LIPTOVSKÝ HRÁDOK. V priestoroch sídli od roku 2004 liptovskohrádocké Národopisné múzeum.
„Je to po hrade druhá najstaršia budova v meste. V minulosti slúžila ako dôležité obchodné centrum, pretože Liptovský Hrádok bol kedysi významným obchodným uzlom. Zvážali tam soľ z Poľska, Sedmohradska a Solivaru pri Prešove, balili ju do kožených vriec a splavovali ďalej dolu Váhom," opísala pre TASR historický význam Soľného úradu riaditeľka Liptovského múzea Iveta Zuskinová.
V priestoroch, ktoré boli postavené v roku 1728, sa nachádza expozícia sídla komorského lesného úradu, ovčiarstva a galéria ľudového výtvarného prejavu. Rekonštrukcia, ktorá sa realizovala postupne od roku 2003, si vyžiadala viac ako 730 tisíc eur.
Na tieto účely boli použité vlastné prostriedky múzea, financie zo zdrojov zriaďovateľského Žilinského samosprávneho kraja, Ministerstva kultúry SR, fondov EÚ a nadácií.
Zavŕšením rekonštrukčných prác, odovzdaných pri príležitosti Dní mesta Liptovský Hrádok a Dní európskeho kultúrneho dedičstva, bola oprava prízemných priestorov a fasád.
„Osobitý charakter dodávajú tejto budove takzvané šambrány, čiže farebné lemovanie okolo okien. Je to veľmi zaujímavá výzdoba, ktorá pripomína obdobie okolo roku 1800 a pôsobenie prefekta Františka Wiesnera, okrem iného aj zakladateľa prvej lesníckej školy na území niekdajšieho Uhorska," dodala Zuskinová.
