Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Kopce sú popísané spleťou starých banských cestičiek

Zlato, striebro, železo aj meď sa v minulosti ťažili v dnešnej Vyšnej a Nižnej Boci. Prvá zmienka o zlate je z roku 1285, v roku 1558 padol rekord. Šesťdesiat kilogramov zlata asi spôsobilo, že Boca bola Zlatá.

Už vchod do Vyšnej Boce hlása, aká bola história dediny.Už vchod do Vyšnej Boce hlása, aká bola história dediny. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

Zlato, striebro, železo aj meď sa v dávnej minulosti ťažili v dnešnej Vyšnej a Nižnej Boci a ich okolí. Prvá zmienka o zlate pochádza z roku 1285, v roku 1558 padol dokonca rekord. Šesťdesiat kilogramov zlata zrejme spôsobilo, že Boca bola odrazu Zlatá.

VYŠNÁ BOCA. Banská činnosť minulých dôb v okolí oboch Bocí zanechala značné stopy dodnes. K najzreteľnejším dokladom niekdajšieho rozsahu na Bociach je okolo sto štôlní, vyše stopäťdesiat háld a veľké množstvo prepadlísk, kutacích rýh a jám, ako aj starých ciest

Projekt postavila na špecifikách svojej obce

„Okolie lemuje doslova spleť cestičiek," potvrdila starostka Vyšnej Boce Ľubica Trégerová a keďže ako pravá Bocianka je hrdá na minulosť svojich predkov, podala projekt na zviditeľnenie banskej histórie obce pod názvom Zlatá Bocká cesta. „Na základe výzvy Žilinského samosprávneho kraja som sa rozhodla postaviť projekt na historických danostiach nášho územia," doplnila starostka. „Máme obrovský prírodný a historický potenciál, ktorý môže byť podporou pre ďalší rozvoj turizmu a cestovného ruchu." Projekt bol financovaný z obecnej pokladne sumou vyše tisíc deväťsto eur formou finančného a nefinančného vkladu.

Zlatá Bocká cesta bude súčasťou Európskej

Projekt Zlatá Bocká cesta je pripravený a už čiastočne realizovaný tak, aby bol súčasťou Slovenskej banskej cesty, ktorý zas nadväzuje na Európsku banskú cestu. „V dedine a jej okolí sme vytipovali miesta, ktoré chceme zviditeľniť a ktoré hovoria o bohatej banskej činnosti v minulosti. Ich zviditeľnenie je určite prínosom pre celý región," informovala starostka.

Krajina okolo riečky Bocianka, najmä jeho horná časť, je doslova posiata perličkami banskej histórie, a tak jej najhornejšia časť bola v roku 1978 zahrnutá do areálu NAPANT-u.

Vytipovali si šesť miest, ktoré hovoria o histórii

Zatiaľ Zlatá Bocká cesta zahŕňa šesť miest v obci a jej najtesnejšom okolí. Jedným z nich je Vyšnobocký medokýš, žriedlo minerálnej železitej vody, pri ktorom každá skala má farbu hrdze.

„Práve voda a kamene okolo sú znakom, že vyteká z podzemia, kde sa tiahli alebo ešte aj sú žily železa. Všetky naše studničky sú zvláštne tým, že vytekajú z bývalých štôlní a sú poznačené nerastom, ktorý sa v nich ťažil," prezradila starostka.

Návštevníkov víta plno naložený banský vozík

Súčasťou projektu je aj vstup do Vyšnej Boce. Návštevníkov tam víta plne naložený banský vozík a jednoznačne našepkáva, kam obec patrí.

V rámci projektu však obec v spolupráci s odborníkmi riešila aj vstupy do niekdajších banských štôlní. „Našli sme prístupné miesta, ale zatiaľ nie sú bezpečné, a tak sú obnažené len otvory banských štôlní. Momentálne sa do nich nedá vstupovať, lebo stále hrozí zosu v. Ale opravili sme bývalú banskú kováčňu a upriamili sa na banské studničky. Múzeum Banícky dom v strede dediny dopĺňa celý projekt."

Problémom pre banskú cestu je aj ťažba dreva

Banský chodník vo Vyšnej Boci je síce označený a má aj informačné tabule, ktoré treba rozmiestniť po Zlatej Bockej ceste, ale zatiaľ návštevníkov o histórii baníctva informujú len dve v blízkosti obecného úradu. Problémom je totiž ťažba dreva. Podľa slov miestnych obyvateľov všetci ňou trpia.

Drevom plno naložené autá sa ťažko predierajú po úzkych cestách v dedine. Tu udrú nákladom do domu, tam do plota či maštale. „Pretože by informačné tabule autá s nákladom mohli poškodiť, počkáme, kým sa neukončí ťažba dreva," vysvetlila Ľ. Trégerová.

„Okrem toho robíme kanalizáciu aj rekonštrukciu vodovodnej siete, a tak by sme tabule museli premiestňovať."

Moderná dedina v súlade s prírodou a históriou

Starostka pochádza z Vyšnej Boce, história a súčasnosť dediny sú jej srdcovou záležitosťou: „Veľmi mi záleží na tom, aby sme dedinu dostali na úroveň modernej doby, ale zároveň rozvoj musí ísť v súlade s danosťami prírody a históriou. My ju máme jedinečnú, stále nám má čo povedať."

