Štvrtok, 28. január, 2021 | Meniny má AlfonzKrížovkyKrížovky

Kopce sú popísané spleťou starých banských cestičiek

Zlato, striebro, železo aj meď sa v minulosti ťažili v dnešnej Vyšnej a Nižnej Boci. Prvá zmienka o zlate je z roku 1285, v roku 1558 padol rekord. Šesťdesiat kilogramov zlata asi spôsobilo, že Boca bola Zlatá.

Už vchod do Vyšnej Boce hlása, aká bola história dediny.Už vchod do Vyšnej Boce hlása, aká bola história dediny. (Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

Zlato, striebro, železo aj meď sa v dávnej minulosti ťažili v dnešnej Vyšnej a Nižnej Boci a ich okolí. Prvá zmienka o zlate pochádza z roku 1285, v roku 1558 padol dokonca rekord. Šesťdesiat kilogramov zlata zrejme spôsobilo, že Boca bola odrazu Zlatá.

VYŠNÁ BOCA. Banská činnosť minulých dôb v okolí oboch Bocí zanechala značné stopy dodnes. K najzreteľnejším dokladom niekdajšieho rozsahu na Bociach je okolo sto štôlní, vyše stopäťdesiat háld a veľké množstvo prepadlísk, kutacích rýh a jám, ako aj starých ciest

Projekt postavila na špecifikách svojej obce

„Okolie lemuje doslova spleť cestičiek," potvrdila starostka Vyšnej Boce Ľubica Trégerová a keďže ako pravá Bocianka je hrdá na minulosť svojich predkov, podala projekt na zviditeľnenie banskej histórie obce pod názvom Zlatá Bocká cesta. „Na základe výzvy Žilinského samosprávneho kraja som sa rozhodla postaviť projekt na historických danostiach nášho územia," doplnila starostka. „Máme obrovský prírodný a historický potenciál, ktorý môže byť podporou pre ďalší rozvoj turizmu a cestovného ruchu." Projekt bol financovaný z obecnej pokladne sumou vyše tisíc deväťsto eur formou finančného a nefinančného vkladu.

Zlatá Bocká cesta bude súčasťou Európskej

Projekt Zlatá Bocká cesta je pripravený a už čiastočne realizovaný tak, aby bol súčasťou Slovenskej banskej cesty, ktorý zas nadväzuje na Európsku banskú cestu. „V dedine a jej okolí sme vytipovali miesta, ktoré chceme zviditeľniť a ktoré hovoria o bohatej banskej činnosti v minulosti. Ich zviditeľnenie je určite prínosom pre celý región," informovala starostka.

Krajina okolo riečky Bocianka, najmä jeho horná časť, je doslova posiata perličkami banskej histórie, a tak jej najhornejšia časť bola v roku 1978 zahrnutá do areálu NAPANT-u.

Vytipovali si šesť miest, ktoré hovoria o histórii

Zatiaľ Zlatá Bocká cesta zahŕňa šesť miest v obci a jej najtesnejšom okolí. Jedným z nich je Vyšnobocký medokýš, žriedlo minerálnej železitej vody, pri ktorom každá skala má farbu hrdze.

„Práve voda a kamene okolo sú znakom, že vyteká z podzemia, kde sa tiahli alebo ešte aj sú žily železa. Všetky naše studničky sú zvláštne tým, že vytekajú z bývalých štôlní a sú poznačené nerastom, ktorý sa v nich ťažil," prezradila starostka.

Návštevníkov víta plno naložený banský vozík

Súčasťou projektu je aj vstup do Vyšnej Boce. Návštevníkov tam víta plne naložený banský vozík a jednoznačne našepkáva, kam obec patrí.

