LIPTOVSKÉ SLIAČE. Drevenica stála pôvodne v Nižnom Sliači. Postavil ju v roku 1931 Ján Dvorský, o čom svedčí aj nápis na stropnom tráme. Po jeho smrti darovali jeho deti drevenicu obci. „Rozmýšľali sme, ako ju využiť a napadlo nám, že by v nej mohla byť tradičná Sliačanska izba. Predtým bola na obecnom úrade a neskôr v miestnej reštaurácii," povedal starosta Liptovských Sliačov Ján Ondrejka.
Preniesli ju nezamestnaní
Drevenicu však bolo treba premiestniť. Postarali sa o to nezamestnaní, ktorí pracujú v rámci aktivačných prác. Rozobrali ju, preniesli do amfiteátra a urobili novú strechu. Do drevenice postupne preniesli veci, ktoré boli v Sliačanskej izbe - veľké figuríny starých ľudí aj bábiky v sliačanských krojoch, tkáčske krosná, na ktorých tkali koberce, kolovrátok, starodávne zrkadlo, posteľ, lavice a iné predmety z prvej polovice minulého storočia aj z čias Rakúsko-Uhorska. Darovali ich obyvatelia Liptovských Sliačov.
Kútik Panny Márie
V drevenici sú aj výšivky, ľudové remeselnícke výrobky, mariánsky kútik so soškou Panny Márie a ručne robenými papierovými ružami. Steny zdobia obrazy svätých. Je v nej aj tehlový murovaný sporák, ktorý v Sliačoch volajú šparhét. Počas slávnostného otvorenia Sliačanskej izby začiatkom septembra si na ňom urobili praženicu aj hriatô. Bolo veselo a Sliačania si aj zaspievali. Starosta zahral na ústnej harmonike, Sebastián Lako na heligónke.
Chceli by v nej premietať filmy
„Sliačanskú izbu budeme využívať pri rôznych podujatiach. Ponúkli sme ju folklórnej skupine Sliačanka a poľovnému združeniu Kamenná na ich činnosť, môžu v nej bývať hasičské oslavy, rôzne posedenia aj rodinné oslavy. Na budúci rok by sme v nej chceli premietať filmy," prezradil starosta. Alena Balážecová, vedúca folklórnej skupiny Sliačanka dodala, že by do nej mohli chodiť aj deti v rámci regionálnej výchovy. Budú v nej vítať významných hostí a určite si ju radi pozrú aj turisti.
V drevenici je aj výstava fotografií významných sliačanských rodákov a fotografie z vystúpení folklórnej skupiny Sliačanka.