Prechádzka so Zdenkou Kočtúchovou po brehu Váhu bola zážitkom. Vedela zaujímavo rozprávať o všetkých rastlinách, okolo ktorých sme prechádzali, ale prezradila čo-to aj o prírodných bytostiach.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Som dievča z dediny, bývala som dvadsaťštyri rokov v Dovalove, rovnako dlho bývam v Liptovskom Hrádku," prezradila Zdenka Kočtúchová. Občas sa zohla za rastlinkami, ktoré rástli medzi bytovkami na hrádockom sídlisku Prekážka. „Bylinky som začala zbierať spolu s rodičmi ako malé dievčatko. Mali sme svoje miesta na ich zber a najčastejšie sme zbierali prvosienku, podbeľ, bazu, lipu, šalviu, alchemilku či prvú jarnú žihľavu."
K bylinkám, ktoré spoznala počas detstva, sa vrátila, keď sa jej narodili deti. Najmä staršia Deniska bola často chorá, a tak jej začala miešať čaje. Riadila sa intuíciou, niečo naštudovala z kníh od Márie Trebenovej. Nerobila jej vraj silné čaje, aj dnes odporúča pre deti len slabo vylúhované bylinky, ale súčasne so zberom a prípravou čaju prosila vyššie sily o pomoc. „Začala som používať aj modlitby a prosby za dieťa, aby jej bylinky pomohli. Čaje potom úplne inak účinkovali. Lepšie. Život ma doviedol k tomu, aby som takto chápala pomoc byliniek a pomoc zhora."
Nežijeme v sterilnom svete
Je rozdiel medzi tým, keď Z. Kočtúchová kedysi s rodičmi zbierala bylinky a v súčasnosti? „Určite. Čistejších miest bolo viac. Napríklad, v súčasnosti na hrádockej hrádzi by sa už bylinky zbierať nemali. Jednak je blízko kotolňa, jednak veľa áut a veľa ľudí na hrádzi aj venčí psíky. Určite by som si nedovolila v takomto prostredí zbierať rastlinky. Možno však na druhej strane by sme si mali občas odtrhnúť aj z nie celkom čistých byliniek, pretože nežijeme v sterilnom prostredí a náš organizmus by si mal aj cez jemne znečistené bylinky vytvoriť imunitu. Nemôžeme sa predsa oddeliť od prostredia, v ktorom žijeme a treba si zvyknúť aj na horšie prostredie. Možno už čistejšie nebudeme mať."
Napriek tomu sa bylinkárka nezohla za bylinkami, okolo ktorých sme prechádzali, ich zber si nechala na čistejšie miesta ďalej od mesta.
Ktoré bylinky možno ešte v týchto dňoch zberať? Napríklad, sedmokrásku, mladé rastlinky žihľavy, materinu dúšku, vres, skorocel, pamajorán, hluchavku bielu, ďatelinu či myší chvost. V záhradkách ešte aj mätu, medovku, machovku alebo nechtík. Všetky tieto bylinky sme na jesennej prechádzke prvý septembrový týždeň našli. Mladá žena však prezradila, že je niekoľko byliek, za ktorým sa musí nachodiť viac.
Aké choroby nás trápia
Zdenka Kočtúchová sa bylinkám venuje viac ako desať rokov. Ľudia si k nej chodia po rady o bylinkách, chcú riešiť svoje zdravotné problémy. S čím sa najviac na ňu obracajú?
„Jednoznačne je to trávenie. Myslím, že v súčasnosti je veľa ľudí, ktorí nevedia stráviť situácie, ktoré im prichádzajú do života, alebo sa im bránia. Tak si narušia fyzické, skutočné trávenie." Potom je to vraj vysoký krvný tlak, cholesterol a dýchacie cesty. Zdenka za fyzickými problémami však vidí psychické, duševné a duchovné príčiny.
Len bylinka často nestačí
„Vždy pripomínam tým, ktorí dostávajú bylinky odo mňa, že nestačí len z nich piť čaje, prípadne inak ich použiť," doplnila Z. Kočtúchová. „V prvom rade treba pochopiť, prečo choroba prišla. Ona je pre človeka pomocníkom. Keď príde, netreba sa jej brániť ani bojovať proti nej.
Často, napríklad, počúvame, že niekto bojuje proti rakovine. Netreba bojovať, chorobu treba prijať a pochopiť, prečo prišla, čo nám chce povedať, čo nás chce naučiť. Ak to pochopíme a začneme meniť veci, choroba sa podvolí bylinkám či liekom a nebude sa k nám vracať. Samozrejme, ak už veľmi poškodí telo, často sa organizmus nedá vrátiť do pôvodného stavu. Bylinky sú však veľkým pomocníkom, ale vnútro človeka, zmena postoja k životu v myslení a konaní je to najdôležitejšie."
