RUŽOMBEROK. Vyleštených dvadsaťpäť motocyklov Manet M90 stálo v jednom rade v sobotu na ružomberskej Mostovej ulici. Ich majitelia prechádzali okolo, pokukovali po „súperových" kvalitách alebo odpovedali na zvedavé otázky obdivovateľov jednostopových vozidiel. Mnohí z nich ešte svoje lásky opravovali, čistili karburátory, kontrolovali sviečky. „Manet je super láska, ale keď sa zohreje, nie a nie naštartovať," zasmial sa organizátor 4. ročníka celoslovenského zrazu historických motocyklov Manet M90 a predseda AMK Ružomberok Marián Sila. Napriek tomu je Manet aj jeho láskou. Najazdil na ňom stovky kilometrov, napríklad, aj celú cestu z Ružomberka do Bratislavy a späť. „Niektoré idú bezpečne, niektoré treba doladiť," doplnil.
Marián Sila, organizátor zrazu historických motocyklov. FOTO: AUTORKA
Jedinečný ružombersko-celoslovenský zraz
Zrazy motoriek - veteránov nie sú bežnou záležitosťou na Slovensku, a tak ružomberský svojím štvrtým ročníkom hrá prím. „Je to jediný zraz na Slovensku s týmito motorkami," potvrdil M. Sila. „Keď sme kedysi chodievali na zrazy s Manetami, bol problém s ich rýchlosťou. Každý si preto zobral rýchlejšiu a bezpečnejšiu motorku, aby došiel do cieľa. Manety šli do úzadia, ale keďže sú mojou láskou, rozhodli sme sa pred štyrmi rokmi jedenásti ich majitelia usporiadať zraz motoriek - veteránov." Marián Sila našiel podporu pre benzínovú lásku aj u svojej manželky Marici, s ktorou na skútri prejazdili celé Slovensko.
„Manet M 90 je motorka, ktorá bola na Slovensku prvá vyrábaná sériovo v rokoch 1947 až 1951," doplnil organizátor. „Každý rok mal svoje zvláštnosti aj farby. Jeden rok boli motorky vyrábané v červenej, ďalší v zelenej, modrej, bielej farbe. Rozdiel bol aj v prevodovkách či riadidlách. Niektoré mali tachometer, iné nie. Nemáme presne zmapované, koľko je takýchto motoriek na Slovensku. Na zrazoch sa stretávame väčšinou priatelia a známi, ale postupne sa mi ohlasujú ľudia z celého Slovenska."
Keď začínali motorkári organizovať zrazy, na ktorých predvádzali svoje lásky, bolo ich len jedenásť priateľov. Na sobotňajšom stretnutí v Ružomberku ich bolo už dvadsaťpäť. Deň však nestrávili len v meste. Prešli časťou dolného Liptova, zastavili sa v Bešeňovej a skončili v Hrabove.
V jednej rodine láska na druhú
V koženom oblečení sa nad synovou motorkou skláňal Ružomberčan Pavol Bodi. Napriek tomu, že sa na nej zaniesla tryska a museli so synom prečistiť karburátor a skontrolovať sviečku, mu úsmev neschádzal z tváre. Syn Peter nemal na rozhovor pri oprave čas, rozhovoril sa otec: „Medzi moje prvé motorky patrili Manet, Pionier, skúter 100 a Jawa 250, ktorá má už päťdesiat rokov. Doma máme dvanásť pojazdných motoriek. Všetky po dve, jednu synovi, jednu mne."
Ružomberčan Pavol Bodi so synom Petrom. FOTO: AUTORKA
S motorkami vraj začal otec a syn, keď, podľa otcových slov, vyzrel, tiež sa chytil. Motorky sú záľubou náročnou na čas aj na peniaze a dvojica otec - syn ich získava rôzne: „Niečo sme kúpili, niečo zložili. Technicky sme dosť zdatní, ale lakírnici nie sme, potrebujeme aj pomoc." Čo manželka na záľubu? „Najprv si myslela, že to nemáme v hlave celkom v poriadku, teraz si zvykla," uzavrel P. Bodi starší.
Manet M90
Manet M-90, prvé sériovo vyrábané jednostopové vozidlo na Slovensku s dvojpiestnym motorom, bol prvým povojnovým motocyklom nižšej kubatúry. V rokoch 1947 až 1951 ho vyrábali v Považskej Bystrici. Bol vraj pomenovaný podľa hory Manín, ktorá sa týči nad mestom. Jeho jedinečnosťou boli široké riadidlá a motor, ktorý preslávil Maneta 90 dvoma piestami vedenými v jednom valci s jedným kľukovým mechanizmom. Za niekoľko málo rokov v Považskej Bystrici vyrobili vyše 37-tisíc Manetov 90. Po tomto motocykle prišla v roku 1955 nová éra, éra Pionierov, ktorá začala Jawou 50. Na prvej prezentácii sa Manety zúčastnili na pražskom autosalóne v roku 1947. Predstavitelia továrne jeden motocykel darovali v roku 1948 pri príležitosti zvolenia za prezidenta aj Klementovi Gottwaldovi. Roky ho používali na Pražskom Hrade a neskoršie bol premiestnený na hrad Kámen pri Pacove v Čechách. Manet menil každý rok aj farby: na červeno lakovaný bol v roku 1948, v ďalších rokoch pribudol bledomodrý variant, potom svetlomodrý v kombinácii s matnou bielou a červenými linkami, tmavozelený v kombinácii s chrómom a zlatými linkami.
