LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Člen posádky Apollo 15 prišiel do Liptovského Hrádku v sprievode anglického kňaza Vica Jackobsona. Obaja prijali pozvanie Bratskej jednoty baptistov. Zúčastnili sa stretnutí najskôr vo Vavrišove a potom v hrádockom kultúrnom dome. Prišlo tam okolo 1500 ľudí.
V tvári mal hlboký pokoj
Peter Laučík o tom v roku 1990 pre noviny Liptov napísal: „Na jeho tvári sa rozprestieral hlboký pokoj a vyrovnanosť. Ani náznak nervozity z preplnenej sály, ani náznak rozpakov z položených otázok. Bola v ňom skromnosť a pokora, ktoré harmonicky prechádzali do nefalšovanej hrdosti a sebaistoty. Akoby stále sedel v kozmickej lodi a neomylne ju viedol k svojmu cieľu."
Všetko sa začalo veľkým snom brata Milana Dzuriaka. Počas socializmu ho na ateistickej výchove presviedčali, že sa veda a náboženstvo vylučujú. Učili ho, že viera v Boha je iba pre nevzdelaných a starých. Jeho to ako veriaceho človeka trápilo a urážalo. Vedel, že je veľa veriacich ľudí, ktorí boli uznávanými vedeckými pracovníkmi.
Irwina pozvali do Liptova
V lete 1971 sa dozvedel, že jeden z členov posádky Apolla 15 je veriaci. Rozmýšľal o tom, že Irwina pozve do svojej rodnej obce, Vavrišova, aj keď to bolo za socializmu absurdné. V roku 1989 sa stretol s anglickým evanjelikom Vicom Jackobsonom a zdôveril sa mu. Vico mu povedal, že sa s Irwinom dobre pozná, a že sa s ním stretáva. Rýchlo sa dohodli a poslali Irwinovi pozvánku. On sľúbil, že príde.
Po zmene politického vedenia mu už nič nestálo v ceste. Pätnásteho mája Irwin navštívil Prahu a stretol sa s prezidentom Václavom Havlom a 17. mája prišiel do Vavrišova. Bratovi Milanovi venoval na pamiatku obrázok lunárneho modulu na Mesiaci.
James Benson Irwin sa narodil 17. marca 1930 v Pittsburghu v Pensylvánii. Mal škótsko-írsky pôvod. Ako ôsmy človek kráčal po Mesiaci. Mladosť prežil v Colorado Springs. Študoval na vysokej škole v Salt Lake City v Utahu. Stal sa z neho námorný inžinier. V štúdiu pokračoval na univerzite v Michigane, odbor letecké inžinierstvo.
Pred misiou Apollo robil skúšobného pilota. Mal aj nehodu, utrpel ťažké zlomeniny, stratu pamäti a skoro prišiel o nohu. V apríli 1966 ho prijali do NASA, americkej vesmírnej agentúry. Do vesmíru letel s A. M. Wordenom a D. R. Scottom z mysu Canaveral 26. júla 1971. Z NASA odišiel o rok neskôr. V auguste 1991 zomrel na infarkt.
