LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Projekt Čipkárska cesta odštartovali vlani v auguste v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline členky liptovskomikulášskeho klubu paličkovanej čipky. Urobili prvé centimetre čipky a odovzdali ju kolegyniam zo Žiliny, ktoré pokračovali v začatom diele. Postupne sa pridávali ďalšie kluby. Na asi 15-centimetrov široký pás čipky pripájali vzory v tvare štvorca.
Paličkovanie nahradilo háčkovanie a necovanie
„Chceli sme zmapovať súčasný stav paličkovanej čipky na Slovensku, spropagovať jej krásu a vzbudiť záujem o tento druh umenia. Paličkovaná čipka bola kedysi jednou z najrozšírenejších techník ľudovej textilnej tvorby. Postupne ju však vytlačilo jednoduchšie háčkovanie či necovanie a nahradili moderné plastové materiály, ktorými sa jednoducho vytvorí efekt ručnej práce," povedala riaditeľka Liptovského múzea v Ružomberku Iveta Zuskinová. Venovala sa výskumu paličkovanej čipky, prednášala na stretnutí čipkárok v Dome Matice slovenskej v Liptovskej Mikuláši, a práve tam vymysleli Čipkársku cestu.
Za rok narástla o štrnásť metrov
Nápad mikulášskych čipkáriek podporili čipkárky zo Žiliny a dúfali, že sa pridajú aj ďalšie. Netušili však, že ich bude tak veľa.
Keď sa čipka tento rok v auguste vrátila do Pribyliny, merala takmer 15 metrov. A to má za sebou iba časť cesty Považím. Z Pribyliny vyslali čipku troma smermi a utešene rastie. Možno jej bude viac ako 50 metrov a bude zapísaná aj v Guinnesovej knihe rekordov. Okrem čipky sa robí súčasne aj jej kronika. Každá čipkárka, ktorá vytvorí kúsok čipky, do nej napíše niečo o sebe, a tak bude zdokumentovaná nielen čipka na Slovensku, ale aj čipkárky.
Ženy paličkujú rôzne motívy, najčastejšie kvety a erby. Čipkárky z bratislavskej Rače robia, napríklad, vinohradnícke motívy. Okraje čipky sú charakteristické pre daný región.
Naraz pracujú aj so stodvadsiatimi paličkami
„Liptovská čipka sa vyznačuje zúbkami a dierkami. Volali ju aj čipka s dierkami. Je veľmi náročná a čipkárky pracovali naraz aj so 120 paličkami. Paličky sa dedili z generácie na generáciu, mládenci ich robili pre svoje vyvolené. Vyrezávali ich a niektoré zdobili malými plechovými srdiečkami," prezradila I. Zuskinová.
Čipku na jeden čepiec plietli celých osem dní
Kedysi ženy v celom Liptove nosili paličkované čepce. Najviac sa paličkovalo v Liptovských Sliačoch. Ženy a dievčatá sa hlavne počas zimných sobotných večerov stretávali na takzvaných pletárkach a plietli čipky. Používali pri tom vankúše naplnené plevami a pieskom, ktoré mali tvar gule. Upletenie jednej čepcovej čipky trvalo až osem celých dní.
Paličkovanou čipkou zdobili v Liptove aj mužské košele, rôzne časti odevu, kútne plachty a iné interiérové textílie.
Iveta Zuskinová vie tiež paličkovať. „Naučila ma to Mária Ursínyová, ktorá viedla kedysi klub čipkárok v Liptovskom Hrádku. Teraz však nemám kedy paličkovať, ale verím, že príde čas a aj ja kúsok čipky urobím."
