LIPTOV. Prvou písomne doloženou túrou na vrchol Kriváňa bol výstup evanjelického kazateľa a prírodovedca zo Spišskej Novej Vsi Jonáša Andreja Cirbesa s priateľmi, uskutočnený v roku 1772. Pred ním na Kriváň ako prví vystúpili pravdepodobne neznámi haviari, ktorí v 15. - 18. storočí na južných a juhozápadných svahoch ťažili zlato. Kriváň navštívili aj európski bádatelia, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Balthasar Hacquet (1794), poľský geológ Stanislaw Staszic (1805) alebo švédsky botanik G"ran
Wahlenberg (1813). Na Kriváň vystúpil v roku 1840 aj saský kráľ Fridrich August II.
Na Kriváň vystúpili milovníci reči
S myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň - symbol slobody a národnooslobodzovacieho zápasu - prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Na Kriváň vystúpil spolu so šiestimi priateľmi 24. septembra 1834. Výstup „milovníkov reči a literatúry slovenskej" z Liptovského Mikuláša na
„Kriváň Liptowský" opísal Belopotocký v almanachu Hronka v roku 1837 pod názvom Cesta na Kriváň Liptovský. Zrejme pod jeho vplyvom napísal Karol Kuzmány román Ladislav (vyšiel v Hronke v roku 1838), kde sa zmieňuje o tom, že Ladislav, Konrád a jeho druhovia počas výstupu na Kriváň stretli deväť mládencov, ktorí spievali Nad Tatrou sa nebo kalí.
Nová tradícia sa rodila pomaly
Tradícia národných výstupov na Kriváň sa naplno začala rozvíjať až 16. augusta 1841, keď na jeho vrchol vystúpil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami. Spomienka na túto vychádzku inšpirovala Štúra napísať báseň Ku Křiváni (ešte po česky) a vydal ju v nasledujúcom roku v Hurbanovom almanachu Nitra (1842). Ďalšiu národnú vychádzku uskutočnili slovenskí vlastenci na čele s Ľudovítom Štúrom 29. augusta 1844, deň po prvom zasadnutí literárneho spolku Tatrín v Liptovskom Svätom Mikuláši. Masový charakter mala národná púť, ktorú zorganizoval Štefan Marko Daxner v roku 1861 pri príležitosti prijatia Memoranda slovenského národa.
Výstupy pokračovali aj po vojnách
Prvý výstup na Kriváň po 1. svetovej vojne zorganizovali v septembri 1919 členovia Tatranského spolku turistického pod vedením Miloša Janošku, priekopníka slovenského horolezectva vo Vysokých Tatrách. Výstupy však postupne strácali národný charakter a stali sa turistickou atrakciou. Po 2. svetovej vojne nastala v skupinových výstupoch na Kriváň desaťročná prestávka. Obnovil ich Mestský národný výbor Vysoké Tatry v roku 1955 v rámci Dní Tatier.
Národné výstupy na Kriváň
Spoločný výstup na Kriváň sa stal opäť národným v roku 1968. Uskutočnil sa 27. a 28. septembra za účasti 1500 osôb. Odvtedy sa koná každoročne, od roku 1990 s obmedzeným počtom účastníkov. 15. augusta 2009 si ním jeho účastníci pripomenuli 125. výročie narodenia Miloša Janošku, ktorý sa zaslúžil o obnovenie výstupov na tento symbolický vrch slobody Slovákov.