V rámci projektu však obec v spolupráci s odborníkmi riešila aj vstupy do niekdajších banských štôlní. „Našli sme prístupné miesta, ale zatiaľ nie sú bezpečné, a tak sú obnažené len otvory banských štôlní. Momentálne sa do nich nedá vstupovať, lebo stále hrozí zosu v. Ale opravili sme bývalú banskú kováčňu a upriamili sa na banské studničky. Múzeum Banícky dom v strede dediny dopĺňa celý projekt."

Problémom pre banskú cestu je aj ťažba dreva

Banský chodník vo Vyšnej Boci je síce označený a má aj informačné tabule, ktoré treba rozmiestniť po Zlatej Bockej ceste, ale zatiaľ návštevníkov o histórii baníctva informujú len dve v blízkosti obecného úradu. Problémom je totiž ťažba dreva. Podľa slov miestnych obyvateľov všetci ňou trpia.

Drevom plno naložené autá sa ťažko predierajú po úzkych cestách v dedine. Tu udrú nákladom do domu, tam do plota či maštale. „Pretože by informačné tabule autá s nákladom mohli poškodiť, počkáme, kým sa neukončí ťažba dreva," vysvetlila Ľ. Trégerová.

„Okrem toho robíme kanalizáciu aj rekonštrukciu vodovodnej siete, a tak by sme tabule museli premiestňovať."

Moderná dedina v súlade s prírodou a históriou

Starostka pochádza z Vyšnej Boce, história a súčasnosť dediny sú jej srdcovou záležitosťou: „Veľmi mi záleží na tom, aby sme dedinu dostali na úroveň modernej doby, ale zároveň rozvoj musí ísť v súlade s danosťami prírody a históriou. My ju máme jedinečnú, stále nám má čo povedať."

V jej rodičovskom dome v pivnici sa nachádza otvor do banskej štôlne. Rodina určitú časť vyčistila a je zrejmé, že v otvore je silné prúdenie, ktoré, podľa starostky, signalizuje vstup do bane Salvátor. „Naša pivnica bola v tesnej blízkosti bane, a tak predpokladáme, že sa otvorom buď fáralo, alebo vyvážalo."

Ujko Paľko pozná miesta, kde boli vchody do štôlní

Domček ako dlaň a v ňom jeden z najstarších obyvateľov Vyšnej Boce Pavol Polóni. Alebo ujko Paľko pre všetkých, ktorí ho poznajú. Má osemdesiatštyri rokov, od troch ostal bez rodiny. Vždy sa však našli dobrí ľudia, ktorí ho prichýlili.

Bockú dolinu pozná Pavol Polóni veľmi dobre. Má ju schodenú krížom-krážom a pamätá časy, keď sa ťažilo v baniach, aj časy, keď bane zatvorili. Hlavný inžinier mu vtedy povedal: „Paľko, bane necháme pre mladých." A jemu vraj hneď trklo - pre ktorých? Viac sa veru nepracovalo v baniach, ale ujo Paľko si presne pamätá, kde do ktorej sa nachádzal vchod a kde ich teraz, keď sú zasypané, hľadať. Bodaj by nie, keď počas banskej prevádzky mal na starosti, takpovediac banícky servis. Pripravoval strelivo, mal na starosti dva kompresory, jednu pumpu a jednu kovárňu.

Čo je to kováreň? „Dielňa, kde sa banské vrtáky ostrili," usmial sa P. Polóni a doplnil: „Robil som prípravné práce a keď sa do hĺbky ťažilo, do bane vše voda prišla a musel som ju vyťahať. Elektrika v baniach vtedy nebola, len pri karbitkách sme robili."

Počas rozprávania sa ujko Paľko občas pozrel na starostku s otázkou - pamätáš? Až potom si uvedomil, že je pri stole najstarší a nikto si jeho zážitky nemôže pamätať.