V jej rodičovskom dome v pivnici sa nachádza otvor do banskej štôlne. Rodina určitú časť vyčistila a je zrejmé, že v otvore je silné prúdenie, ktoré, podľa starostky, signalizuje vstup do bane Salvátor. „Naša pivnica bola v tesnej blízkosti bane, a tak predpokladáme, že sa otvorom buď fáralo, alebo vyvážalo."

Ujko Paľko pozná miesta, kde boli vchody do štôlní

Domček ako dlaň a v ňom jeden z najstarších obyvateľov Vyšnej Boce Pavol Polóni. Alebo ujko Paľko pre všetkých, ktorí ho poznajú. Má osemdesiatštyri rokov, od troch ostal bez rodiny. Vždy sa však našli dobrí ľudia, ktorí ho prichýlili.

Bockú dolinu pozná Pavol Polóni veľmi dobre. Má ju schodenú krížom-krážom a pamätá časy, keď sa ťažilo v baniach, aj časy, keď bane zatvorili. Hlavný inžinier mu vtedy povedal: „Paľko, bane necháme pre mladých." A jemu vraj hneď trklo - pre ktorých? Viac sa veru nepracovalo v baniach, ale ujo Paľko si presne pamätá, kde do ktorej sa nachádzal vchod a kde ich teraz, keď sú zasypané, hľadať. Bodaj by nie, keď počas banskej prevádzky mal na starosti, takpovediac banícky servis. Pripravoval strelivo, mal na starosti dva kompresory, jednu pumpu a jednu kovárňu.

Čo je to kováreň? „Dielňa, kde sa banské vrtáky ostrili," usmial sa P. Polóni a doplnil: „Robil som prípravné práce a keď sa do hĺbky ťažilo, do bane vše voda prišla a musel som ju vyťahať. Elektrika v baniach vtedy nebola, len pri karbitkách sme robili."

Počas rozprávania sa ujko Paľko občas pozrel na starostku s otázkou - pamätáš? Až potom si uvedomil, že je pri stole najstarší a nikto si jeho zážitky nemôže pamätať.

On si však dobre pamätá na hlavného inžiniera. Bol to Čech Jan Rus a vždy sa u neho ráno hlásil, keď išiel na odstreľ do bane alebo, keď sa neťažilo, chodieval s ním na kutačky (prieskum) do doliny. „Baníci za mňa boli všetko Bocani: ujčok od Peša, ujčok od Láneho, Lajoš Korbíni, čo mal Martu, ujo Strosák, starostkin starý otec, bolo nás desať alebo dvanásť," povedal a doplnil: „Ja som robil v Helene, kde boli za Povstania pokrytí naši ľudia, potom na Kliesňovej, kde sú dve bane a teraz jedna halňa."

Halňa vznikla z hlušiny, ktorú vyvážali z baní a podľa rozprávania v dedine sa vraj na halniach darilo rastlinám. Napríklad, aj červeným smrekom, ktoré vyrástli obrovské na halni na parkovisku. Na halniach sa mnohí, dnes dospelí, Bocania ako deti hrávali.

Hoci Pavol Polóni mal v baniach na starosti strelivo, nemal rád odstrely. Vraj ich neznášal, pretože to bola sila, keď nálože vystrelili. „Ládovali sme do desiatich, dvanástich dier dynamit, natiahli cindry - šnúry na zapaľovanie a „...ja som radšej odišiel ďalej."

V bockých baniach, podľa slov ujka Paľka, bola postavená normálne „štreka" a po nej chodievali balvágre. Boli to vozíčky na vyklopenia. Baníci začínali robiť ráno o šiestej a robili osem a viac hodín. Čo vyťažili, na koňoch dolu od Bockého sedla serpentínami zvážali na tavenie. Po zatvorení

baní štôlne ľudia začali zavážať odpadom, niektoré vchody do štôlní zavalila zem. „Dnes vidno len tri vchody do baní: Helena, pri Dzúri a Pavrovská."

Pavol Polóni si rád spomína aj na studničky, ktoré vytekali a niektoré dodnes vytekajú zo štôlní. Vraj majú poriadne studenú vodu a mnohé z nich silne zafarbenú po železe. „U Hanza mali pumpu vo dvore a ťahali z nej vodu. Bola však taká kyslá, že sa v nej nedalo variť," prezradil ujko ďalšiu zaujímavosť bockej vody.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  2. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  3. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  4. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  5. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  6. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  9. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 310
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 527
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 20 777
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 971
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 949
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 628
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 805
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 729
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 589
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 8 918
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

Situácia v nemocniciach v Žilinskom kraji sa zhoršuje

Nemocnica v Liptovskom Mikuláši len prednedávnom vyčlenila 28 ložok pre pacientov s ochorením COVID-19 alebo s podozrením naň.

Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny v UNLP Košice.

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

AKTUALIZOVANÉ: 12:55

Samosprávy hľadajú dobrovoľníkov, tu sú kontakty

Výber miestností ovplyvňuje aj očakávané nepriaznivé počasie. Liptovské samosprávy hľadajú dobrovoľníkov.

Vojaci prechádzali mestom navrhnuté odberové miesta v Ružomberku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Už ste čítali?