žije.
KRÁĽOVA LEHOTA. Anastázia Speváková, rodená Schulczová, (63) pracovala do roku 1980 v školskom výskume Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Pred tridsiatimi rokmi, ako tridsaťtriročná, emigrovala do vtedajšej Nemeckej spolkovej republiky (NSR) aj so synmi, sedemročným Martinom a trinásťročným Petrom. Česko-Slovensko znova navštívili až v roku 1991. Pri pohľade na sídlisko Petržalka v rodnej Bratislave sa rozplakala. Bola z „betónovej džungle" zaskočená. Útechu, dobrých ľudí a strechu nad hlavou našla v Kráľovej Lehote.
„Viac ako deväťdesiatročnú drevenicu som kúpila na inzerát od dôstojníka Mačeka. Pôvodne ju postavili Mrlianovcom, neskôr predali Jednotnému roľníckemu družstvu 1. máj so sídlom v Liptovskom Ondreji, potom ju kúpil bývalý veliteľ Vysokej vojenskej technickej školy ČSSP generál vo výslužbe A. Muržic a ten ju „strelil" svojmu vojenskému kamarátovi. Iróniou je, že nakoniec zostala v rukách bývalej pracovníčky Slobodnej Európy. Hovorím o tom aj preto, lebo kým som ju nekúpila za viac ako 350-tisíc, dovtedy ju všetci predávali za približne 40-tisíc korún," hovorí A. Speváková.
Drevenicu v Liptove si kúpila z odstupného
Do malebného Vážskeho údolia, v ktorom sa vlieva Biely a Čierny Váh, sa presťahovala z Wald Truderingu, podhorskej obce neďaleko Mníchova, kde pracovala v Rádiu Slobodná Európa. Drevenicu kúpila z úspor a odstupného, ktoré zamestnancom československého vysielania Radia Free Europa (RFE) poskytla americká vláda. Ale teraz na rozhadzovanie nemá, žije z renty 200 eur mesačne.
Pre mladších ľudí je RFE menej známym pojmom. Starší vedia, že propagačné ťaženie proti krajinám postkomunistického bloku sa začalo utvorením amerického Free Europe Committee v New Yorku. Západ čelil Sovietom a jeho satelitom nielen vojensky. Jeden z najznámejších redaktorov Slobodnej Európy, Karol Belák, sa v liste kolegovi z českého vysielania o pôsobení RFE vyjadril jednoznačne: „Mať alebo nemať za sebou verejnú mienku východnej Európy je pre Ameriku jedna zo základných politicko-mocenských otázok."
Prezident J. Carter s jeho poradcom Z. Brzezinskim vedeli, prečo chcú, aby sa Slobodná Európa stala náhradou za slobodnú tlač vo svojich krajinách. „Veci sa však vyvinuli tak, že sme dnes všetko možné, len nie tá náhrada za slobodnú tlač," hovoril pesimisticky Belák. „Do RFE som prišla už v čase, keď sa mnohé veci zmenili. Bol tam perfektne fungujúci kolektív. Bola som súčasťou československého desku, teda redakcie," začína rozprávať o práci v rádiu A. Speváková. „Mimochodom, sekretárkou nášho riaditeľa bola Elena Lincéniová, ktorá v NSR sama vychovala dve deti. Vysunutá redaktorka verejnoprávnej televízie v Bruseli s rovnakým menom je jej dcéra."
Útek na Západ sprevádzalo napätie a dobrodružstvo
Hneď od začiatku nepracovala v monitoringu, kde pripravovali pre redaktorov RFE podklady, ale aj správy z českého a slovenského vysielania rozhlasu a televízie, ako aj z Československej tlačovej kancelárie: „Tak, ako odpočúvali nás v ČSSR, rovnako my sme odpočúvali, čo vysieli celých dvadsaťštyri hodín v Československom rozhlase. Mám výbornú pamäť na hlasy, a preto, keď ste mi zatelefonovali, že chcete rozhovor, som vás spoznala z vysielaných telefonátov na Hviezde alebo na Bratislave," dodáva s úsmevom A. Speváková.
Jej cesta na technické pracoviská Slobodnej Európy sa začala v roku 1980. Tak, ako mnohým iným, ani tomuto úteku na Západ nechýbalo napätie a dobrodružstvo. Išlo o život: „Do Bulharska na dovolenku som cestovala s kamarátom, ktorý mal namierené do Kanady. On mal auto, ja som financovala réžiu cesty. Chlapci ešte netušili, že sa nechcem vrátiť. Cez Rumunsko sme nešli. Čechoslovákom tam nechceli predávať pohonné hmoty. Išli sme teda cez Juhosláviu. Skončili sme na konzuláte NSR v Belehrade. Úradník bol veľmi pozorný, keď som povedala, že chcem ísť do Nemeckej spolkovej republiky na štyri dni pozrieť brata, musel si overiť, či hovorím pravdu. V Mníchove skutočne býval od roku 1968 môj brat. Medzitým ho navštívil môj muž, ktorý nechcel emigrovať. Práve naopak. Chcel, aby som sa vrátila aj ja a dokonca sa snažil zobrať mi synov. Bolo to hrozné. Jeden z chlapcov ochorel, mal vysoké teploty. Dináre sme nemali, tak sme sa ponáhľali do Bulharska, kde syna ošetrili, nasadili mu antibiotiká. V Belehrade ma pred konzulátom už čakal môj muž. Skoro sa mu podarilo vziať mi deti, ale nakoniec sme sa dostali do Spolkového Nemecka. Vedela som iba po anglicky, po nemecky ani ceknúť."
