PODBANSKÉ. „Napĺňa sa najpesimistickejší scenár, ktorý po kalamite v roku 2004 vypracovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene. V Tichej a Kôprovej doline je už odumretých 20 percent smrekových porastov na ploche vyše 400 hektárov," konštatoval na včerajšom novinárskom dni priamo v teréne riaditeľ Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) Peter Líška. Pripomenul, že kým do roku 2002 boli bezzásahové
územia podstatne menšie a vzťahovali sa len na lesy nezmenené človekom, teda prírode blízke, po tomto termíne prišiel iný pohľad na ochranu zrejme podľa vzoru amerických parkov, kde však človek prírodu
nikdy nevyužíval.
Vytvorilo sa rozsiahle bezzásahové územie v lesoch, ktoré boli stáročia využívané a obhospodarované človekom a kde už prirodzené procesy fungovať nemôžu. Výsledkom je ich deštrukcia a celoplošné odumieranie. Argumentáciu niektorých ochranárskych organizácií, že počet lykožrútov rapídne poklesol, považuje za zavádzajúcu. Vysvetlil, že v Tichej a Kôprovej doline už žiadne feromónové lapače nie sú, takže štatisticky je výskyt lykožrútov nulový.
Predseda urbariátu vo Východnej Pavol Vechter potvrdil, že kôrovec ďalej postupuje a do štyroch rokov padnú aj dnes ešte zelené stromy. „V Tichej doline budeme žiadať majetkovú ujmu. Je to bezzásahový režim, s tým sa zmierime, ale kto nám nahradí škody, ktoré spôsobuje lykožrút v okolitých porastoch, keďže v priaznivých podmienkach má dosah aj 15 až 20 kilometrov. Rozdiel v cenách zdravého a lykožrútom napadnutého dreva je vysoký. Boli tu ministri, sľúbili riešenie, ale podnes sa nič nedeje".
Počet odumretých stromov sa podľa lesníkov neustále zvyšuje. Od kalamity v novembri 2004 poškodil lykožrút v území spravovanom Štátnymi lesmi TANAP-u viac ako 1.500.000 stromov na ploche 5.000 hektárov. Napadnuté sú okrem pôvodných lesov aj lesné biotopy európskeho významu. Lykožrútom spôsobená kalamita predstavuje v súčasnosti 56 percent plochy poškodenej veternou smršťou.
Podľa lesníkov nemalá zodpovednosť padá na plecia tých, ktorí sa podpísali pod rozhodnutia brániace pokračovať v asanácii vetrovej kalamity tak, aby sa tam nemohol premnožiť podkôrny hmyz. „Odchádza nám aj ten najvzácnejší predmet ochrany - pralesovité spoločenstvá, hlavne limbové smrečiny pod masívom Kriváňa, ktoré sme tu mali ako jeden klenot Karpatského oblúka," uviedol P. Líška.
Riaditeľ Štátnych lesov TANAPu upozornil tiež na lykožrútom zničené stromy napríklad v oblasti Hrebienka a v ďalších turisticky atraktívnych lokalitách. Turistické chodníky ohrozuje erózia a turistov suché stromy. Podľa Líšku návštevníci Tatier už na situáciu upozorňujú.
