Obaja sa narodili v Liptovskej Tepličke.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Keď mal Štefan Mezovský trinásť rokov, išiel za kováčskeho učňa do Lučivnej. V Liptovskej Tepličke si v roku 1933 otvoril svoju kováčsku dielňu - šmikňu. Podkúval v nej kone i voly, okúval vozy, kolesá, robil motyky a čo kto v dedine potreboval. V období krízy pracoval ako kováč, podkováč aj zámočník pri Považskej lesnej železnici, ktorá zvážala drevo z dolín Čierneho Váhu. Po jej zrušení sa zamestnal vo výrobnom ľudovom družstve Podkriváň v Liptovskom Hrádku a neskôr na píle. Aktívne pracoval až do svojich 85. rokov. Na dôchodku robil ako kurič a strážnik vo viacerých hrádockých školách a podnikoch.
Aby mama nič nezistila, mlieko dolieval vodou
Jeho dcéra Mária Fuziová prezradila, že odmalička mal veľmi rád mlieko. „Otecko mal osem súrodencov. Ich mama odkladala mlieko na piatok, lebo vtedy prísne dodržiavali pôst, do pekárenskej pece. Ocko si chodieval z neho odpiť. Aby mama nič nezistila, dolieval ho vodou. Celý život choval kravu a aby bolo pre ňu mal krmivo, od mája do októbra chodieval zavčas ráno kosiť a potom išiel do roboty." Štefan Mezovský dodnes pije mlieko každé ráno aj večer. Ale nie „škatuľkové" z obchodu. Dcéra a syn mu nosia čerstvo nadojené priamo z družstva.
Chodieval na vandrovky
„Otec sa zaujímal o spoločenské a politické dianie, mal prehľad, čo sa deje doma aj vo svete. Pravidelne čítal noviny, počúval správy. Teraz už väčšinu dňa prespí, zdravie mu už veľmi neslúži. Má lepšie aj horšie dni," dozvedeli sme sa od jeho dcéry. „Rád spomínal, ako chodil na vandrovky. Kedysi učni po vyučení chodievali na dvojročnú vandrovku od majstra k majstrovi a získavali skúsenosti. Majstri im do tovarišskej knižky napísali, ako dlho u nich pracovali, čo robili a čo sa naučili. Rozprával nám aj o tom, ako sa po potlačení Slovenského národného povstania dostal do nemeckého zajatia. Bol internovaný na hrádockom hrade a prevezený na práce v ružomberskej tehelni. Odkiaľ sa mu podarilo ujsť. Preplával Váh a dostal sa do Liptovskej Osady, kde ho ukrývala miestna rodina."
Vždy sa vedeli dohodnúť
Manželia Mezovskí vychovali tri deti, majú sedem vnukov, 18 pravnukov a dvoch prapravnukov. Prežili spolu neuveriteľných 77 rokov. „Boli veselšie aj ťažšie chvíle. Otec bol dominantnejší, mama pokornejšia a ústupčivejšia. Ale vždy sa vedeli dohodnúť," povedala M. Fuziová, ktorá sa o rodičov vzorne stará. Pomáhajú jej pri tom obaja bratia s manželkami. Rodičia sa zase vzorne starali o svoje deti. Poskytli im rodinné zázemie a podporovali ich pri štúdiu. Všetky tri majú vysokoškolské vzdelanie.
Na narodeninovej oslave sa zišlo asi sedemdestiat ľudí. Oslávencovi prišiel zagratulovať aj hrádocký primátor. Ešte pred oslavou bola v rímskokatolíckom kostole svätá omša. „Otec celý život prežil s Pánom Bohom, vo viere. Každý deň začínal a končil modlitbou, aj každú prácu. Modlí sa dodnes, ale teraz už prosí o šťastnú hodinu smrti, " dodala na záver Mária Fuziová.
