„Pytliaci asi oprášili techniku chytania svišťov z minulého storočia, keď ich vydymovali. Pred norou nakládli oheň z kosodreviny, ostatné nory upchali a svišť vbehol priamo do vreca. Teraz svišťov vydymujú aj rôznymi plynmi, " povedal Pavel Ballo.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Výskumu a mapovaniu svišťov sa Pavel Ballo venuje už šesť rokov. Je aj jedným z hlavných tvorcov filmu o svišťoch s názvom Zhovorčivý spachtoš, za ktorý minulý týždeň prevzal cenu mu na festivale horských filmov v Zakopanom. P. Ballo zameriava svištie kolónie v Západných Tatrách a robí digitálne mapy. Aj vďaka nim vlani urobili historicky prvé sčítavanie svišťov v Západných Tatrách. Narátali ich 474. V celých Tatrách, aj na poľskej strane, je ich približne tisíc. S Pavlom Ballom sme sa porozprávali o svišťoch aj pytliakoch.
Prečo pytliaci lovia svište?
- Hlavne pre masť. Svište sa živia mnohými liečivými vysokohorskými bylinami, preto ľudia svištej masti pripisovali zázračné liečivé účinky. Ale takmer každá zvieracia masť má nejaké liečivé účinky. Na choré priedušky používali, napríklad, husaciu alebo bravčovú masť a ich účinok bol tiež niekedy „zázračný." Ľudia kedysi lovili svište z nutnosti, lebo liekov bol nedostatok a boli veľmi drahé. V súčasnosti je farmaceutický priemysel na vysokej úrovni, sú účinné a dostupné lieky, takže zabíjať svište pre masť je neospravedlniteľné. Legendy o zázračných účinkoch svištej masti živia pytliaci a tí, ktorí ju predávajú, aby od ľudí vytiahli peniaze. Počul som, že v Tatrách sa pohyboval človek, ktorý predával malú fľaštičku údajne svištieho tuku po 40 eur. O takýchto špekulantoch treba hneď informovať pracovníkov TANAP-u alebo políciu.
Svišť vrchovský tatranský je glaciálny relikt, čiže pozostatok z doby ľadovej. Nežije nikde inde na svete, iba v Tatrách. Jeho spoločenská hodnota je 3300 eur a pytliakom hrozí za jeho ulovenie až niekoľkoročné väzenie. Ale ani to mnohých neodradí. Je smutné, že aj v tomto storočí nachádzame v alpínskom stupni TANAP-u stopy po nezákonnom odchyte svišťov. Predátory ako orol, líška, rys, tam spolu so svišťami žijú tisícročia. No rovnováhu stavov narúša človek. Pred predátormi sa vedia brániť. Napríklad, ak panáčkujúci svišť, ktorý má dozor nad kolóniou, zbadá orla, krátko a useknuto zahvízda a svište vedia, že sa majú rýchlo ukryť. U pytliakov, ktorí používajú čím ďalej tým rafinovanejšiu pytliacku techniku, svište nemajú šancu. Človek je pre ne najnebezpečnejším predátorom.
Ako to bolo s pytliactvom v minulosti?
- Najstaršia známa listina o zákaze lovu zveri a chytania rýb v tatranskej oblasti pochádza z roku 1245. Vydal ju Belo IV. a týkala sa aj Liptova. Pytliactvo sa v minulosti tvrdo trestalo. Najmiernejším trestom bolo spútanie pytliaka do želiez na rukách i na nohách. Pytliak potom musel s jelením parožím na chrbte celé týždne zametať mestské ulice. K zmierneniu trestov sa priklonil až Jozef II. po zrušení nevoľníctva. V ustanovení z roku 1786 sa píše, že krádež zveri nemožno považovať za hrdelný zločin. V roku 1873 Uhorsko-karpatský spolok vyhlásil, že tatranskú faunu treba chrániť. Pridalo sa k nemu aj Polskie Towarzistwo Tatrzanskie, ktoré o dva roky neskôr poverilo dvoch goralských horárov chrániť kamzíky a svište pred pytliakmi. Po poľsky sa pytliak povie klusownik, zrejme preto, že musel utekať, klusať pred strážcami. Slovenské slovo pytliak je odvodené z českého „pytel", čiže vrece. Asi preto, že ulovené zvieratá nosili často vo vreci.
Akým spôsobom okrem vydymovania pytliaci chytajú svište?