Atentát na Slobodnú Európu naplánoval zle
Prvou zastávkou bol Americký fond pre československých utečencov (AFCR), potom polícia, žiadosť o politický azyl, sociálny a pracovný úrad. A práve vyplnený dotazník pomohol A. Spevákovej. Všimli si ju ľudia zo Slobodnej Európy.
Začala tam robiť najprv externe a potom interne. Získala si dôveru a nakoniec aj prácu, o ktorú prišla až potom, čo zrušili v RFE monitoring začiatkom 90-tych rokov minulého storočia. Lenže desať rokov predtým sa v budove stanice doslova hemžili agenti ŠtB a KGB.
„Nedávno som sa dopočula, ako o jednom z nich, o Pavlovi Minaříkovi, vtedy v ČSSR oslavovanom hrdinovi, spieval Josef Laufer v známej piesni Dopis Svobodné Evropě. Minaříka nazval statočným chlapíkom. Neviem, či to bola, ako spieva, odvaha, rozum a sila, ale ak ozaj plánoval bombový atentát na rádio, tak, našťastie pre nás, dosť zle. Nikoho vážne nezranil. V tom čase som mohla byť aj ja v blízkosti výbuchu," podotýka A. Speváková, ale „v rukáve" má oveľa zaujímavejšiu historku.
Agent ŠtB si podával ruku s americkými dôstojníkmi
V tom čase nastúpil na jej pracovisko do monitoringu údajne emigrant. Nebudeme ho menovať, pretože je teraz slovenským generálom vo výslužbe. A. Spevákovej bol od prvej chvíle podozrivý. „Do záznamov si vymýšľal hlúposti, lebo dobre nepočul. Aj som na to šéfa upozornila. Musel ho preradiť inde. Zakrátko sa ukázalo, že je agentom ŠtB, a tak dostal hodinovú výpoveď a okamžite musel opustiť pracovisko. Spoznala som ho celkom jasne v televízii pri príležitosti nášho vstupu do NATO. Podával si s americkými dôstojníkmi ruku, ako keby bol ich človek. Takže neviem, či bol dvojitý agent, alebo o čo vlastne šlo?"
Deti vykrikovali zo sna len po nemecky
S Karlom Krylom sa zoznámila na grilovačke s manželmi Brigitou a Žeňom Sopkovcami. Žeňa Sopko ilustroval jeho knihu, ktorá vyšla tesne pred Krylovou smrťou. Bolo to obdobie, keď sa zoznamovala s prostredím, s novými ľuďmi. Ako mnohým iným aj pani Anastázii sa snívali takzvané utečenecké sny. A čo to je utečenecký sen? „Cestovala som, akože v Bratislave, metrom a stále som sa obzerala, či ma niekto nespozná a neudá. Nejaký sused, známy. Keď som sa snažila nájsť peňaženku, zistila som, že nemám československé peniaze. Až ma oblial pot. Naopak, deti to znášali veľmi dobre. Potom, čo som ich dala do jazykovej školy v Ulme, vykrikovali zo sna už iba po nemecky."
Schyľovalo sa k novembru 1989. Počas návštevy u krajanov v Kanade sa A. Speváková dozvedela, že v jeseni 1989 to vo východných štátoch praskne: „Dosť dobre som nechápala, odkiaľ majú také informácie, lebo ja som sa pokladala za človeka pri zdroji. My sme vedeli už niekoľko dní vopred, napríklad, koho odvolajú z ÚV KSČ, čo bude rozprávať v prejave najvyšší komunistický predstaviteľ Gustáv Husák a podobne, takže som tomu neverila."
Po Nežnej revolúcii prišla o prácu
Udalosti nabrali rýchlosť, s akou nikto nerátal. Všetci mali plné ruky práce. V RFE nastala nová situácia. Do čela slovenskej redakcie prišiel J. Šramek a po ňom M. Neoveský. „Exilová éra RFE sa skončila rozpadom komunizmu. A tým pádom sme prišli o prácu. Tu mám ďakovný list z Bieleho domu podpísaný Billom Clintonom," hovorí A. Speváková.
„Všetko sa likvidovalo, archívu „velila" neskúsená Maďarka, ktorá o tridsaťpäťročnej práci československej redakcie ani o histórii našej krajiny nevedela úplne nič. Takže veľa dokumentov je nenávratne zničených, skartovaných. Nás poslali do rekvalifikačných kurzov. Vybrala som si potom prax vo Východoeurópskom inštitúte pre postkomunistické štáty, ale nakoniec som z Nemecka odišla. Starší syn zostal a je zamestnaný v americkej firme, mladší si stavia na Slovensku dom a chce podnikať. Ako bývalý remeselník z automobilky by sa mu mohlo čosi pošťastiť." A. Speváková sa dnes venuje v Kráľovej Lehote záhrade.
V bufete rádia Slobodná Európa. Zľava moderátor Zdenek Gubo, spisovateľ, prekladateľ diel D. Tatarku do češtiny Ivan Binar, redaktor Ján Hájek, redaktorka Zdena Diakantová, rodená Jariabková, Anastázia Speváková a redaktorka Jana Rakušanová. FOTO: ARCHÍV AS
