LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Športové zápolenie pod názvom Parkinsoniáda sa však stalo skutočnosťou. Jeho prvý a druhý ročník sa uskutočnil na Morave. Na prvom boli len dvaja Slováci, tohto roku ich za športom vycestovalo viac. Bol medzi nimi aj Ján Krnáč zo Zvolena, ktorý plánuje tretí regionálny klub parkinsonikov na Slovensku založiť 17. septembra vo Zvolene. Zatiaľ spolupracuje s mikulášskym klubom. O práci v klube, súťažení, ale najmä o prekonávaní seba samých sme sa rozprávali s Ľudmilou Kokoškovou z Liptovského Mikuláša.
Prečo vznikol regionálny Klub parkinsonikov práve v Liptovskom Mikuláši?
- Na jeseň bude tomu rok, keď sme sa v Liptovskom Mikuláši neformálne stretli prvý raz záujemcovia o vytvorenie regionálneho klubu parkinsonikov pre oblasť severného Slovenska. Po rôznych peripetiách a viacerých stretnutiach sme dali dohromady prípravný výbor a podali žiadosť o registráciu nového občianskeho združenia, aby sme klub legalizovali. Keďže v Košiciach bolo viac mladších a aktívnych nadšencov, zvolili sme možnosť, že sídlo Spoločnosti Parkinson Slovensko, občianskeho združenia, bude v Košiciach, ale s celoštátnou pôsobnosťou. Združenie bolo zaregistrované na ministerstve vnútra a vytvorili sme dva regionálne kluby. Jeden v Liptovskom Mikuláši, druhý v Košiciach.
Všetci členovia klubu sú parkinsonici?
- Nielen oni, ale aj rodinní príslušníci. Náš klub má sedemnásť členov. V septembri sa však dvaja odčlenia, lebo vo Zvolene vzniká ďalší klub a možno sa do jesene podarí zaktivizovať aj parkinsonikov z Bratislavy a okolia. V Liptovskom Mikuláši máme členov z mesta, ale aj z okolitých obcí a tiež z Dolného Kubína, Martina a Žiliny. Plánujeme v budúcnosti zabezpečiť aj spoločné cvičenia. V súčasnosti najmä informujeme členov o aktuálnych zmenách zákonov a iných záležitostiach, týkajúcich sa parkinsonikov.
V neposlednom rade sú medzi parkinsonikmi dôležité osobné kontakty, duševná podpora, pretože asi tretina z nás užíva antidepresíva, a preto je prospešné nájsť si svoj okruh priateľov a medzi seberovnými sa zbaviť komplexov. Z tohto pohľadu je vynikajúcou akciou práve parkinsoniáda. Minulý rok toto slovo prvýkrát zaznelo na Morave, kde sa uskutočnil 1. ročník parkinsoniády v mestečku Dubňany pri Hodoníne.
Zúčastnili ste sa na nej?
- Áno. Na 1. ročníku sme boli zo Slovenska len dvaja. Akcia ma však uchvátila a tento rok som išla na ňu znovu s veľkou radosťou. Navyše, Slovensko sme už reprezentovali šiesti, dvaja z Liptovského Mikuláša. Štyria súťažili v družstve, dvaja ako jednotlivci. Bolo to veľmi vydarené športové podujatie a ja som bola šťastná, že aj moji kolegovia zažili na vlastnej koži úžasnú atmosféru súťaživosti a vzájomnosti. Pre mňa zostáva nezabudnuteľným zážitkom vlaňajšia scénka pri hre kolky. Staršia pani o paličke sa snažila hodiť guľu, ale akosi jej to nešlo - opierať sa jednou rukou o paličku a druhou hádzať. Po dvoch márnych pokusoch si naraz zahrešila, hodila paličku o zem a hrala. Bez paličky, a išlo to. A takto prekonávali viacerí samých seba.
Ako vyzeral tohtoročný 2. ročník parkinsoniády?
- Súťažili sme v disciplínach podľa vlastného výberu. Ponuka súťaží? Pétangue, stolný tenis, bowling, šípky, hod krúžkom, hod loptou do koša, kop do bránky, pretláčanie rukou, šachy a ako prekvapenie curling „nasucho".
Podujatie bolo s medzinárodnou účasťou: prišiel poľský tím a my, aj keď si dosť ťažko zvykáme na nálepku „zahraničie". Organizátorom patrí naše uznanie, všetko klapalo, len chýbal čas na dlhšie debaty a zoznámenie sa s ďalšími kolegami. Náklady sme si hradili sami, ale myslím, že nikto z nás neľutuje. Stretnutie v modernej športhale Želva bolo stimulujúce. Každý siahol až na dno svojich síl, ale všetci sa dokázali radovať z pohybu a z toho, že sa dokážu, napriek chorobe, športovať, prekonať ostych a uvoľniť sa.
Akcia bola krásnou manifestáciou súdržnosti, pochopenia srdečnosti, bezprostrednosti, ochoty a ľudskosti. Nebola len o športe. Nadväzovali sa tu priateľstvá, vymieňali skúsenosti, lekári z Brna prezentovali zdravotné pomôcky vhodné pre parkinsonikov.
Uvažujete niečo podobné zorganizovať v budúcnosti aj na Slovensku?
- Zorganizovať na Slovensku podobnú akciu zatiaľ zostáva len snom. Ale nič nám nebráni trénovať a pripravovať sa na ďalší ročník.