- Svišťov lovia najčastejšie na jeseň, keď sú najviac vypasené a majú najviac tuku. Robia si totiž zásoby na zimu. V polovici októbra sa ukladajú na zimný spánok, zamurujú sa v norách a spia až do polovice apríla. Presnejšie povedané, hibernujú. Ich telesná teplota klesne až na štyri stupne Celzia, srdce im udrie približne raz za 15 sekúnd. Svište nezaspia naraz, postupne sa utlmujú. A práve vtedy ich pytliaci najčastejšie lovia. Začnú kopať pri vchode do nory, svišť to začuje a keďže je zvedavý, ide sa pozrieť, čo sa deje. Vybehne von a tam ho pytliak ovalí lopatou. Tak to robili kedysi. Našiel som veľa lopát, krompáčov, ale aj oceľové oká a železné pasce. V jednej bola odseknutá svištia noha. Nedávno som asi 160 metrov od poľskej hranice našiel v kolónii svišťov, ktorá nejavila známky života, okrem lopaty aj spací vak. Bol schovaný v skalnej pukline. Pytliak tam zrejme na svoje obete číhal aj v noci.
Kde sa lovci svišťov pohybujú najčastejšie?
- Blízko štátnej hranice s Poľskom som našiel pytliacke stopy už na šiestich miestach. Aj na svahu Plačlivieho Roháča, v Baranci, pod Tromi Kopami a v Zadnom Zelenom sme objavili vykopané nory s krompáčom a lopatou. Čiže hlboko v slovenskom území, kam by poľskí pytliaci asi nemali odvahu ísť. Koncom augusta sme dostali echo od poľských strážcov, že v hraničnom pásme sa pohybujú známe „firmy" zo Zakopaného. Jeden z trojice kontrolovaných bol už v Poľsku za pytliactvo súdne trestaný. Po prehľadaní batohov v nich však strážcovia nič podozrivé nenašli. Pytliacke náčinie si pravdepodobne schovávajú, aby ho mali poruke v hraničnom pásme. Poľskí pytliaci chodievali najčastejšie na lov počas veľkých cirkevných sviatkov.
Spolupracujete s poľskými strážcami?
- Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko pred časom vyslal štyroch pracovníkov z nášho Tatranského národného parku do poľského a dohodli čo najrýchlejšiu komunikáciu s poľskou strážnou službou. Vymenili si telefónne čísla, určili najohrozenejšie teritóriá svištieho biotopu a dohodli postup pri lapaní pytliakov. Správa TANAP-u zintenzívnila na jeseň strážne služby. Strážcovia sú v strehu vo dne aj v noci, majú k dispozícii modernú techniku. Ale viac očí viac vidí, preto vyzývame priateľov vysokohorskej turistiky, aby si všímali podozrivé idivíduá pohybujúce sa mimo chodníkov a informovali o nich Správu TANAP-u. Spoločne tak môžeme uchrániť nášho jedinečného živočícha.
Pytliakov pri vykopávaní svišťov zrejme niekto vyrušil a ušli. Keďže s krompáčom a lopatou sa zle beží, nechali ich tam. FOTO: PAVEL BALLO
Železná pasca, v ktorej je kúsok svištej nohy. FOTO: PAVEL BALLO
Svište v priamom prenose
O tom, aké sú svište milé a hravé zvieratká, sa môžete presvedčiť na vlastné oči, a nemusíte ísť ani do Tatier.Správa TANAP-u na svojej internetovej stránke vysiela totiž on-line prenos zo svištej kolónie v Západných Tatrách. Keď si kliknete na živú kameru, môžete vidieť, čo práve v tej chvíli svište robia. Ide o unikátny projekt nadväzujúci na úspešný on-line prenos z hniezda sokola sťahovavého, ktorý uskutočnili na jar tohto roku. Pri svišťoch používajú rovnaký kamerový systém ako pri sokolovi. „Účelom živej kamery je envirovýchova a vzdelávanie návštevníkov našej stránky. Pozorovanie života svišťov poskytuje tiež dôležité informácie etológom a odborníkom, ktorí sa zaoberajú problematikou úbytku vzácnej a ohrozenej fauny v Tatranskom národnom parku," povedal riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Svište v priamom prenose môžete sledovať už len niekoľko dní. V polovici októbra totiž zalezú do nôr a uložia sa na polročný zimný spánok.
Takto vyzerá vypasený svišť predtým, ako sa uloží na zimný spánok. Podobného môžete vidieť na živej kamere. FOTO:PAVOL GAVLÁK
Mladé svište sa pri hre dotýkajú labkami a vyzerá to, ako keby sa hrali ťapi-ťapy-ťapušky. FOTO: PAVOL LENKO
