stredozemie u poľských susedov.
Mali ste presný plán cesty?
- Áno, mali sme presný plán. Známym sme dlhšie sľubovali, že ich prídeme navštíviť. Keďže žijú neďaleko Krakowa, rozhodli sme sa ešte doma, že navštívime za necelý týždeň Krakow s kráľovským hradom Wawel, soľnú jaskyňu Wieliczku, Nowý Targ, Zakopané a zo slovenskej strany Pieniny so splavom na pltiach.
Samozrejme, užili sme si aj pravý poľský vidiek na gazdovskom dvore. Z plánu sme nesplnili len Zakopané. Už sme boli v horúcich dňoch príliš unavení.
Nerobili dva rozdielne slovanské jazyky problémy?
- Nie, známi žijú na území, ktoré kedysi patrilo Slovensku, a tak napríklad deti majú možnosť v škole si vybrať ako nepovinný jazyk slovenčinu. Môj manžel, keďže takmer každé prázdniny v detstve prežil v Poľsku, vie jazyk.
Zaujímavé boli stretnutia s poľskými deťmi našich známych. Nehovorili s nami normálne po slovensky. Vždy nám odpovedali po poľsky. Keď som už ani na tretí raz nerozumela, čo mi vravia, vytasili sa so slovenčinou.
Celkovo sme sa však lepšie dorozumievali so staršími Poliakmi, ako s mladými. Tí rozumeli menej. Naši domáci vedeli hneď prepnúť do slovenčiny. Ich deti boli aj na výmennom jazykovom pobyte na Slovensku v Levoči.
Ako na vás pôsobil kráľovský hrad Wawel v Krakowe?
- Kráľovský zámok Wawel s katedrálou leží na ľavom brehu Visly na vápencovej skale nad Krakowom. K Wawelu majú Poliaci veľmi vrúcny vzťah. Bolo to sídlo poľských kráľov a mnoho z nich v jeho priestoroch bolo korunovaných.
Prezreli sme si nádherné kráľovské apartmány, nádvorie a upravené záhrady. Neprešli sme celý zámok z časových dôvodov. Zišli sme však dolu do Starého Mesta v Krakowe, kde nás upútali konské záprahy s vozmi. Kone aj vozy boli vyleštené, žiarili čistotou.
Čo vás upútalo vo Wieliczke?
- Vo Wieliczke je soľná baňa. Dnes sa už v nej soľ neťaží. Je tam múzeum a prekrásna katedrála s oltárom a množstvom sôch. Všetko je zo soli. Pravidelne každú nedeľu sa v katedrále konajú omše. Vstup je voľný a úplne zadarmo.
Pri vstupe do jaskyne sme najprv zišli po 380-tich schodoch do podzemia. Bolo to asi 64 metrov pod zemou. V bani je 9 poschodí a siahajú do hĺbky 327 metrov. Trasa, ktorú sme absolvovali, má 2,5 kilometra, ale znamená až 259 kilometrov. Teplota vzduchu sa celý rok drží na 14-tich stupňoch Celzia.
Ťažbu začali v 13. storočí a vyťažili sedem a pol milióna metrov kubických soli. Dôvodom je historická hodnota bane, ktorá dostala prednosť pred hospodárskym významom.
Soľná baňa tvorí podzemné mesto. V roku 1994 ju zapísali do Prvého zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. V roku 1994 dostala od prezidenta krajiny štatút Historického monumentu.
Ročne ju vraj navštívi 750-tisíc turistov z celého sveta, navštívili ju, napríklad aj Mikuláš Kopernik, Johann Wolfgang Goethe či Frederik Chopin. Trasa je prispôsobená aj návštevníkom na invalidných vozíkoch.
Aký je život na poľskom vidieku?
- Veľmi ťažký, podľa mňa. Žili sme niekoľko dní na typicky gazdovskom dvore, kde chovali päť kráv, prasatá, kury, mačky, psa. Domáci si nemôžu celý rok dopriať dovolenku, pretože zvieratá potrebujú ich každodennú pozornosť.
Vstávajú ráno veľmi skoro. Už o piatej bijú zvony na blízkom kostole. Vraj preto, aby sa domáci mohli od piatej do šiestej modliť, potom nasleduje práca na gazdovstve.
Nezvykla som si počas celého pobytu na vyzváňanie zvonov. Bili totiž každú štvrťhodinu. Teta sa však vytešovala, že má blízko na omše a vždy vie, koľko je hodín.
Akí starí sú vaši známi?
- Domáci pán Roman má 37, jeho žena Elena 31 a majú dvoch synov, oni žijú bez dovolenky. Myslím, že nemajú ľahký život. Napríklad, mlieko, ktoré vydoja, odovzdávajú a dostanú zaň len veľmi málo peňazí.