Dôležité sú, podľa Z. Kočtúchovej, aj myšlienky človeka. Žiadna myšlienka sa totiž nestráca. Je to energia a ak vysielame negatívne, zlé myšlienky, visia nad nami a spätne nás a náš život ovplyvňujú. Keď vysielame dobré myšlienky, tie nás potom láskajú a pozitívne nalaďujú.
Príroda nám aj sama, podľa Zdenky, signalizuje, ktorú rastlinku potrebujeme. Tá sa samočinne zaseje v záhradke. „Podľa pohľadu do záhradky môžeme vidieť, s akými chorobami ľudia v dome žijú. Ak sa zaseje, napríklad púpava, s istotou viem povedať, že človek nemá celkom zdravú pečeň. Ak sa zaseje prvosienka či podbeľ, problémy sú s prieduškami."
Prírodné bytosti nevidíme
V súčasnosti sme sa od prírody veľmi odklonili a veľa vecí, podľa Zdenky Kočtúchovej, nevnímame. „Okrem nás v prírode existujú prírodné bytôstky, ktoré sa starajú o rastliny a stromy. Často ich však už nevnímame, pretože žijeme pre úplne iné hodnoty. Keby sme viac milovali prírodu a každú rastlinku v nej, určite by sme ich cítili alebo videli. Ja mám prírodu veľmi rada a cítim ich.
Náš kraj je nádherný a Západné Tatry nám dávajú obrovskú silu. Chodievam často do prírody a nabíjam sa v nej. Les, voda, slnko, modrá obloha, to sú moje živly. Viem, kde mám ísť, keď sa cítim vyčerpaná, viem, kde sa mám posadiť, s kým sa porozprávať - aj v prírode s bytosťami, ktoré v nej žijú. Posielam im lásku a ona sa mi vracia. Vtedy ti ostane miesto na prijímanie, keď dáš. Nemôžeme skôr zobrať, kým nedáme. Lásku, pozornosť, vďačnosť. Potom sa nám všetko dostane naspäť."
Zdenka aj prezradila, prečo nám les dáva veľa energie. „Keď ideme do prírody, kde je ticho a čisto, cítime sa v ňom veľmi dobre. Prečo? Lebo aj bytôstky, ktoré v lese žijú, sa postarajú, aby v ňom bolo dostatok energie. Vdychujú všetkým rastlinám a stromom lásku. Mnohokrát sa tieto bytosti v strome zhmotnia a v jeho kmeni vidíme, napríklad oči, črty tváre, celú tvár. Jemnocitný človek takéto veci vidí. V lese, kde však ľudia pracujú s ťažkou technikou, prírodné bytosti utečú a v takom prostredí sa necítime dobre, takému lesu totiž chýba energia."
Zdenka Kočtúchová prírodné bytosti začala vnímať po prečítaní knihy o nich. Vtedy už bola vnútorne na bytôstky nastavená a zacítila ich. Každý deň po prebudení vraj posiela pozdrav stromom, rastlinám, ľuďom, prírode. Sprostredkúva lásku všetkému, čo stretáva cestou do práce.
Zdenkine rady, ktoré pomôžu zdravým aj chorým
Lupienky z kvietkov ľalie bielej zo záhradky namáčam do ražnej pálenky a potom prikladám na ťažko hojace sa rany. l Slimačí sliz so slanou vodou je dobrý na popáleniny.
Očianka, ktorá kvitne v tomto období, je veľmi dobrá na umývanie preťažených alebo slabých očí, pri zápale spojiviek, ale aj na prípravu čajov. Rovnako pri vredoch, duševnej únave, lieči nespavosť.
Nechtík, ktorý pestujeme v záhradkách, je dobrý na trávenie, priaznivo pôsobí na pečeň, žlčník a obličky. Takisto je podpornou bylinkou pri všetkých druhoch rakoviny. Nechtíkové masti zas dokážu zjemniť pečeňové a starecké škvrny na pokožke.
Lopúch čistí krv, preto sa hodí na kožné problémy, ale používam ho aj pri bolestiach kĺbov. Treba odrezať čerstvý lopúch, priložiť na boľavé miesto. List po chvíli zhnedne a vtedy ho treba vymeniť za čerstvý. Listy prikladať dovtedy, kým na postihnutom mieste neostanú zelené. Vtedy vytiahli už bolesť. Ak je pokožka citlivá alebo rastlinka príliš silná, treba miesto pred priložením bylinky natrieť slabučkou vrstvou nechtíkovej masti.
Úžasné skúsenosti mám so zázvorom. Nie je to síce bylinka, ale koreň a pomohol mnohým mojim známym. Poradila mi ho jedna ružomberská masérka. Čerstvý nastrúhaný zázvor používame na cysty na maternici, prsníkoch a obličkách. Zázvor nastrúhame na umelohmotnom strúhadle, pridáme trochu hladkej múky a vody a zmes cez dvojitý obväz priložíme na miesto, kde sa cysta nachádza. Pokožku pod obkladom natrieme nechtíkovou masťou, aby zmes nespálila pokožku. Prikladáme ju každý večer medzi 19. a 21. hodinou sedem dní.