On si však dobre pamätá na hlavného inžiniera. Bol to Čech Jan Rus a vždy sa u neho ráno hlásil, keď išiel na odstreľ do bane alebo, keď sa neťažilo, chodieval s ním na kutačky (prieskum) do doliny. „Baníci za mňa boli všetko Bocani: ujčok od Peša, ujčok od Láneho, Lajoš Korbíni, čo mal Martu, ujo Strosák, starostkin starý otec, bolo nás desať alebo dvanásť," povedal a doplnil: „Ja som robil v Helene, kde boli za Povstania pokrytí naši ľudia, potom na Kliesňovej, kde sú dve bane a teraz jedna halňa."

Halňa vznikla z hlušiny, ktorú vyvážali z baní a podľa rozprávania v dedine sa vraj na halniach darilo rastlinám. Napríklad, aj červeným smrekom, ktoré vyrástli obrovské na halni na parkovisku. Na halniach sa mnohí, dnes dospelí, Bocania ako deti hrávali.

Hoci Pavol Polóni mal v baniach na starosti strelivo, nemal rád odstrely. Vraj ich neznášal, pretože to bola sila, keď nálože vystrelili. „Ládovali sme do desiatich, dvanástich dier dynamit, natiahli cindry - šnúry na zapaľovanie a „...ja som radšej odišiel ďalej."

V bockých baniach, podľa slov ujka Paľka, bola postavená normálne „štreka" a po nej chodievali balvágre. Boli to vozíčky na vyklopenia. Baníci začínali robiť ráno o šiestej a robili osem a viac hodín. Čo vyťažili, na koňoch dolu od Bockého sedla serpentínami zvážali na tavenie. Po zatvorení

baní štôlne ľudia začali zavážať odpadom, niektoré vchody do štôlní zavalila zem. „Dnes vidno len tri vchody do baní: Helena, pri Dzúri a Pavrovská."

Pavol Polóni si rád spomína aj na studničky, ktoré vytekali a niektoré dodnes vytekajú zo štôlní. Vraj majú poriadne studenú vodu a mnohé z nich silne zafarbenú po železe. „U Hanza mali pumpu vo dvore a ťahali z nej vodu. Bola však taká kyslá, že sa v nej nedalo variť," prezradil ujko ďalšiu zaujímavosť bockej vody.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  10. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  1. Neprekonaný VAM systém, ktorý zabráni krádeži vášho auta
  2. Výpredaj zásob. Bezpečný nákup s garanciou dodania až k vám
  3. Garmin predstavuje Lily, svoje najmenšie inteligentné hodinky
  4. Babylon Berlín: Najdrahší nemecký seriál
  5. Potravinové intolerancie bude KRAJ riešiť aj tento rok
  6. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  7. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  8. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  9. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  10. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 19 245
  2. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí 19 134
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 18 998
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 17 454
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci 8 085
  6. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 7 777
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 497
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 290
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat 7 061
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 008
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Je vo vážnom stave v nemocnici.

1 h
Ilustračná fotografia.

O výsledkoch plošného skríningu informoval premiér Igor Matovič.

17 h
Búrlivé oslavy po zisku titulu pokračovali aj v šatni.

V poslednom vydaní MY Liptovských novín v roku 2020 sme uverejnili rozsiahly článok o hokejových majstroch Slovenska v doraste, ktorými sa pred 20 rokmi stali mikulášski mladíci. Článok sme boli nútení rozdeliť na dve časti. Teraz vám prinášame jeho pokračovanie.

26. jan

Ďalší diel online diskusie vysielame LIVE vo štvrtok o 11:00 hod na našom Facebooku.

25. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pokiaľ ste nezvestné deti videli, kontaktujte políciu.

24 h

Poradia sa od včera zmenili.

17 h

Mesto pracuje na tom, aby bol v Nitre dostatočný počet mobilných odberných miest počas celého týždňa.

16 h

Mnohí vodiči odbočujú na Nedožerskej ceste v Prievidzi doľava, smerom do mestskej časti Necpaly. Podľa dopravnej značky to však robiť nemôžu, čo si mnohí doteraz neuvedomovali.

27. jan

Už ste čítali?